V Jasnej súťažila aj americká legenda. Unikátny zážitok, vraví

Vrchol kariéry dosiahol PHIL MAHRE na zimnej olympiáde 1984 v Sarajeve, no ešte predtým zažiaril aj v Nízkych Tatrách. „Prvý raz som k vám prichádzal so zvláštnymi pocitmi,“ povedal v rozhovore.

V Jasnej ste štartovali dvakrát, v roku 1979 aj 1982 ste vyhrali slalom. V čom boli vaše vystúpenia odlišné?

„V roku 1979 som bol na vzostupe. Už rok predtým som v súboji o veľký glóbus skončil druhý za Stenmarkom a v ďalšej sezóne som útočil na hlavnú trofej. Veril som, že môžem získať veľký glóbus. V Jasnej som začiatkom februára vyhral, ale na následných predolympijských pretekoch v Lake Placide som si zlomil nohu. V roku 1982 som bol v inej situácii. Bola to najlepšia sezóna v mojom živote. Do Jasnej som v marci prišiel už ako istý celkový víťaz Svetového pohára. Bol som mentálne silnejší, viac som si veril.“

Svetová lyžiarska špička prilákala do Jasnej desaťtisíce divákov. Ako na vás zapôsobila atmosféra pretekov?

„Priznám sa, že prvý raz som k vám prichádzal so zvláštnymi pocitmi. Československo sme v tom čase vnímali ako((piano)) krajinu za železnou oponou. Boli sme z iných krajín zvyknutí na jasné farby, ale u vás bolo všetko na pohľad sivé. Atmosféra v Jasnej však bola fenomenálna a množstvo divákov neuveriteľné. Boli vynikajúci. Naozaj stálo za to vidieť a zažiť to. U vás to bolo odlišné ako inde. Väčšina pretekov Svetového pohára sa jazdila v alpských krajinách a ich pretekári mali výhodu, že boli všade prakticky doma. Fanúšikovia z Rakúska, Nemecka, Švajčiarska či Francúzska sa do alpských stredísk vedeli autom dostať za niekoľko hodín a vytvárali svojim lyžiarom domácu atmosféru. Nám Američanom takéto niečo chýbalo. Ale u vás to bolo iné. Do Jasnej bolo z Álp ďaleko, navyše cestovať do Československa nebolo také jednoduché. Všetci sme boli rovnakí cudzinci.“

Pamätáte sa ešte na oficiálne otvorenie pretekov v Demänovskej jaskyni Slobody?

„Samozrejme, že si na to spomínam, aj keď na detaily len matne. Bolo to veľmi zaujímavé a naozaj veľmi, veľmi unikátne. Niečo podobné som nezažil na žiadnych iných pretekoch. Keď sme súťažili na tradičných miestach, ako je Wengen alebo Kitzbühel, tam bolo všetko každý rok rovnaké. Odsúťažili sme si, išli sme domov a o rok sme prišli zas. Ale tým, že pre vás boli preteky Svetového pohára výnimočné, organizátori dávali do príprav maximum snahy a chceli, aby sme sa cítili čo najlepšie.“

Slávnostné otvorenie Veľkej ceny demänovských jaskýň sa v roku 1979 aj 1982 uskutočnilo v Demänovskej jaskyni slobody. Na zahraničných účastníkov to spravilo silný dojem. FOTO - Juraj Bobula.

Na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia ste sa stali prvým pretekárom, ktorý častejšie zdolával dovtedy suverénneho Švéda Stenmarka. Ako si spomínate na súperenie s Ingemarom?