Pondelok, 25. január, 2021Meniny má Gejza

Vodič Štefko si honorár zaslúžil, pre rodáka z Košíc je to viac osobné, nie je členom anonymnej masy

Sportnet|Publikované 6. okt 2002 o 22:00

Košice - Nie iba ten, čo vyhrá, je hrdina. V maratóne to platí dvojnásobne. Tam si zaslúži obdiv každý a špeciálne ten, čo sa svojím príspevkom

zaslúži o kvalitný čas a strhujúci priebeh akcie. Hoci na včerajšom slávnostnom ceremoniáli Róbert Štefko (na snímke na čele bežcov) nefiguroval medzi tými, čo počúvali zvuky fanfár, mohol mať pocit zadosťučinenia. Odviedol nielen to, čo sa od neho očakávalo, išiel nad plán. dostal sa za métu, ktorá bola preňho nachystaná. Ako vodič si počínal suverénne, bežal s ľahkosťou, nedal sa vyprovokovať k nejakému prepáleniu tempa (ako sa to stalo iným vlani). Proste, pripomínal švajčiarske hodinky, neodchýlil sa od harmonogramu medzičasov, ktorý mu pripravil riaditeľ pretekov Branislav Koniar. Na rekorde má minimálne takú zásluhu ako jeho držiteľ.

Dokonca v druhej časti maratónu to vyzeralo tak, že nebodaj prebehne cieľom a bude medzi najlepšími. "Nie, na to by som si netrúfol. Mám veľké manko, celé leto som netrénoval a v tejto disciplíne objem ubehnutých kilometrov treba mať v nohách. Ten sa nedá oklamať, lebo resty sa vypuklo ukážu práve vo finiši. Bežalo sa mi ale dobre. Všimol som, si vedúca skupinka, ktorá sa vytvorila od začiatku, bola naozaj vo forme, vcelku silná. Hlavne prví dvaja v konečnom poradí boli svieži, takže tých záverečných štyridsať minút už vydržali aj bezo mňa," glosoval priebeh pretekov košický rodák a najlepší slovenských vytrvalec v posledných rokoch. V uplynulých týždňoch mu mimochodom spadol kameň zo srdca, lebo sa dohodol na pokračovaní angažmán v armádnom stredisku v Banskej Bystrici. Pôvodne stredisko mali rušiť, ale nakoniec sa našlo pre Štefka rozumné riešenie. Zostáva naďalej a objavili sa informácie, že budúcoročné majstrovstvá sveta budú preňho určujúce z hľadiska splnenia výkonnostných cieľov. Škoda, že boľavý chrbát trochu pribrzdil tohto skvelého vytrvalca. "Musel som si urobiť nútenú pauzu. Okrem toho pred časom som sa v Tatrách šmykol, natiahol som si sval, rok a pol som mal s tým problémy. Ani dnes to nie je ešte úplne v poriadku. Preto som zredukoval nabehané kilometre. Mám za sebou jeden blok na sústredení v objeme sto päťdesiat kilometrov, ale inak absolvujem okolo sto kilometrov týždenne. Takže o nejakej systematickej príprave sa nedá ani hovoriť."

Pol kilometra pred métou vyznačujúcou 30. kilometer maratónskej trate Robo odstúpil z trate. "Doviedol som čelo poľa tam, kde bolo treba. Dohoda znela, že bežím do dvadsaťpäťky, Braňo Koniar mi ale hovoril, aby som to odtiahol až do tridsiatky, aby som ich nenechal v koryte. Tak som ešte zaradil potrebnú rýchlosť." Ďalším "zajacom" bol Poliak Dziuba, ten ale pomerne skoro odpadol. Náš maratónec na margo toho riekol, že táto rola v Košiciach je náročná vzhľadom na protivietor. Neustále ho rozrážať a kliesniť cestu favoritom si vyžaduje nielen kvalitu formy, ale i morálnu odolnosť. "Je to vysiľujúce. Aj keby Poliak zostal, nemyslím si, že by bol konečný čas lepší. Ja som sa vyhecoval a bežalo sa mi v pohode. Niekedy mi aj vyhovuje, ak som sám vpredu." Ako Košičan Štefko pozná dôkladne trať. Je to výhoda? "Ako kedy, záleží na okolnostiach. Hlavná je sebadôvera." O košickom vetre sa už popísali romány. "Je to svojská kapitola podmienok tohto podujatia. Vietor nie je premenlivý, že raz fúkne, inokedy nie. Tu fúka sústavne, v tom je nepríjemný."

Adepti na triumfy začali pomerne vlažne. Relatívne. Športovo sa nezbláznili a to bolo dobré, hoci možno netrpezliví, ktorí počúvali pri trati medzičasy, znervózneli. Čo sa deje, padne rekord, nebude slabý čas? "Úvod bol naozaj voľnejší, ostatní sa tiež pomalšie rozbiehali. Lenže moje skúsenosti hovoria o tom, že ak je relatívne pomalší rozbeh, na konci sa dá pridávať, zrýchľovať. Je ešte energia na vyššiu frekvenciu krokov. S tempom sa dá proste rozumne narábať. To sa dnes potvrdilo." Štefko štartoval už 5-krát na MMM. Svoj debut v roku 1990 i premenil na 5. miesto. O štyri roky bol vodičom (odstúpil na 27. kilometri), v roku 1998 si to zopakoval túto rolu (odbehol o kilometer menej než predtým) a pred tromi rokmi vyhral v čase 2:14:10 hod. Takže nabudúce sa žiada znovu zaútočiť na prvenstvo... "Pravdaže, rád by som sa na MMM postavil na štart a absolvoval celú trať. Keď sa objavím v štartovke, tak jedine s tým, že idem vyhrať.

V decembri R. Štefko bude reprezentovať na decembrových ME v krose. Nedávno bol členom strieborného slovenského družstva na MS v behu do vrchu. Naposledy v Paríži na 16-kilometrovom behu obsadil 6. flek. Klasickú maratónsku dištanciu však už dosť dlho nezvládol. "Naposledy tuším v Japonsku pred olympiádou v Sydney 2000. V Košiciach som nebol v predošlých dvoch ročníkoch, už som sa aj tešil. Beží sa mu tu inak než inde, lebo ma ľudia poznajú, kričia na mňa, povzbudzujú. Aj vonku síce burcujú diváci, ale tam som anonymný člen masy. V Košiciach je to viac osobné. Neznamená to však, že som mal špalieroch nejaký fan klub," dodal bežec, ktorý dostal zaslúžený honorár za svoju rolu (blížiaci sa k sume1000 eúr). "O peniaze mi nešlo, skôr o to, aby sa to chlapcom podarilo. Oni boli prvoradí. Prialo nám aj počasie, veď svetové časy v histórii maratónu sa zrodili časmi aj práve v chlade okolo osem stupňov nad nulou."

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.