Piatok, 26. február, 2021Meniny má Viktor

Veľká strata futbalového východu

Sportnet|Publikované 17. okt 2005 o 00:00

Košice Až nečakane rýchlo sa rozletela správa, že viceprezident SFZ a predseda Východoslovenského futbalového zväzu Bohdan Benedik (nar. 4. júla

1954) už nie je medzi nami. V nemocnici v Košiciach skonal včera predpoludním vo veku 51 rokov, keď preťaženému a ubolenému organizmu zdravie dalo definitívnu výpoveď. Nebralo do úvahy jeho veľké rodinné, životné a futbalové plány. Mal ich pred sebou ešte neúrekom, ale, žiaľ, osud, je často krutý, a koho si vyberie, nemá nad ním zľutovanie.

Slovenský futbal stratil ďalšieho významného človeka. Košický rodák popri advokátskej profesii celý svoj život zasvätil svojmu obľubenému športu. Po vzore bratov brankára Romana a obrancu Petra, ktorí sa dostali do ligového kádra VSS, viedli aj jeho prvé kroky do žiackeho tímu strojárov, kde hral neskôr aj dorasteneckú ligu pod vedením trénera Štefana Mátyása, ale medzi seniormi na vrcholnej scéne karty nemiešal. Mal však veľký cit pre hru, dobrý pohyb, a keďže svojho koníčka nemienil opustiť, rozhodol sa pre rozhodcovskú kariéru. S píšťalkou sa prepracoval aj na vrcholnú scénu, na ktorej tromfol i svojich bratov, lebo sa ocitol na medzinárodnej listine FIFA a UEFA. Nebol na nej len formálne, pretože odpískal celý rad zápasov v európskych klubových súťažiach, z ktorých rád oživoval duel Eintracht Frankfurt Dynamo Moskva, zápas Rakúsko Škótsko dvadsaťjednotiek, medzištátne stretnutie žien Poľsko Rusko a mnohé ďalšie, ba bol aj naším špecialistom pre halové súťaže UEFA. V ročníku 1987/88 sa dostal do I. ligy, kde ťahal káru s Ing. Christovom. Medzi čs. elitou rozhodoval 62 stretnutí v role hlavného rozhodcu, z ktroých za najvýznamnejší považoval duel Slovan Sparta v roku 1990, teda v čase, keď kraľoval tím z pražskej Letnej a začal sa znovu formovať silný kolektív z bratislavského Tehelného poľa. Svoju rozhodcovskú kariéru zvečnil aj tým, že sa ako jeden z asistentov ocitol na fotografii spolu s kráľom futbalu Pelém počas duelu brazílskeho výberu v septembri v roku 1994 v košickom VŠA. Píšťalku musel zavesiť na klinec o niečo skôr, lebo škrt cez rozpočet mu urobilo zranenie achillovky. V novembri v deväťdesiatom deviatom mu nepomohlo ani liečenie pri Červenom mori, takže vedel, že je koniec jednej básne. Z futbalovej lode však neodišiel. Bol totiž predsedom komisie rozhodcov VsFZ, navyše stal sa aj delegátom zväzu, neskôr bol delegátom UEFA, takže mohol prinášať do futbalu nové poznatky z medzinárodných stretnutí. Pred vyše tromi rokmi sa stal predsedom Východoslovenského futbalového zväzu a tým ako regionálny šéf sa dostal do výkonného výboru SFZ, kde bol jedným z jeho viceprezidentov. Keďže bol z Princových futbalových detí, prevzal viac-menej jeho regionálne funkcie a pokračoval na ceste, ktorú si vytýčil jeho veľký predchodca. Nakoniec pre rokmi začali spolu s omladzovacím procesom v rozhodcovskej oblasti, v ktorej na východe nastalo veľké oživenie. Dosť sa tiež angažoval v mládežníckej sfére, bol i legislatívnym pomocníkom a servisným poradcom a to nielen na východe pri riešení majetkovo-právnych vzťahov. Stal sa predsedom zväzu v neľahkých časoch, keď najmä východniarov veľmi brzdila v rozlete zlá ekonomická situácia, ktorá neľútostne poznamenala jedných viac, druhých menej. On však neskladal zbrane. Vždy usmievavý Božo ako ho najbližší známi poznali a oslovovali veril, že sa aj tie najkomplikovanejšie časy pominú. Mal radosť z toho, že sa košický futbal dostal z najhoršieho, podobnú púť želal aj Prešovčanom a ďalším klubom, ktoré kedysi na východe udávali tón. Tešil sa, že v tomto športe ostáva na východe pokope zdravé jadro, ktorému futbal leží na srdci. Aj keď funkciu predsedu vykonával popri zamestnaní bezplatne, často bol v hnutí, kde sa presvedčil, že na Slovensku je prevážne veľa čestných a pracovitých funkcionárov. Ako neraz spomínal, to je najcennejší kapitál a vklad do futbalovej budúcnosti. Nie tak dávno mal radosť, že v našom regióne umelé trávniky pribúdajú ako huby po daždi. Aj v nich videl cestu k obrode mládežníckeho futbalu, jednoducho chcel, aby východ rozkvital ďalej. Ešte v stredu bol na kvalifikácii MS Slovensko Rusko v Bratislave. Tajne dúfal, že ako očitý svedok sa dočká nášho postupu na svetový šampionát v Nemecku. V najbližších plánoch mal účasť na utorňajšom zasadnutí Výkonného výboru SFZ a štvrtok na podobnej schôdzi VsFZ v Košiciach. Všetko však ostalo iba želaním. Smrť ho vytrhla z prostredia vrelo milovanej rodiny i z futbalového hnutia, ktorému sa snažil mierou vrchovatou dať všetko, čo vedel. Bohdan nás nečakane opustil. Ani sme sa mu nestačili poďakovať za jeho prácu

Súvisiace články