Sao Paulo (TASR+SITA) - Víťazom Veľkej ceny Brazílie,
posledného tohtoročného podujatia majstrovského seriálu F1, sa stal domáci pretekár Felipe Massa na Ferrari, ktorý na okruhu v Interlagose triumfoval časom 1:31:53,751 h. Vďaka 2. miestu a zisku
ôsmich bodov do klasifikácie sa majstrom sveta v sezóne 2006 stal Španiel Fernando Alonso (v popredí) na Renaulte a obhájil tak vlaňajší titul.
Jeho jediný konkurent v boji o majstrovský vavrín Nemec Michael Schumacher (Ferrari) sa so svojou mimoriadne úspešnou kariérou ovenčenou siedmimi titulmi majstra sveta rozlúčil 4. miestom.
Tridsaťsedemročnému rodákovi z Kerpenu sa, podobne ako jeho predchodcom, nepodarilo zavŕšiť kariéru ziskom titulu. So štartom si prvá štvorica v zložení Felipe Massa, Kimi Räikkönen, Jarno Trulli a Fernando Alonso poradila, desiaty Michael Schumacher sa v prvej zákrute vyhol hroziacej kolízii a postupne sa
prepracoval na šiestu priečku. Prvé kolo bolo pohromou pre Williams, keď sa najprv s pretekmi rozlúčil pri derniére za túto stajňu Austrálčan Mark Webber a onedlho ho po nezvládnutí poslednej zákruty
nasledoval kolega Nico Rosberg, po ktorého havárii vyšiel na trať safety car. Veľká cena sa opäť rozbehla na konci šiesteho kola. Medzi Schumacherom a Alonsom stál Španielov tímový partner Giancarlo Fisichella, ktorý mal s Nemcom plné ruky práce. Fisichellov skalp
takmer získal na začiatku ôsmeho kola, po úspešnom predbehnutí však dostal defekt na ľavej zadnej pneumatike, pomaličky musel odkrúžiť takmer celé kolo a nútene zamieriť do boxov, čím sa zaradil na
posledné miesto. Krátko po Schumacherovom incidente ukončil pre poruchu sľubne rozbehnuté preteky Trulli a keďže následne sklamalo auto aj Schumachera mladšieho, po Williamse to zabalili aj v Toyote. Na rozdiel od pneumatiky bol Schumacherov monopost absolútne v poriadku, čo Schumi náležite využíval a vďaka najväčšej rýchlosti spomedzi všetkých na trati sa pomaly dostával za zvyšok poľa. Tridsať kôl pred koncom bol na siedmej priečke so stratou 17 sekúnd na druhého Alonsa, ktorú mal ešte teoreticky šancu stiahnuť. Na druhé a posledné dotankovanie v kariére išiel Schumacher v 48. kole a zaradil sa za Barrichella. Stíhacia jazda v podaní Schumachera, ktorá bola hádam jedinou ozdobou inak všedného priebehu Veľkej ceny, pokračovala ďalej, čo Nemec dokázal ďalším najrýchlejším kolom. Za štvoricu pretekárov na druhom až piatom mieste sa dostal pätnásť kôl pred koncom. Od Alonsa ho
delili ešte tretí Jenson Button a za ním krúžiaci Räikkönen. Räikkönen so Schumacherom zviedol nádherný súboj na ostrí noža, z ktorého vyšiel so cťou ako porazený. Poradie na prvých troch priečkach už však Schumacher nemal čas ovplyvniť, a tak mohol víťaz Massa zdvihnúť nad hlavu brazílsku zástavu a Alonso oslavovať titul majstra.
Veľká cena Brazílie - výsledky: 1. Felipe Massa (Braz./Ferrari) 1:31:53,751, 2. Fernando Alonso
(Šp./Renault) +18,658, 3. Jenson Button (VB/Honda) +19,394, 4. Michael Schumacher (Nem./Ferrari) +24,094, 5. Kimi Räikkönen (Fín./McLaren Mercedes) +28,503, 6. Giancarlo Fisichella (Tal./Renault) +30,287; 7. Rubens Barrichello (Braz./Honda) +40,294, 8. Pedro de la Rosa (Šp./McLaren Mercedes) +52,068, 9. Robert Kubica
(Poľ./BMW Sauber) +1:07,642, 10. Takuma Sato (Jap./Super Aguri. Konečné poradie po 18 pretekoch: 1. Fernando Alonso 134 b, 2. Michael Schumacher 121, 3. Felipe Massa 80, 4. Giancarlo Fisichella
72, 5. Kimi Räikkönen 65, 6. Jenson Button 56, 7. Rubens Barrichello 30, 8. Juan Pablo Montoya (Kol.) 26, 9. Nick Heidfeld 23, 10. Ralf Schumacher 20, 11. Pedro de la Rosa 19, 12. Jarno Trulli 15, 13.
David Coulthard 14, 14. Mark Webber 7, 15. Jacques Villeneuve (Kan.) 7, 16. Robert Kubica 6, 17. Nico Rosberg 4, 18. Christian Klien 2, 19. Vitantonio Liuzzi 1 bod. Pohár konštruktérov: 1. Renault 206 b, 2. Scuderia Ferrari 201, 3. McLaren Mercedes 110, 4. Honda 86, 5. BMW Sauber 36, 6. Toyota 35,
7. Red Bull Racing 16, 8. WilliamsF1 Team 11, 9. Scuderia Toro Rosso 1 bod.
Prehľad majstrov sveta
Prehľad majstrov sveta v pretekoch automobilov F1 (1950 - 2006)
1950 Giuseppe Farina (Tal.) Alfa Romeo
1951 Juan Manuel Fangio (Arg.) Alfa Romeo
1952 Alberto Ascari (Tal.) Ferrari
1953 Alberto Ascari (Tal.) Ferrari
1954 Juan Manuel Fangio (Arg.) Maserati/Mercedes
1955 Juan Manuel Fangio (Arg.) Mercedes
1956 Juan Manuel Fangio (Arg.) Lancia-Ferrari
1957 Juan Manuel Fangio (Arg.) Maserati
1958 Mike Hawthorn (V. Brit.) Ferrari
1959 Jack Brabham (Aust.) Cooper-Climax
1960 Jack Brabham (Aust.) Cooper-Climax
1961 Phil Hill (USA) Ferrari
1962 Graham Hill (V. Brit.) BRM
1963 Jim Clark (V. Brit.) Lotus-Climax
1964 John Surtees (V. Brit.) Ferrari
1965 Jim Clark (V. Brit.) Lotus-Climax
1966 Jack Brabham (Aust.) Brabham-Repco
1967 Denis Hulme (N. Zel.) Brabham-Repco
1968 Graham Hill (V. Brit.) Lotus-Ford
1969 Jackie Stewart (V. Brit.) Matra-Ford
1970 Jochen Rindt (Aust.) Lotus-Ford
1971 Jackie Stewart (V. Brit.) Tyrell-Ford
1972 Emerson Fittipaldi (Braz.) Lotus-Ford
1973 Jackie Stewart (V. Brit.) Tyrell-Ford
1974 Emerson Fittipaldi (Braz.) McLaren-Ford
1975 Niki Lauda (Rak.) Ferrari
1976 James Hunt (V. Brit.) McLaren-Ford
1977 Niki Lauda (Rak.) Ferrari
1978 Mario Andretti (USA) Lotus-Ford
1979 Jody Scheckter (JAR) Ferrari
1980 Alan Jones (Aust.) Williams-Ford
1981 Nelson Piquet (Braz.) Brabham-Ford
1982 Keke Rosberg (Fín.) Williams-Ford
1983 Nelson Piquet (Braz.) Brabham-BMW
1984 Niki Lauda (Rak.) McLaren-TAG
1985 Alain Prost (Fr.) McLaren-TAG
1986 Alain Prost (Fr.) McLaren-TAG
1987 Nelson Piquet (Braz.) Williams-Honda
1988 Ayrton Senna (Braz.) McLaren-Honda
1989 Alain Prost (Fr.) McLaren-Honda
1990 Ayrton Senna (Braz.) McLaren-Honda
1991 Ayrton Senna (Braz.) McLaren-Honda
1992 Nigel Mansell (V. Brit.) Williams-Renault
1993 Alain Prost (Fr.) Williams-Renault
1994 Michael Schumacher (Nem.) Benetton-Ford
1995 Michael Schumacher (Nem.) Benetton-Renault
1996 Damon Hill (V. Brit.) Williams-Renault
1997 Jacques Villeneuve (Kan.) Williams-Renault
1998 Mika Häkkinen (Fín.) McLaren-Mercedes
1999 Mika Häkkinen (Fín.) McLaren-Mercedes
2000 Michael Schumacher (Nem.) Ferrari
2001 Michael Schumacher (Nem.) Ferrari
2002 Michael Schumacher (Nem.) Ferrari
2003 Michael Schumacher (Nem.) Ferrari
2004 Michael Schumacher (Nem.) Ferrari
2005 Fernando Alonso (Šp.) Renault
2006 Fernando Alonso (Šp.) Renault
Prehľad jazdcov s najväčším počtom pole position na štarte: 1. Michael Schumacher (Nem.) 68, 2. Ayrton Senna (Braz.) 65, 3. Alain Prost (Fr.) 33, 4. Jim Clark (V. Brit.) a Nigel Mansell (V. Brit.) po 32, 6. Juan Manuel Fangio (Arg.) 28, 7. Mika Häkkinen (Fín.) 26, 8. Niki Lauda (Rak.) a Nelson Piquet (Braz.) po 24, 10. Damon Hill (V. Brit.) a Rene Arnoux (Fr.) po 19,... 14. Fernando Alonso (Šp.) 15, 18.
Rubens Barrichello (Braz.) a David Coulthard (V. Brit.) po 13, 25. Kimi Räikkönen (Fín.) 11.
Prehľad jazdcov s najväčším počtom víťazstiev: 1. Michael Schumacher (Nem.) 91, 2. Alain Prost (Fr.) 51, 3. Ayrton Senna (Braz.) 41, 4. Nigel Mansell (V. Brit.) 31, 5. Jackie Stewart (V. Brit.) 27, 6. Jim Clark (V. Brit.) a Niki Lauda (Rak.) po 25, 8. Juan Manuel Fangio (Arg.) 24, 9. Nelson Piquet (Braz.) 23, 10. Damon Hill (V. Brit.) 22,... 13. Fernando Alonso (Šp.) 15, 17. David Coulthard (V. Brit.) 13.