Štvrtok, 28. január, 2021Meniny má Alfonz

Už sa nedokáže nakopnúť, radšej to zabalil

Sportnet|Publikované 19. mar 2009 o 23:00

Skončí! Taký bol jeho jednoznačný verdikt a nič na tom nechce už zmeniť. Zavážili rôzne dôvody, hlavne však zdravotné. Šport mu dal veľa, ale napriek

tomu sa pästiar Miroslav Mikloš rozhodol nepokračovať už v kariére.

KOŠICE. V uplynulých rokoch dosiahol tento borec rad pozoruhodných výsledkov v domácom ringu. V posledných mesiacoch ho však medzi dvanástimi povrazmi už nebolo vídať.

Nie je jediný

"Nie som jediný, kto dal zbohom tomuto odvetviu. Vždy sa nájde niečo, čo zaváži - buď robota alebo frajerka," rozhovoril sa 23-ročný už bývalý vyznávač šermu kožených rukavíc a dodal: "Veľa športovcov skončilo v najlepšom." Spomenul, že pred viac než tromi rokmi, keď odchádzal do cudziny za prácou preč, bol v skvelej forme. "Zistil som, že pokiaľ človek obetuje svojmu cieľu všetko, dokáže ho dosiahnuť. Len musí byť vôľa, chcenie." Potom sa však niečo v ňom zlomilo. Hoci veľakrát uvažoval o tom, ako ďalej, prišiel k názoru, že stačilo. V roku 2005 získal v domácom prostredí vo farbách ŠKB Cedent Vranov titul majstra Slovenska v hmotnostnej kategórii do 51 kilogramov, keď vo finále zdolal Trajkova. O rok neskôr na šampionáte v Nitre bol druhý - vo finále podľahol Vaňovi. V roku 2007 si to však vynahradil a znovu si siahol na zlato v Košiciach. Tentoraz porazil Šebestu. To už bola pomaly jeho labutia pieseň. "Vtedy ma ešte nakopol tréner Martin Zajac, tak som sa pustil znovu do tréningu a šampionát som vyhral."

Vlani naposledy

Vlani absolvoval posledné duely. "Zdravie si nikto nekúpi, zlomený nos či boľavé rameno, ale aj ďalšie problémy ma odradili od pokračovania." V poslednom čase ho vraj pästiarstvo už celkom nebavilo. Pripadal si nie celkom uvoľnený, cítil napätie. Nevedel si to vysvetliť a závidel iným, ktorí sa pohybovali ľahšie. Kedysi sa venoval karate, tak to pripisoval i tomu. Sebakriticky povedal, že mohol viac trénovať. Prvé tri roky sa nevyhýbal pravidelnej príprave, ďalšie dva to bral ako nutnosť. Prešiel rukami viacerých trénerov, začínal pri Imrichovi Parlagim, ktorého si obľúbil. V boxe si našiel mnohých dobrých kamarátov, hlavne Harčára. Do reprezentácie sa síce neprebojoval, ale pokiaľ by bol vytrvalejší, tak určite by dosiahol aj na túto métu. Možno mal byť viac ctižiadostivejší, dravejší. I napriek tomu o jeho služby bol aj je záujem. Kontaktovali ho funkcionári, tréneri. I kamaráti z ringu sondovali, či si to nerozmyslí. Odpovedal, že to už neskúsi. "Hreško, Duda či Harčár tiež kedysi boxovali a potom to nechali. Tak som ich napodobnil. Každý je strojcom svojho šťastia, tak sa podľa toho riadim. Pravdaže, na tento šport nezanevriem a každému, kto sa mu venuje, budem držať palce." Za najkrajšie považuje to, keď zúročil námahu a zdolal súpera, pričom si cení skalpy hlavne známeho Biharyho. Pri otázke, či by ešte nemohol dosiahnuť niečo viac, sa zamyslel a dodal, že to už nie je ono. "Necítil by som sa už na to."

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.