Piatok, 22. január, 2021Meniny má Zora

V daných podmienkach sme dosiahli maximum, hovorí R. Kapajčík

Sportnet|Publikované 6. dec 2006 o 23:00

Najmladším čelnom slovenského Trophy teamu na 81. ročníku Medzinárodnej šesťdňovej motocyklovej súťaži (ISDE) na Novom Zélande bol 19-ročný Róbert

Kapajčík, odchovanec košického klubu SC enduro. Napriek mladému veku to bola už jeho štvrtá šesťdňová, prvú absolvoval v klubovom družstve, dve v slovenskom juniorskom teame v Poľsku a Pov. Bystrici. V tomto roku sa už prebojoval do seniorského TT, pričom naznačil, že je v ňom veľký potenciál. Z našich pretekárov ako jediný jazdil v rámci seriálu majstrovstiev sveta v kategórii juniorov, čo mu iste vynieslo aj nomináciu na endurácku olympiádu na Novom Zélande. Náš Trophy team si v konkurencii 22 tímov nepočínal najhoršie a skončil na peknom ôsmom mieste. Svojím výkonom vhodne doplnil mozaiku našich umiestnení na tomto podujatí, ktoré v daných podmienkach znamenalo pre našich strop v podobe ôsmeho miesta. V triede E1 obsadil Robo solídne 21. miesto, s ktorým po návrate nebol celkom spokojný.

"Bol som veľmi rád, že ma manažér nášho tímu Ján Hrehor oslovil, a ponúkol mi možnosť reprezentovať na šesťdňovej, ktorá tohto roku nebola takpovediac za rohom, ale na ďalekom Novom Zélande. Na druhej strane to bola aj veľká výzva, keď som sa dostal do spoločnosti skúsených jazdcov," povedal R. Kapajčík. Pre viacerých jazdcov mal posledný ročník ISDE trochu exotickú príchuť, už aj preto, že táto krajina je známa svojou krásnou scenériou i vulkanickou činnosťou. Svoje urobilo aj iné časové pásmo, no ako náš pretekár prezradil, rýchlo sa dokázal aklimatizovať. "Pricestovali sme večer a všetci sme boli poriadne unavení z dlhej cesty a ten časový posun sme si ani neuvedomovali. Potrebovali sme sa dobre vyspať, aby sme necítili únavu a potom už nebol problém ani dvanásťhodinový časový posun. Osobne som s tým nemal problémy. Nový Zéland ako krajina ma upútala z viacerých hľadísk a zanechal vo mne veľký dojem. Pre nás Európanov a hlavne endurákov čo sa týka tratí to bolo niečo úplne iné. Zaujali ma lúky, ktoré sa vyznačovali množstvom hrboľov a prírodných skokov. Na nich boli situované cross testy a enduro vložky sa jazdili prevažne v lese, ktorý v niektorých častiach pripomínal prales. Bolo tam všetko zelené, niekde močiare a piesočnatý povrch. V ňom s arýchlo vyjazdili hlboké koľaje, ktoré počas pretekov nám dali poriadne zabrať. Páčila sa mi príroda a rovnako aj tamojší život," spomína na svoju zatiaľ najvzdialenejšiu cestu Robo.

Po prvý raz v histórii naši pretekári absolvovali súťaž na zapožičaných motocykloch, preto na mieste boli obava, či technika vydrží. Predsa len šesťdňová svojou náročnosťou kladie vysoké nároky nielen na samotných jazdcov, ale aj techniku. Svoje si s ňou užil Ivan Jakeš, ktorý dva dni hľadal príčinu slabého výkonu svojho motocykla. "Každý z nás dostal sériovú motorku a čo si kto dokázal vymeniť, tak mal iné či už tlmiče, alebo trebárs výfuk. Za pár dní sa však toho nedalo vymeniť veľa. Ja som menil výfuk, ale to výkone motora až tak nepridalo, ale to nebolo dôležité. Hlavne sme potrebovali tieto motorky odľahčiť, ale to nebolo možné. Počas celej sezóny som jazdil svetové podujatia s oveľa ľahšou motorkou a teraz to bolo poznať. Odhadujem, že tá na ISDE bola o dobrých desať a viac kilogramov ťažšia. Už tri kilá navyše na váhe motorky v blate je poznať, ak ju potrebujete vytlačiť a nieto desať či viac. Musím priznať, že sa mi nejazdilo celkom dobre," povedal na margo motocykla. Hoci skončil vo svojej triede E1 na 21. mieste, so svojím výkonom nie je celkom spokojný.

"Domnievam sa, že mám na viac ako som ukázal. Jeden test som zajazdil dobre, v druhom som niekoľko raz padol. V ďalšom sa mi zase darilo a v nasledujúcom sa opakovali pády. Na týchto terénoch sa dalo jazdiť dobre, ale potrebovali by sme mať iné motorky. Nechcem sa vyhovárať, že boli zle, ale mne ta moja príliš nesedela. Aj preto že bolo dosť ťažká. Samotná trať bola náročná a pádov bolo v každom kole či teste neúrekom. Na cross teste to ešte ušlo, ale v tom lese počas enduro testu, kde bol prevažne piesočnatý podklad, sa vyjazdili koľaje a medzi stromami to bolo veľmi zaujímavé. Jazdiť v plnej rýchlosti a koncentrácii desať minút na teste bolo namáhavé. Snažil som ísť čo najlepšie, polovicu som zvládol dobre, ale potom prišiel pád a strata koncentrácie. Potom som sa opäť dostal do tempa išiel rýchlo, ale prišla malička chybička a bol som zase na zemi. Tak vtedy som si už povedal, že musím jazdiť radšej na istotu, aby som došiel do cieľa," opisuje svoje skúsenosti s novým povrchom i podmienkami. Predsa len počas celého roka jazdil skôr na vlastné tričko, avšak na ISDE potreboval svoj výkon odovzdať kolektívu. Bolo to trocha iné, ale rýchlo sa s novou situáciou vysporiadal. "Snažil som sa jazdiť čo najlepšie, ale tých pádov bolo až príliš veľa. Všetci sme chceli dosiahnuť čo najlepší výsledok a prvoradý bol výsledok družstva. Žiaľ, boli dni, keď sme padali všetci. V daných podmienkach sme dosiahli maximum. Je to dobrý výsledok a na viac sa asi nedalo. Ak by sme viac trénovali a mali svoje motorky a jazdili rýchlejšie možno by sme mohli byť o jedno miesto lepší," myslí si R. Kapajčík. Tohtoročnú sezónu teda zakončil dobrým výsledkom na ISDE, ktorý by mohol byť dobrým odrazovým mostíkom do tej novej. Na budúci mesiac sa rozhodne, či zostane aj naďalej v talianskom tíme Yamahe Ufo Corse, alebo jeho kroky povedú do iného zahraničného klubu.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.