TV Oko Lietajúci tanier Frisbee

Na vlastnej koži to zažil český génius Jára da Cimrman - nápady nepadajú z neba, skôr visia vo vzduchu. To má zopár nepríjemných dôsledkov, napríklad vynálezcov, ktorých je niekoľko a naťahujú sa o prvenstvo a uznanie. Frisbee nie je výnimka. Dnes už nik nerozsúdi, kto zo študentov po raňajkách objavil, ako obal koláčov značky The Frisbie Baking Company dobre letí a výborne sa hádže aj chytá. Isté je, že univerzity v Novom Anglicku spotrebovali týchto sladkostí denne tisícky a nápad spáliť kalorickú desiatu naháňaním okrúhleho disku bol geniálny. Traduje sa, že pred letiacim kruhom chytača varoval výkrik Frisbie! podľa značky firmy vyrytej na disku a študenti Yale sa chvália, že tento zvyk vznikol práve na ich pôde. Pátrači po pôvode populárnej hry sa potom delia na dva tábory, podľa názoru, čo za typ koláčov bol pri jej zrode.

UFO z plastu

Túto rozšírenú hru študentov nepoznal stavebný inšpektor Walter Frederick Morrison, keď mu v roku 1938 na pláži núkali centy za okrúhlu škatuľu od koláčov, ktoré práve dojedol. Príhoda mu vŕtala v hlave – vynálezcom bol už jeho otec a jemu samému bola blízka aerodynamika. Za druhej svetovej vojny slúžil v armáde ako pilot a prežil obávaný nacistický zajatecký tábor. Experimentovať s výrobou lietajúcich tanierov začal po vojne a práve on prvý použil plast. Slávnemu modelu Pluto Plato dal meno módny fenomén UFO – preto náš laický termín „lietajúci tanier“ nie je celkom mimo.

Najprv ich núkal od dverí k dverám a ako sa hovorí, vyslancov firmy Wham–O Morrison stretol práve v situácii, keď mu za podomový predaj bez povolenia hrozila pokuta. Tak či tak, zástupcovia firmy vyrábajúcej hračky Morrisona presvedčili, aby im patent predal a v roku 1957 taniere začali sériovo vyrábať. A prečo ich poznáme ako Frisbee, nie Frisbie, ako sa volala pekáreň koláčov? Vinný je manažér firmy Wham-O, ktorému sa páčil študentský názov na návšteve univerzity v Harvarde. Vybral ho pre svoju obchodnú značku, ale skomolil ho, netušiac o jeho gastronomickom pôvode. Do povedomia vošiel tanier frisbee, dnes je značka v rukách firmy Mattel a dosiaľ ich predali milióny kusov.

Disk na frisbee váži okolo stosedemdesiatpäť gramov a priemer má
dvadsať až dvadsaťpäť centimetrov. Presnosť aj dolet sú závislé
od rotácie disku, ktorú pri hode vytvoríte pohybom zápästia

Disk

Čo je paradox, originálne disky tejto značky v našich obchodoch nekúpite a nikomu ani nechýbajú. Rozšírená tímová hra ľudovo nazývaná frisbee sa s nimi nehrá a málokto vie, že v skutočnosti sa volá inak – ultimate. Na výber sú zato disky iných výrobcov. Kým hádzanie v parku znesie čokoľvek okrúhle akejkoľvek farby, ultimate sa hrá s diskami, ktoré sú biele s výnimkou zimy, keď disk môže byť žltý, aby sa v snehu nestratil. Môže sa zdať, že je to prejav snobizmu, ale dôvody sú praktické. Disky rôznych farieb sú totiž vyrobené z odlišných materiálov, čo je pre hráča kľúčové. Príliš mäkký disk nedrží tvar v teple, pritvrdý zase nie je dosť ohybný. Špeciálny plast potrebný na ich výrobu pochádza od jediného dodávateľa v Číne, čo hnevá fajnšmekrov. Hoci obyčajný hráč si to sotva všimne, tvrdia, že kvalita tamojšieho materiálu z roka na rok kolíše.

Disky na ultimate mávajú stosedemdesiatpäť gramov, priemer dvadsať až dvadsaťpäť centimetrov a hodiť ich, aby leteli v plochej krivke – parabole – je celá veda. Smer a uhol sú, samozrejme, dôležité, ale kľúčové je, ako rýchlo sa disk počas letu krúti okolo osi. Chybou začiatočníka je, ak pri rozkrúcaní používa celé rameno, pretože takzvaný spin disku udelí pohyb zápästia. Inak sú typy hodov podobné tým v tenise - forehand a backhand dopĺňa overhead, keď tanier letí ponad hlavu. Krkolomné kúsky akrobatov v parkoch pritom v serióznej hre bývajú zbytočné. Podstatné je zvládať základné hody za každého počasia a sú názory, že omnoho ťažšie ako proti vetru je trafiť cieľ tanierom hodeným po vetre.

Pri Ultimate frisbee hrá sedem a sedem hráčov proti sebe a snažia
sa získať body za prihrávku chytenú v zóne súpera. Behať s diskom
sa nesmie - kto chytí prihrávku, musí zastaviť a prihrať spoluhráčom.
Medzi hráčmi, ktorí sa bránia, nie je dovolený fyzický kontakt. Hra nepo-
zná rozhodcov a spory, ak nastanú, riešia ich hráči vzájomnou diskusiou

Športový kríženec

Ako sa vlastne ultimate hrá? Hracou plochou je obdĺžnik 64 krát 37 metrov, ukončený na oboch koncoch zónami 23 krát 37 metrov. Hrá sedem a sedem hráčov dvoch družstiev, ktoré sa snažia získať body za prihrávku chytenú v zóne súpera. Behať s diskom sa nesmie - kto chytí prihrávku, musí zastaviť a skúša prihrať spoluhráčom. Medzi hráčmi, ktorí sa bránia, nie je dovolený fyzický kontakt. Tohto kríženca amerického futbalu, basketbalu a futbalu vymysleli v zámorí koncom šesťdesiatych rokov študenti. Sú názory, že to je dôvod, prečo je dodnes taká liberálna a zakladá si na férovej hre.

Predstavte si majstrovstvá sveta vo futbale, vybičované emócie a drsný faul v kritickom okamihu, keď sa blíži výsledok. Je tu priestor na debatu? Inú hernú etiku má ultimate. Pravidlá ani nerátajú s hráčom, čo by vedome a úmyselne podvádzal. Hra nepozná rozhodcov a spory, ak nastanú, riešia ich hráči vzájomnou diskusiou. Ak sa nedohodnú, hru vrátia do stavu, čo najviac podobnému tomu pred sporom. V USA už vrcholové súťaže žiadajú pozorovateľov, ktorí by sčasti nahrádzali rozhodcov, zatiaľ však v ultimate vládne demokracia ako predtým.

Veľkými fanúšikmi lietajúceho taniera Frisbee sú psy. Pri trpezlivom tréningu
ich možno vycvičiť tak, že letiaci tanier dokážu chytiť za akýchkoľvek okolností

Tanierová demokracia

To má aj výchovný účinok. Pokusy ukázali, že mládežníci, odchovaní argumentovať na ihrisku, krotia správanie aj pri iných športoch. Stavia na tom hnutie Ultimate peace, keď tento šport propaguje v regiónoch, ako je Blízky východ. Kempy, kde izraelské a palestínske deti spolu hrávajú bez rozhodcov, tamojšie vlády podporujú ako šport aj ako nástroj porozumenia medzi etnikami. Ultimate je skrátka priateľská hra – v USA sa družstvá po zápase zvyčajne stretnú, v priateľskom duchu zhodnotia výkon a rozoberú, čo s načatým večerom.

Ak sa na tréningu objavia cudzinci, hneď si nájdu kamarátov a odpadá problém s ubytovaním v neznámom meste. Ak ste feministka či feminista, ultimate je pre vás športovým snom. Z vrcholových športov azda jediný nepozná uzavretú kategóriu pre mužov. Družstvá sú pre ženy, zmiešané alebo open, kde hrajú muži, pričom ženám nik nebráni, ak sa pridajú. Diváci odchovaní na iných športoch ťažko chápu aj to, že svetová špička ultimate neváha strácať čas tým, že hrá a trénuje s úplnými zelenáčmi. Pripomína to situáciu, akoby si chlapci na dvore kopali loptu s futbalistom Ronaldinom.

Hádzať tanier Frisbee dokáže každý, kto má aspoň jednu ruku zdravú. Väčším umením
je chytiť ho počas letu a najmä šprintovať tak, aby ste sa k nemu vôbec dostali

Nijaký biznis

Na pohľad rekreačná hra je v skutočnosti extrémne namáhavá. Na rozdiel od futbalu hráči väčšinu času neklusajú. Ak nestoja, šprintujú najrýchlejšie, ako vládzu. Stáva sa, že po odohraní bodu sa kompletná vyčerpaná sedmička strieda za nových hráčov. Niet divu, že si opakované šprinty na vrcholovej úrovni žiadajú zvláštny tréning. Veľa ľudí je sklamaných, ak padnú ich ilúzie o oddychovej aktivite, ako to vídajú v parkoch. V zámorí je pritom ultimate masovo rozšírený, prestížny šport.

Hráčov sú státisíce, na univerzitách je v obľube za americkým futbalom basketbalom alebo bejzbalom. O to viac prekvapí, že sa drží mimo veľkého biznisu. Hráči hrajú zadarmo, presnejšie, z vlastných peňazí platia náčinie, ubytovanie a cestovné náklady. Na svete je zatiaľ jediné družstvo profesionálov – funguje v Japonsku a jeho členovia sú zároveň zamestnancami firmy na výrobu fotobuniek, ktorá im športovanie prepláca. Až na výnimky sa pritom ultimate nehráva na obrích štadiónoch. Väčšina divákov sú hráči iných družstiev na turnaji či kamaráti a ak to nie je práve finále svetových majstrovstiev, neplatia ani vstupné.

V šesťdesiatych rokoch sa z hádzania plastovým tanierom stala mimoriadne
populárna študentská zábava, ktorá obletela celý svet. Netrvalo dlho a vznikla
športová hra Ultimate frisbee, kríženec amerického futbalu, basketbalu a futbalu

Golf pre masy

Hoci je ultimate nenáročný, ak ide o náčinie, problémom je plocha, kde hrať. Na futbalových ihriskách je prioritou futbal, a pravda je, že aj tých u nás postupne ubúda. Preto je len niekoľko miest, kde sa ultimate na Slovensku pestuje – Bratislava, Trnava, Zlaté Moravce, Banská Bystrica, Košice, začína sa hrávať v Senici a Skalici.

U nás ešte menej rozšírené sú iné športy s letiacim diskom, ktorých existuje celá hŕba. Američania masovo hrávajú disc golf – variáciu golfu, kde miesto jamiek triafate chytače lietajúcimi diskami. Tie sú menšie a ťažšie sa chytajú ako klasické disky na ultimate. Je ich veľa druhov a vybrať správny podľa vzdialenosti a dráhy je polovica úspechu. Niektoré z nich majú posunuté ťažisko a nie sú z rovnorodého plastu, takže dokážu na konci letu zmeniť smer alebo robiť vo vzduchu krivky a iné kúsky, podobne ako zakrivený bumerang.

Frisbee môžu hrať mladí i starí, muži i ženy. Nerozhodujú schopnosti, ale chuť hrať

Voľný štýl

Vo svete menej masovou záležitosťou je takzvaný freestyle. Už názov prezrádza, že tu je obmedzením jedine fantázia dvojice alebo trojice, ktorá s diskom predvádza nacvičenú zostavu. Umelecký dojem, počet chýb a technickú náročnosť hodnotí porota. Málokto pritom vie, že majstrovstvá sveta freestyle boli vlani v Bratislave. Drsnejšie typy holdujú guts, športu, ktorý je pomenovaný podľa toho, čo žiada od hráča („guts“, v preklade „gule“). Cieľom je hodiť disk protihráčovi stojacemu oproti čo najsilnejšie, aby ho nedokázal chytiť jednou rukou. Zaujímavé je, že svetové turnaje tejto obskúrnej hry dlhodobo okupujú tradiční rivali Japonci a Američania. Čo je teda také príťažlivé na tanieroch lietajúcich v povetrí? Mnohí hráči v tom majú jasno. Letiaci disk je niečo celkom iné ako do vzduchu vykopnutá lopta. Predovšetkým naozaj letí.