Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Útočník Igor Komjatý by si ešte rád zahral vo vyššej súťaži

Igor Komjatý. V civile. (Autor: archív)
Sportnet|Publikované 14. júl 2016 o 22:00

V uplynulej sezóne pomohol štvrtoligovej Radvani nad Laborcom k tretiemu miestu.

UDAVSKÉ. Igor Komjatý – rodák z obce Udavské, kde aj futbalovo začínal pod vedením svojho otca. Tvrdým tréningom sa vypracoval na výborného strelca, ktorý svoje umenie predvádzal v Nižnom Hrušove, Lokomotíve Košice a momentálne aj v Radvani nad Laborcom, ktorej svojimi gólmi pomohol k zisku tretieho miesta vo IV. lige.

Aké boli vaše futbalové začiatky?

Ako väčšina chlapcov, tak aj ja som začínal s futbalom vo svojej rodnej obci v Udavskom, kde ma na zelený trávnik priviedol môj otec, ktorý bol zároveň aj mojím trénerom počas pôsobenia v žiackom tíme. Dá sa povedať, že so svojím otcom som strávil viac času na ihrisku ako doma. Začiatky boli veľmi ťažké, keďže som loptu ovládal iba pravou nohou, ľavú nohu som používal iba na podopieranie, no postupne som sa vo vedení lopty zdokonalil a stal sa zo mňa obojnohý futbalista.

Najprv Udavské, neskôr Kochanovce.

V žiackej kategórii som hrával v Udavskom, no keď som mal desať rokov, tak som prestúpil do susednej obce Kochanovce, ktoré v tej dobe pôsobili v tretej lige, kde som pod vedením trénera Milana Karabinčíka poctivo trénoval. Pamätám si, že sme hneď prvý rok tretiu ligu vyhrali. V tej dobe bola v Kochanovciach výborná partia mladých futbalistov. Po dovŕšení dorasteneckého veku som sa vrátil do Udavského, kde som s mužstvom začal prípravu na novú sezónu a o pár dní neskôr som odišiel znova do Kochanoviec k mojim rovesníkom. V tej dobe sa mi strelecky darilo, veľakrát som bol súčasťou aj okresných výberov.

Nasledoval prestup do Nižného Hrušova, ako sa vám tam darilo?

Keď som mal 17 rokov, tak som odišiel na skúšku do Nižného Hrušova, ktorého prvý tím v tej dobe pôsobil vo IV. lige. Nakoľko bol so mnou tréner spokojný, tak som prestúpil a stal sa súčasťou kvalitného mužstva, ktorého cieľom bolo postúpiť do III. ligy, čo sa nám aj podarilo. Pod vedením trénera Vladimíra Sivého som v mužstve hrával s viacerými chlapcami z Humenného (Ladislav Lukáč, Martin Klamár, Matúš Mamaj, Róbert Lukáč, Vladimír Chudina, Rastislav Albičuk, Michal Gombita). Keďže som bol v tej dobe ešte vo veku dorastenca, tak som nastupoval aj za dorastenecký výber Nižného Hrušova, s ktorým sa nám podarilo vyhrať III. ligu a dvakrát za sebou som sa dostal aj do výberu VsFZ. Práve v Nižnom Hrušove sa začala naplno rozvíjať moja aktívna futbalová kariéra, kde som získal veľmi veľa skúsenosti. Na trojročné pôsobenie v Nižnom Hrušove mám dodnes len tie najlepšie spomienky.

Šťastie ste skúšali aj vo VSS Košice.

Keď som nastúpil na vysokoškolské štúdium v Košiciach, tak som okúsil aj dvojmesačnú prípravu v „béčku“ VSS Košice, kde som nabral opäť nové skúsenosti pod vedením trénerov Módera a Andrejka. Veľa tréningových jednotiek sme absolvovali aj s prvým mužstvom, ktoré v tej dobe hralo najvyššiu súťaž – Corgoň ligu. Bol to pre mňa zároveň aj zážitok trénovať na krásnom štadióne s veľa hráčmi, od ktorých som sa mohol veľa naučiť.

Pamätáme si vás hlavne z pôsobenia v košickej Lokomotíve, ako sa vám darilo práve tam?

Po absolvovaní tvrdej prípravy vo VSS som odišiel na študentské hosťovanie do Lokomotívy Košice, ktorá v tej dobe pôsobila v III. lige. Sídlom košickej Lokomotívy bola malá dedinka Družstevná pri Hornáde, kde sme hrali svoje domáce zápasy. V Lokomotíve som pôsobil vyše 3,5 roka. Zažil som futbal na vysokej úrovni, profesionálny prístup trénerov k hráčom, super fanúšikov. Tento klub bol špecifickým hlavne v tom, že počas troch rokov sa pri kormidle vystriedali až piati tréneri. Najprv ma viedol Gejza Farkaš, ktorý v minulosti trénoval na Cypre, neskôr Šimčo, ten viedol prvoligový Ružomberok, ďalším bol pán Galko, ktorého som zažil vo VSS. Boli to všetko páni tréneri, v ktorých som videl autoritu, pri nich som mal chuť na sebe pracovať a samozrejme aj motiváciu niečo dosiahnuť. Najkrajším momentom počas môjho pôsobenia v Lokomotíve bolo to, keď sa nám s mužstvom podarilo vyhrať III. ligu a postúpiť do druhej najvyššej slovenskej ligy, čo je zatiaľ pre mňa osobne maximom mojej futbalovej kariéry. Osobne som sa najviac tešil na zápasy s Humenným, ku ktorému som mal vždy veľmi blízko.

Igor Komjatý sa zrazu ocitol v Radvani nad Laborcom, prečo?

V roku 2014 ma oslovil starosta obce Radvaň nad Laborcom Michal Svičin, aby som prišiel hrať futbal bližšie k rodnej obci, a tak som sa po dlhšom uvažovaní rozhodol, že skúsim štvrtú ligu. V jesennej časti som za Radvaň nad Laborcom odohral asi desať zápasov, v ktorých sa mi osobne darilo, no musím povedať, že som bol z takého futbalu dosť znechutený. Niektoré hracie plochy vo štvrtej lige boli katastrofálne, dosť sa išlo do tela, čo mne osobne veľmi nevyhovovalo. Bol som, videl som, skúsil som. Po skončení jesennej časti som sa rozhodol vrátiť naspäť do Košíc.

Prémiový obsah

Zamknutý obsah Sportnet.sk bude dostupný mesiac zdarma.
Stačí sa prihlásiť pomocou SME prihlásenia.

Ak ešte nemáte SME.sk účet, zaregistrujte sa
Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.