Sobota, 23. január, 2021Meniny má Miloš

Viazanko bude Tatranu držať palce až do konca

Viazanko (vpravo). Na Tatrane sa mu hralo vždy dobre. (Autor: tasr)
Sportnet|Publikované 19. máj 2013 o 22:00

V oboch tímoch východniarskeho derby sa našlo niekoľko jednotlivcov, ktorí si predtým obliekali dres súpera.

V oboch tímoch východniarskeho derby sa našlo niekoľko jednotlivcov, ktorí si predtým obliekali dres súpera (Kolbas, Novák, Šinglár, Viazanko, Bašista). Aj táto skutočnosť pridala na zaujímavosti merania síl. Pohoda bola jednoznačne na strane bývalých členov Tatrana v službách MFK. Tí sa však vedeli vžiť do nelichotivej roly hostiteľov, ktorým sa láme corgoňligový konár, na ktorom ešte stále sedia.

PREŠOV. Aj preto, že niečo podobné už predtým zažili na vlastnej koži.

Podčiarkol to i Miroslav Viazanko, ktorý mohol byť jedným z katov domácich nádejí na zisk čo len jediného bodu, ale jeho šancu zlikvidoval pohotovým vybehnutím brankár zeleno–bielych Diviš.

To, že hostia útočia na popredné priečky a hostitelia sa držia zubami-nechtami nádeje na záchranu, bolo v každom okamihu citeľné.

„Bolo vidno, že Prešov je pod tlakom, ťažko sa mu kombinuje. My sme naproti tomu dobre bránili a lepšie sa pohybovali na ihrisku. Nepúšťali sme súpera do šancí, ten si azda ani tutovku nevypracoval a my sme naopak po zmene strán mohli vyťažiť i viac. Prešov to mal s pribúdajúcimi minútami čoraz náročnejšie. Viem, ako protihráčom bolo, tri roky sme v Košiciach tiež hrali o záchranu a pamätám si, aký to bol tlak.“

Teraz si tento osud „požičali“ Šarišania, kým Košičania sú na celkom inom stupienku. Skúsený futbalista podotkol, že sa mu na štadióne 1. FC Tatran vždy hralo dobre, lebo diváci dokážu vytvoriť primeranú atmosféru a rád sa sem vracia. „Kulisa bola vždy skvelá, najmä pokiaľ sa tímu darilo.“

Uplynulú sobotu to nebola žiadna sláva ani na tribúnach. Hostitelia len niekedy prebudili publikum a donútili ho k potlesku, povzbudzovaniu.

Tlieskať a namáhať hlasivky je síce u priaznivcov žiaduce hlavne vtedy, pokiaľ to tímu nejde, lenže bezradnosť v mnohých okamihoch tlmila i zápal divákov.

Získali bod, stratili dva?

Empatiu M. Viazanko prejavil i pri otázke, ako by vnímal prípadné vypadnutie „koňarov“.

„Bolo by mi to veľmi ľúto, lebo mám ku klubu i mestu citový vzťah. Bol by som rád, keby tu najvyššia súťaž zostala a budem im držať prsty až do konca. Dúfam, že v zostávajúcich dvoch zápasoch získajú poltucet bodov.“

Hoci sa Prešov nádejal, že ide v tomto zápase vyhrať, napokon to vyzeralo tak, že bude rád, ak neprehrá.

Futbalovejšie a suverénnejšie pôsobili jednoznačne hostia. Takže tí skôr stratili dva body než získali jeden.

„Nie je podstatné, že máme bod namiesto rysujúcich sa troch vzhľadom na možnosti, do ktorých sme sa dostali. Treba hľadieť do najbližšej budúcnosti a bojovať stále rovnako aktívne o popredné priečky. Prešov v druhom polčase hral vabank a z toho plynuli našej brejky. Hlavne únik Oumara Diabyho mohol byť rozhodujúci. Nervozita domácich rástla, mužstvu sa nedarilo a nám to hralo do karát,“ podotkol futbalista, ktorý si pamätá aj časy, keď Prešov z elitných zápolení vypadol.

„Bol som mladý, učil som sa iba hrať futbal, neúčinkoval som pravidelne a nevnímal to tak intenzívne. Naproti tomu počas pôsobenia v Košiciach som si tejto hroziacej šlamastiky užil až-až.“

Aký recept by ponúkol Tatranu na úspešné zvládnutie komplikovanej úlohy? „Psychika je rozhodujúca a vedia to i známi hráči z prestížnych klubov, ktorí pôsobia v kvalitnejších súťažiach. Sebavedomý futbalista – hoci aj menej výkonnostne zdatný – môže prevýšiť i zvučného borca bez dostatočnej sebadôvery. To je v boji o udržanie sa naozaj vypuklé,“ pripomenul Miroslav Viazanko.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.