V reprezentácii končí aj Višňovský

Ľubomír Višňovský.
Ľubomír Višňovský. (Autor: ČTK)
SITA|9. máj 2011 o 15:17

"Už nemám motiváciu reprezentovať, tou poslednou bol domáci šampionát," povedal Ľubomír Višňovský po zápase s Dánskom.

BRATISLAVA. Hokejový obranca Ľubomír Višňovský oznámil v pondelok po záverečnom slovenskom vystúpení na domácich majstrovstvách sveta proti Dánsku koniec reprezentačnej kariéry. Posledným duelom 34-ročného rodáka z Topoľčian v národnom drese bolo sobotňajšie meranie síl s Fínskom (1:2).

"Proti Fínsku som začínal svoju reprezentačnú kariéru, teraz ju proti tomu istému súperovi končím. Už nemám motiváciu reprezentovať, tou poslednou bol domáci šampionát. Telo je unavené, keď sa musím premáhať, už to asi nemá zmysel. Po skončení predošlých sezón ma takmer vždy čakala operácia. Ani teraz to nebolo ideálne. Generálny manažér Anaheimu mi povolil štart na majstrovstvách sveta, ale nechcel, aby som hral v pondelok, keďže už o nič nešlo a chcel by som stihnúť začiatok novej sezóny," povedal bývalý hráč Slovana Bratislava, Los Angeles Kings a Edmonton Oilers.

Višňovský sa s reprezentáciou lúči s bilanciou 141 stretnutí a 18 gólov. Prvý presný zásah dosiahol vo februári 1996 v Rakúsku, posledný osemnásty v pamätnom semifinále vlaňajšieho olympijského turnaja vo Vancouvri proti Kanade.

Pri každej medaile

Ľubomír Višňovský bol v reprezentačnom výbere pri všetkých jej medailových úspechoch. Nechýbal pri striebre v Petrohrade 2000, zlate v Göteborgu 2002 i bronze v Helsinkách 2003. Hral aj na pamätnom olympijskom turnaji vo Vancouveri, kde Slováci skončili štvrtí. S reprezentačným dresom sa chcel rozlúčiť minimálne rovnakým výsledkom ako pred vyše rokom na ZOH.

"Vancouver bol o inom, turnaj sa konal uprostred sezóny, všetci sme ladili formu na play-off. Teraz to bolo ťažšie, viacero hráčov malo zranenia, bol tam aj výpadok po konci klubovej sezóny a hrať na domácom ľade pri obrovských očakávaniach tiež nie je sranda."

Na pôsobenie v národnom tíme SR mu zostanú najlepšie spomienky, aj keď posledná skúsenosť je pre neho smutná. Do Bratislavy prišiel so zranenými ramenami, kluboví lekári z Anaheimu mu neodporúčali štart. Keďže sa turnaj konal doma, rozhodol sa hrať. Nastúpil proti Rusku, Česku i Fínsku.

Po tomto stretnutí už Slováci nemali šancu postúpiť do štvrťfinále, navyše Višňovského zdravotný stav sa zhoršil. V najbližších dňoch ho čakajú ďalšie vyšetrenia a možno aj operácia v zámorí.

"Z národného tímu mám tri medaily a pekné spomienky. Je mi ľúto, že sme sklamali ľudí. Tento turnaj bol výborne zorganizovaný a dúfali sme v lepší výsledok. Človek hrá hokej aj pre takéto chvíle," povedal Višňovský.

Obranca sa vyjadril aj k perspektíve slovenského hokeja: "Povedať, že sa nerodia hráči, je najľahšie, ale treba vytvoriť zázemie aj pre trénerov. Sú tu ľudia, ktorí to chcú robiť. Netreba im hádzať pod nohy prekážky, naopak je potrebné im pomôcť. Ak bude záujem, po skončení kariéry by som sa mohol venovať práci s obrancami, či už v reprezentácii alebo v Slovane. Myslím si, že mám čo ponúknuť. Aj teraz som videl, že je čo zlepšovať.

Návrat nevylučuje

Technicky disponovaný a rýchlostne výborne vybavený hokejista však ešte korčule nevešia na klinec: "V NHL mám motiváciu, mám ešte zmluvu na dva roky a dúfam, že sa raz dočkám aspoň nominácie na Norrisovu trofej. Pravdupovediac, nemyslel som si, že by som sa presadil v NHL. Hovoril som si, že som typický európsky obranca, ktorý má rád puk a príliš nechodí do osobných súbojov. Zmenilo sa to po Petrohrade 2000, dostal som šancu a uchytil som sa. Nikdy by som nepovedal, že budem patriť medzi top desať obrancov. Mal som šťastie, ale samozrejme je za tým aj kus driny. Za všetko ďakujem svojej rodine."

Ľubomír Višňovský na záver poskytol fanúšikom slovenského hokeja nádej v otázke svojho prípadného návratu do národného tímu: "Nevylučujem to, ak budem zdravý a nájdem motiváciu."

Nachádzate sa tu: