V čudesnom teréne Savojských Álp niekedy nevedel, kde je sever

Pre nášho zástupcu to bol piaty štart na vrcholnom podujatí. Nezatĺkal však mrzutú pravdu, že dosiahol na ňom azda dosiaľ najhoršie výsledky.

KOŠICE. Predstavil sa v dvoch individuálnych súťažiach a bol tiež členom slovenskej štafety.

„Na rozdiel od iných výprav sme boli v dejisku iba krátko, kým súperi tam pobudli aj mesiac-dva a mali možnosť lepšie sa zoznámiť s prostredím a terénom, ktorý bol dosť špecifický. V takom som ešte nebehal,“ uviedol M. Krajčík. Podotkol, že v Savojských Alpách bolo veľmi veľa vrstevnicových detailov, podložie bolo kamenné a viditeľnosť dosť zlá vzhľadom na rozmanité porasty a popadané stromy. „Pretekár tak strácal ideálnu stopu.“ Východniar sa najprv predstavil v kvalifikácii na dlhej trati. Do finále sa prebojovalo najlepších pätnásť jednotlivcov, no táto méta bola preňho vzdialená. V prvej časti trate si počínal dobre, priebežné výsledky naznačovali, že by mohol atakovať účasť vo finále. „V druhej časti trať viedla v náročnej mapovej pasáži. Urobil som jednu výraznú chybu a stratil približne šesť minút. Nasledovali ďalšie zaváhania, čo ma vyhodilo z rytmu a v závere som už celkom stratil šancu.“ Obsadil 23. pozíciu, čo nepostačovalo na prienik medzi elitu.

Stratil kontakt s mapou

Michal si viac sľuboval od kvalifikácie na strednej trati, lebo toto zápolenie považuje za svoju najsilnejšiu disciplínu. Zase mu lepšie vychádzala úvodná pasáž. V druhej polovici sa nechal zmiasť vyšliapaným chodníčkom pred ním bežiacimi súpermi a stratil kontakt s mapou. „Zase som sa nevyhol veľkej chybe, stratil som približne štyri minúty. Dobehol ma aj nórsky súper, ktorý ma potiahol a napokon mi chýbalo na postup iba šesť sekúnd, keď som dobehol na 17. priečke. Zaujímavé bolo, že majster sveta z Fínska ma predstihol iba o štyri sekundy a tesne sa dostal do finále.“ Na záver v štafetách Krajčík podal solídny výkon na druhom úseku. Preteky rozbiehal Bukovác, no nebolo to nič mimoriadne a Košičanovi odovzdával na 25. priečke. „Bežal som trošku opatrnejšie, ale bez zaváhania. Vytiahol som to na devätnástu pozíciu, no Bartákovi sa vo finiši tiež nedarilo a tak sme skončili na dvadsiatom mieste.“ Náš borec podotkol, že vzhľadom na to, že mal natrénované fyzicky i mapovo, čakal viac, no chýbalo mu to, že sa v teréne nedostatočne oťukal.