ĽUBOMÍRA VIŠŇOVSKÉHO (36) dvanásť rokov v NHL zocelilo psychicky i fyzicky. Podľa niekdajších kritérií bol pre svoj výškový hendikep neperspektívny v NHL. Vlastným hokejovým štýlom sa však aj v nej vypracoval na jedného z najlepších ofenzívnych bekov.
Marián Hossa s Michalom Handzušom hrajú konferenčné finále Stanley Cupu za Chicago, Zdeno Chára za Boston. Nie je vám ľúto, že nie ste na ich mieste?
„V prvom rade všetkým trom držím palce. Keby som sa hlbšie či dlhšie zaoberal, čo by sa mohlo stať, keby som napríklad zostal v Los Angeles, mohol by som sa z toho aj zblázniť. Preto neriešim žiadne keby. Jednoducho hokejový život ide, ako má, a musíš sa pozerať iba dopredu. Vezmite si, koľko sa natrápil Marián Hossa kým získal pohár.“
Kto zo štvorice finalistov konferencií má podľa vás najväčšie šance Stanleyho na pohár?
„Sám som veľmi zvedavý, ako to dopadne. V závere Stanleyho pohára sa zišla topštvorka najlepších tímov. Pittsburgh mal po celú sezónu asi najlepší útok, okrem Crosbyho v ňom korčuľuje veľa hviezd. Boston však hrá zasa najlepšie v oslabeniach, čo je v play off veľká devíza. A tím Zdena Cháru je veľmi súdržný, húževnatý. Jednoducho silný. “
V dvojici Západnej konferencie vyzerá ofenzívnejšie Chicago s Hossom a Handzušom. Súhlasíte?
„Iste. Blackhawks hrajú pekný kombinačný hokej. Ale pozor na Los Angeles. V závere základnej časti sa prebrali a naberajú formu, akú mali pred rokom. Spoliehajú sa na výnimočného brankára Quicka a ako tím preferujú fyzický štýl. Ten býva v play off vždy veľmi účinný. Králi to predviedli vlani, keď získali pohár.“
V prvom kole play off váš Islanders vyradili práve hviezdy okolo Crosbyho z Pittsburghu 4:2 na zápasy. Dalo sa tomu zabrániť?
„Teoreticky vždy, no horšie s odstupom času prežívam, že sme proti Penguins mali aj reálnejšiu šancu. Minimálne zdramatizovať sériu. Prvý zápas bolo vidno, že vlastne nevieme, do čoho ideme a jednoznačne sme prehrali. Druhý sme v Pittsburghu dokázali vyhrať a favorit očividne znervóznel. Lenže práve vtedy sa prejavilo, že nášmu tímu chýbali skúsenosti. Aj posledný zápas doma sme boli lepší, strelili sme žŕdku, no súper odpovedal víťazným gólom v predĺžení.“
Trochu nečakane rýchlo ste podpísali zmluvu na ďalšie dva roky. Motivuje vás ešte vidina, že sa pridáte k skupinke slovenských hráčov, ktorí si siahli na Stanley Cup?
„Verím tomu. Vážne! V Islanders je schopný tím. Ak sa udrží pokope a posilní jedným, dvoma kvalitnými hráčmi, určite pôjdeme vyššie už v budúcej sezóne. Zmluvu som podpísal preto, že v tíme som sa cítil dobre, ponuka bola zaujímavá.“
Útočník Floridy Tomáš Kopecký počas svetového šampionátu vo Fínsku vravel, že nielen jemu, ale viacerým hráčom z NHL chýba korčuliarska ľahkosť, ktorú v zhustenom programe skrátenej sezóny nebol čas dotrénovať. Ako ste sa cítili vy po príchode zo Slovana?
„Potreboval som iba dva – tri zápasy, aby som sa znovu adaptoval. Na užšie klzisko, nový herný systém a nových spoluhráčov. Žiadne problémy som nemal, z KHL som prišiel dobre rozohratý. Cítil som sa na ľade veľmi dobre.“
A ostatní v Islanders?
„Podobne. Nemali problémy s korčuľovaním. Možno aj preto, že ide o mladý tím. Všetci trénovali individuálne a potom to v hustom slede zápasov všetko dobehli.“
O dva roky sa majú Islanders presťahovať z Nassau Veterans Coliseum na Long Islande do vzdialeného Brooklynu, kde budete hrávať v Barclays Center, ktoré je známe zatiaľ viac ako dejisko basketbalových a spoločenských akcií. Neobávajú sa v klube, že stratia starých fanúšikov z Long Islandu?
„Každý verí, že sa to nestane. Z Barclays Center je priama linka rýchlovlakom na Long Island. Sťahovanie je potvrdené, v priebehu budúceho roka treba prispôsobiť zázemie pre hokejové kabíny. Barclay Center vyzerá sympaticky.“
Zo Slovana sa vám odchádzalo ťažko, zvykli ste si na intenzívnu podporu stále vypredaného hľadiska. No po krátkom čase ste hlásili nadšenie aj z fanúšikov Islanders. Ktorí boli lepší?
„V Islanders som bol naozaj milo prekvapený, ako ma prijali v tíme i v hľadisku. V play off sa atmosféra vystupňovala. Ale s tým, čo som zažil v prvej polovici sezóny v Slovane sa to nedá porovnať. To bol iný level. V Bratislave to bola naozaj nezabudnuteľná sezóna. Úžasná.“
Myslíte, že ju Slovan dokáže zopakovať?
„Prečo nie. Už teraz má kvalitný káder. Keď sa mu podarí znovu podpísať Mira Šatana a ďalšieho skúseného útočníka, pokojne môžu postúpiť znovu do play off. A v ňom aj ďalej, lebo budú vyzbrojení cennými skúsenosťami z prvej sezóny.“
V Slovane aj v Islanders vás trápil zapálený lakeť. Bolí ešte?
„Cítim ho a trpezlivo to dávam dokopy. Mám za sebou len zopár bežeckých tréningov i jazdu na bicykli. Pomaly budem zvyšovať záťaž. Mimochodom, ak by som po vypadnutí Islanders chcel ísť hrať na majstrovstvá do Helsínk, kluboví lekári by ma tam určite nepustili. To mi dali jasne najavo.“
Čo hovoríte na výsledky a hru našich hokejistov na svetovom šampionáte?
„Úprimne. Nevidel som ani jeden zápas, preto nemienim mudrovať. Ale asi to bolo solídne, keď mužstvo splnilo základný cieľ a postúpili do štvrťfinále.“
Aké bude vaše leto?
„Rehabilitačnotréningové, no najmä sa budem venovať rodine. Plánovanie dovolenky nechávam zatiaľ na manželku.“
V júli bude sústredenie hokejistov, z ktorých by mal vzniknúť tím na budúcoročnú olympiádu v Soči. Máte ho v pláne?
„Zatiaľ som sa tým podrobnejšie nezaoberal. Nemám ešte predstavu.“
Ale na olympiáde v Soči hrať budete, to ste už dávnejšie naznačili, nie?
„Uvidíme. Zatiaľ vo mne nedozrelo definitívne rozhodnutie. Prirodzene, základom musí byť moja výkonnosť a záujem trénera. “
Odohrali ste už štyri olympiády, na tej poslednej vo Vancouvri nám Fíni v poslednej chvíli uchmatli bronzové medaily. Netajili ste, že tento moment vám dokáže zaslziť pohľad dodnes. V Soči by to už mohlo vyjsť, nemyslíte?
„Spomienka na poslednú tretinu s Fínmi vo Vancouvri naozaj vo mne vyvoláva silné emócie. Olympiáda je úžasný turnaj a pripúšťam, že na rade s medailovým šťastím by sme mohli byť teraz my. Ale zatiaľ môžem na tému svojho prípadného štartu len zopakovať: Uvidíme.“
Vrátili ste sa domov, kde sa postupne stretávate aj s dozvukmi slovenskej extraligy. Aké sú?
„Mohol by som albisticky odbočiť, že problémy nepoznám, lebo v tejto súťaži a prostredí nežijem. Ale keď sa stretnem s chlapcami, ktorí majú spoločné to, že im kluby dlhujú platy za posledný polrok, je mi z toho smutno. Neviem, kam sa to uberá. Určite však perspektíva nevyzerá ružovo, hokej u nás ide dolu vodou.“
V budúcnosti by mu nepochybne padli vhod skúsenosti hráčov, aké máte vy. Pomôžete na Slovensku, keď skončíte s hokejom v zámorí?
„Od piatich rokov sa motám okolo hokeja a svoje miesto ani v budúcnosti nevidím ďaleko od mantinelov. Viem si predstaviť manažérsku robotuna Slovensku.“
dnes 07:30
dnes 07:05
st 18:32
