Štvrtok, 25. február, 2021Meniny má Frederik, Frederika

Tréner Tatrana Kostelník: Charakter hráča je kľúčový

Tréner Jozef Kostelník viedol zverencov k inému poňatiu hry. (Autor: Štefan Kúšik)
Sportnet|Publikované 4. jún 2014 o 00:00

S rozpakmi sa skončila druholigová sezóna pre futbalistov Tatrana Prešov.

Už dávnejšie bolo jasné, že návrat medzi elitu sa im nepodarí a nakoniec neskončili ani ako korunný princ. Štvrtá priečka je trošku rozčarovaním, hoci strata na východniarske duo bola nepatrná. Uplynulý ročník však poukázal na iné problémy, ktoré bude treba prekonávať v budúcnosti, pokiaľ Šarišania mienia atakovať postup do najvyššej súťaže.

PREŠOV. Bola to hlavne oklieštenosť a zúžená kvalita kádra. Ten zaberal dovtedy, kým bol pohromade.

Ak však prišli, vyskytli sa absencie kvôli kartám, ale hlavne zo zdravotných dôvodov, vyskočil otáznik ohľadom rovnocennej náhrady.

Za šancu sa odvďačili

Taká poruke nebola a hoci klub disponuje áčkom aj béčkom, predsa len na zápolenia o špičku pelotónu dorástli len niektorí.

Po vypadnutí z prvej ligy zostala iba hŕstka borcov. Navyše vlani pred sezónou aj postupne počas nej odišli viacerí hráči, ktorí neskôr tímu chýbali (Novák, Kolbas, Kačala, Dolný, Nworah).

„Tesne pred záverom sme boli ešte druhí, potom ale prišli zaváhania a o krajšiu bilanciu sme prišli. Myslím si však, že tabuľka je spravodlivá. Súperi využili našu indisponovanosť a to, že sme nemali dostatok hráčov. Vlastne sme to len dohrávali,“ rozhovoril sa tréner Jozef Kostelník.

Ak sa vrátime niekoľko mesiacov dozadu, tak vyskočia zaujímavé skutočnosti. Keď ich zoberieme do úvahy, je namieste konštatovanie, že umiestnenie Šarišanov nie je až také mrzuté.

„Som rád, že po tom, ako sa tím dával dokopy a čo všetko bolo predtým, sme sa dostali na úroveň Michaloviec.“

Súpiska sa zapĺňala kmeňovými hráčmi Tatrana, pričom niektorí, čo prišli, boli už takpovediac na odpis a ani sami nerátali, že sa ešte na takejto úrovni objavia (D. Leško, Talian, Belejík, Hatok, Zbiňovský).

„Týchto chlapcov som ale poznal z predošlého obdobia, z juniorky. Vedel som, čo môžem od nich očakávať a taktiež aj oni vedeli, čo od nich chcem.“

Všetci, ktorí šancu dostali, sa jej chopili a odvďačili za kormidelníkovi za dôveru. Preňho bolo dôležité, aby zverenec spĺňal nielen výkonnostné, ale i morálne predpoklady. „Charakter hráča je kľúčový.“

Iné je hrať v strede a na špici

Pravdaže, každý chce mať najkvalitnejších jednotlivcov, lenže nemôže rozkázať majiteľom, aby nakúpili toho alebo onoho borca.

„Jedine ak by som investoval svoje peniaze,“ pousmial sa J. Kostelník a naznačil, že treba vidieť aj to, ako postupovali pri budovaní mužstiev v Zemplíne, Bardejove či Podbrezovej, kde sa partia formovala niekoľko rokov. „U nás sme to robili narýchlo.“

Na otázku, či káder dosiahol svoj výkonnostný strop, sme dostali odpoveď: „Limity sú akurát v ľudských hlavách. Každý sa môže zlepšovať, ale nemožno si nevšimnúť, že každý jednotlivec, ktorého som viedol, sa zlepšil,“ uviedol Kostelník.

Trénerovi vypršala zmluva a nateraz nevie, či bude pokračovať alebo nie. „Ďalšiu prípadnú spoluprácu s chlapcami si viem predstaviť, ale pokiaľ chceme ísť hore a posunúť prešovský futbal, tak to musia učiniť všetci.“

Bezpochyby oživil portfólio tradície klubu tým, že viedol chlapcov k ofenzívnemu a konštruktívnemu futbalu bez prioritnej snahy zamerať sa hlavne na eliminovanie inkasovania gólu.

Podstatné bolo poradiť si so súperom ofenzívnym štýlom, aktívnou hrou dopredu, držaním lopty a kombináciami.

„To tiež nebolo jednoduché ani pre tých, čo zostali, aby sa preorientovali. Lebo všetci vieme, ako si predtým Tatran počínal. Preto som rád, že snaha o zmenu našla odozvu u zverencov.“

Učiť sa vyhrávať a strieľať góly. K tomu smerovala filozofia kouča. „Hrať v prvej lige v strede tabuľky alebo o záchranu je iné než bojovať o postup z druhej ligy. To si žiada víťaznú mentalitu hráčov, tímu a naozaj si treba vedieť osvojiť zámer vyhrávať každý duel, nie iba povedzme raz do mesiaca.“

Na jar s herným progresom

Prístup na tréningoch i zápasoch bol príhodný, s tým neboli žiadne problémy. Resty sa však vyskytli v daktorých herných činnostiach, vo finálnej fáze, zakončení, čo je ale všeobecná slabina nášho futbalu.

Nehovoriac o tom, že každý, kto chce byť úspešný v streľbe, si musí neustále veriť. V každom prípade neraz výkon bol podstatne lepší než výsledok a aj viaceré zaváhania išli na vrub nedostatočného zúročenia možností.

„V porovnaní s jeseňou napríklad v odvete sa ukázal herný progres a každý si musel všimnúť, že mentálne sú chlapci ďalej. Vedeli otáčať zápasy, trebárs s Bardejovom doma, v Senci, Michalovciach.“

Ešte aj s odstupom času trénera škrie porážka doma s Podbrezovou, pretože Šarišania napriek aktivite stroskotali a nezdramatizovali tak viac boj o postup.

„Nespochybňujem však úspech Horehroncov, ktorí boli konsolidovaní a dostali sa vyššie zaslúžene,“ dodal Jozef Kostelník.

Mimochodom, v závere ročníka dostal disciplinárny trest (pokuta 300 eur, zákaz výkonu funkcie trénera a zákaz vstupu do priestoru tribúny, šatní, technickej zóny, priestorov lavičky a styk s delegovanými osobami na tri mesiace) za svoje slová cez polčas zápasu v R. Sobote, keď sa rozhodcu opýtal, či bol nejako motivovaný, keď odpískal penaltu proti Tatranu. „Taká jedenástka sa nepíska ani v šiestej lige. Však arbiter dostal i trest.“

Lodivod Prešova však odmietol názor, že by jeho neprítomnosť na lavičke mala vplyv na následné zakolísania zverencov.

Súvisiace články