Utorok, 19. január, 2021Meniny má Drahomíra, Mário

Tréner Prešova Kovalec je s jarou spokojný

Sergej Kovalec (Autor: orim)
Sportnet|Publikované 22. máj 2012 o 22:00

Futbalisti 1. FC Tatran Prešov odohrali v nedeľu posledný ligový zápas v sezóne 2011/2012 proti Slovanu Bratislava.

V corgoňligovej derniére sa zeleno-bieli rozlúčili s prešovskými fanúšikmi výhrou 2:1 a dali tak symbolickú bodku za úspešnou jarnou časťou sezóny. Zverenci Sergija Kovaleca tak obsadili konečnú desiatu priečku zo ziskom tridsaťtri bodov za sedem víťazstiev a dvanásť remíz.

PREŠOV. Sezónu zeleno-bielych môžeme rozdeliť kvalitatívne, herne, možno aj koncepčne na dve polovice. V tej prvej, teda jesennej časti to hráčom, ale ani vtedajšiemu trénerovi Štefanovi Tarkovičovi nevyšlo. Za všetko hovorí fakt, že v osemnástich zápasoch nazbierali iba dvanásť bodov a jeseň tak ukončili na predposlednom jedenástom mieste. Počas zimnej prestávky sa ujal kormidla ukrajinský tréner Sergij Kovalec, ktorému sa podarilo splniť hlavný cieľ klubu a tým bolo zachrániť Prešov medzi slovenskou elitou. Ukrajinský lodivod však počas štyroch mesiacoch pri tíme zmenil filozofiu, ale i hru svojich zverencov. Šarišania začali produkovať kombinačný a ofenzívnejší futbal po zemi, ktorý sa musel až na pár duelov fanúšikom páčiť. O jarnej časti, v ktorých v pätnástich zápasoch získali zeleno-bieli dvadsaťjeden bodov, sme sa porozprávali s trénerom 1. FC Tatran Prešov Sergijom Kovalcom.

Družstvo ste prebrali v zime, keď bolo na predposlednom, jedenástom mieste. Aké boli vaše bezprostredné pocity, keď ste prišli do prešovskej kabíny?

„Ja aj moji asistenti sme prišli Prešovu pomôcť. Veľmi dobre viem, že Tatran Prešov je najstarší klub na Slovensku a má bohatú a slávnu históriu. Ešte keď som bol malý, vedel som, že v Česko-Slovensku bol klub Tatran Prešov. A preto som rád, že som tu. Keď som prišiel, družstvo bolo na dne tabuľky, ale hovoril a aj vedel som, že tu bol dobrý tréner. Rovnako, že sú tu aj dobrí hráči. Vedel som, čo a ako chcem robiť. Prvou vecou bola istota v hlavách hráčov, alebo psychológia, ktorú sme museli trochu zmeniť.“

Ako ste teda konkrétne pracovali na tom, aby ste psychológiu hráčov zmenili?

„Hráči musia v prvom rade vedieť, že tréner je ich kamarátom, nie ich diktátor. Hráč musí nechať na ihrisku srdce a duch Tatrana Prešov. To bolo pre mňa prvoradé, chcel som, aby tomu chlapci porozumeli. V tíme existujú isté pravidlá, tak pre hráčov, ako aj pre trénerov. Tie pravidlá, ale aj moju filozofiu pochopili a pracovali naplno, z tohto pohľadu nebol s hráčmi problém.“

Vy pôsobíte mierumilovne, a z toho čo rozprávate, sa zrejme vaša práca s hráčmi pohybuje na priateľskej línii. Museli ste počas jarnej časti zvýšiť na svojich zverencov hlas?

„Kamarát je jedna vec, ale v tíme musí byť veľká disciplína. Boli pokuty, to je samozrejme, či to boli skúsení hráči ako je Petráš, či mladí hráči alebo i tréneri. Proste disciplína musí byť na ihrisku, v šatni, v živote či v obchode. Všetci sme súčasťou 1. FC Tatran Prešov, ľudia o nás vedia a preto disciplínu musíme dodržiavať všade.“

Pod vaším vedením získal klub na jar v pätnástich zápasoch dvadsaťjeden bodov, čo je omnoho lepšia bilancia ako na jeseň. Boli ste spokojný s výkonmi svojich zverencov?

„Ako som už povedal, som rád, že hráči pochopili filozofiu. Každý zápas bol ťažký a do každého išli naplno. Hráčom hovorím, že sú tri výsledky – remíza, výhra a prehra. Rovnako im hovorím, že na ihrisku musia vždy nechať srdce, bez toho to nejde. Ak každý nich nechá všetky svoje sily, fanúšikovia im na sto percent zatlieskajú, aj napriek tomu, že na ihrisku im napríklad chýbala kombinačná hra. Z tohto pohľadu som spokojný. Naša hra sa postupne zlepšovala aj kvalitou trávnikov, pretože po zime neboli v dobrom stave.“

Tatran začal hrať na jar kombinačný futbal po zemi, čo bolo veľkou zmenou oproti hernému štýlu z jesene. Bolo ťažké naučiť hráčov iný herný štýl?

„Na takýto futbal potrebujete dobrých hráčov a čas. Štyri mesiace sú málo, ale chlapci chceli. Nemali sme žiadny problém v tréningovom procese, rovnako s filozofiou. Musím sa poďakovať chlapcom, že sme našli spoločnú cestu a boli trpezliví.“

Fanúšikovia sú pre vás veľmi dôležití. Počas jari ste sa im snažili čo najviac priblížiť. Otvorené tréningy, stretnutie s fanúšikmi sú toho dôkazom...

„Tatran Prešov je starý a veľký klub a my musíme vychádzať s fanúšikmi. Musíme sa s nimi rozprávať a nájsť ďalšiu perspektívu. Fanúšik môže byť kritik, musíme sa s ním stretnúť a vypočuť si ho, prečo si to myslí. Futbal hráme v prvom rade pre fanúšikov a fanúšikovia sú tu pre nás.“

Zmluvu máte do konca mája. Zostávate pri tíme?

„Rád by som tu zostal pracovať. No neviem, ako to ešte dopadne. Budem sa rozprávať s prezidentom a akcionármi klubu. Ja som ponúkol vedeniu svoju predstavu, uvidíme. Je tu dobrá atmosféra, klub systematicky funguje, sú tu mladí hráči, aj skúsení, fanúšikovia, štadión, tradícia a to hovorí všetko v prospech toho, aby bol v Prešove výborný a pekný futbal.“


Autor: Sportnet

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.