Nedeľa, 24. január, 2021Meniny má Timotej

Trebišovský klenot v bratislavskom drese

Sportnet|Publikované 13. sep 2002 o 22:00

Bratislava - Devätnásťročný odchovanec trebišovského futbalu Marek Čech je od začiatku jarnej časti lanského majstrovského ročníka stálicou ľavej

strany základnej jedenástky Interu Bratislava. V poslednom čase sa jeho meno spomínalo najmä v súvislosti s úspechmi v drese reprezentácie Slovenska do 19 rokov, ktorá na majstrovstvách Európy v Nórsku vybojovala bronzové medaily. Tento triumf a následné výborné výkony v lige ho automaticky katapultovali aj do reprezentácie do 21 rokov. Oslovili sme ho teda, aby sme sa na jeho kariéru pozreli aj trochu inými očami. Pri našom stretnutí v bratislavskom obchodnom centre Polus potvrdil spoľahlivosť, prišiel naň na minútu presne.

K futbalu ho priviedol otec

V športových rodinách to už tak býva, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Nepadlo ani v rodine Čechovcov. Otec Stanislav, dlhoročná opora Slavoja Trebišov, často brával svojho malého synátora na ihrisko, nuž a Marekovi táto hra akosi samozrejme učarovala. "Najprv ma vzal do telocvične na stretnutie starých pánov. Časom som sa dostal aj k lopte, lenže tá mi vtedy skôr zavadzala. Prirástla mi však k srdcu a odvtedy si život bez nej nedokážem predstaviť," vyznal sa devätnásťročný mladík. Jeho futbalový rast v Trebišove formovali viacerí tréneri, na žiadneho nedá dopustiť. "Všetci, ktorí ma viedli, mi vštepili čosi osobité. Čosi, vďaka čomu som teraz v Interi. Všetkým touto cestou ďakujem, bez ich obetavej práce by som nedosiahol nič," potvrdil svoju bezhraničnú skromnosť.

Pre Inter sa rozhodol sám

Talentovaný mladík už v mladšom doraste Slavoja vyčnieval nad rovesníkmi a doslova si pýtal miesto vyššie. Riešením bol buď prechod k seniorom, alebo akceptovanie niektorej z množstva ponúk. O služby ortuťovitého ľaváka sa uchádzali viaceré kluby, zvíťazil však Inter Bratislava. "Pre klub z Pasienkov som sa rozhodol sám, jeho ponuka bola najkonkrétnejšia, a tak nebolo nad čím váhať. Inter bol navyše mojim obľúbeným klubom z detstva a v tom čase patril medzi absolútnu slovenskú špičku. Hrali tu samí reprezentanti na čele so Szliárdom Némethom, Petrom Dzúrikom či Mariánom Šuchančokom. Boli sme majstri." Začiatky však neboli ľahké, po príchode mu našli miesto len v béčku staršieho dorastu, ale vidiac jeho talent, zakrátko ho preradili do dorasteneckého A-tímu. "V začiatkoch mi veľmi pomohol kamarát z Trebišova Jaro Capko. Cítil som sa tu odtrhnutý od rodiny a navyše veľmi osamotený. Jaro mi v najťažších chvíľach veľmi pomohol a takisto mu patrí moja vďaka. Boli sme tu spolu iba polroka, ale mne to dosť prospelo," priznal.

Šancu dostal v Devíne

Pod vedením Karola Brezíka sa v staršom doraste žlto-čiernych pomerne rýchlo vyprofiloval medzi kľúčové postavy družstva. Jeho výkony si všimol aj tréner seniorského mužstva Jozef Bubenko, ktorý Mareka vytiahol ako tajný tromf v pohárovom súboji proti ŠKP Devín. "V prvom rade som cítil veľkú zodpovednosť a mal som aj trému. Snažil som sa pokaziť čo najmenej lôpt, aby som si, nedajbože, neurobil hanbu," listoval v pamäti Marek Čech, ktorý sa však medzi seniormi dlho neohrial. Káder Interu bol vtedy prešpikovaný na slovenské pomery špičkovými hráčmi a navyše ľavý kraj obrany obhospodarovali takí borci, ako Zsolt Hornyák či Tomáš Gerich. Skutočná šanca prišla až po odchode Jozefa Bubenka, kormidla sa ujal Jozef Barmoš a Marekovi začalo svitať na lepšie časy. "Cieľom trénera Barmoša bolo zabudovať do mužstva čo najviac mladých hráčov, čím sa mi naskytla výborná možnosť presadiť sa. Po príchode trénera Peczeho sa kolektív ešte viac zocelil a aj napriek niektorým zaváhaniam, myslím, že herne i výsledkovo napredujeme," zamyslel sa.

Medaila z Nórska znamenala zlom

Výborné výkony v ligovej súťaži mu vyniesli miesto v základnej zostave reprezentácie Slovenska do 19 rokov, ktorá si senzačne vybojovala postup na európsky šampionát v Nórsku. Nuž a tam získala ešte senzačnejšie bronzové medaily, niet divu, že sa poprední manažéri začali o slovenských mladíkov trhať. "V prvom rade mi stúplo herné sebavedomie, hráč totiž v konfrontácii so zahraničnými celkami získava neoceniteľné skúsenosti. Zlom nastal predovšetkým vo zvýšenom záujme európskych klubov a taktiež som si vybojoval miesto v reprezentácii do 21 rokov," prezradil trebišovský rodák, o ktorého služby prejavili záujem viaceré kluby z popredných európskych líg. V poslednom čase sa spomínalo najmä meno nórskeho šampióna Rosenborgu Trondheim, v Istanbule boli na stretnutí dvadsaťjednotky s Tureckom zástupcovia Olympique Marseille. "Raz chcem určite hrať v zahraničí, to je sen každého slovenského futbalistu. Myslím si však, že na odchod mám ešte čas. Nedozrel som ešte hráčsky ani psychicky, nechcem urobiť rovnakú chybu, ako niektorí moji predchodcovia. Čo sa pečie, neutečie," s úsmevom poznamenal..

Najbližším cieľom streliť gól

Aj keď by si futbalista s jeho schopnosťami mohol želať čo najskorší prestup do európskeho veľkoklubu, Marek rozmýšľa prozaickejšie. V drese Interu ešte medzi seniormi neskóroval. "Dnes hráme veľké derby proti Slovanu Bratislava, nuž a mojim snom je streliť prvý gól v žlto-čiernom drese práve belasým. Keď to nevyjde, nevadí, ale to čakanie ma už znervózňuje. Keď však budeme v lige víťaziť aj bez mojich zásahov, pokojne góly oželiem," vravel futbalista s dvadsaťštvorkou na drese. Kvôli zraneniu chýbal v stretnutí prvého kola Slovenského pohára proti Myjave-Turej Lúke, kde zverenci Karola Peczeho utrpeli po prehre 0:3 veľkú blamáž. "V kabíne bolo dusno, ale zase nik nechcel naštrbiť atmosféru pred dnešným derby. Našim cieľom je stúpať v tabuľke čo najvyššie. Zatiaľ sme uspokojili najmä herne, výsledky neboli veľmi dobré. Všetko chce však čas, sme mladí," podotkol Marek Čech, ktorému robí spoločnosť na ubytovni vo Vlčom Hrdle Juraj Halenár.

Peniaze ho nezmenili

S rastúcou popularitou i finančnými príjmami sa mnohým mladíkom zvykne zatočiť hlava. Stúpne im sláva do hlavy, zrazu sa vidia v Reale Madrid, ale skutočnosť ich kruto zráža čoraz nižšie. "Myslím, že mi to nehrozí. Snažím sa byť tým, kým som bol predtým. Mojim cieľom je poctivo trénovať, lebo len drina vám zaručí postup v kariére. Týmto krédom som sa riadil odjakživa a zatiaľ to vychádza. Peniaze rozhodne nie sú všetko. Rodinu, šťastie a zdravie, teda pre mňa to najdôležitejšie, si za žiadne peniaze nekúpite," sympaticky poznamenal. Skutočnosť prezrádza, že Marek Čech netára do vetra. Aj pri našej debate pôsobil prirodzeným, ale najmä skromným dojmom. Možno aj kvôli tomu sú jeho telefónne účty za hovory domov trošku vysoké. "Mobilné telefóny sú výborná vec, často som vďaka nim v kontakte s najbližšími, hoci to aj čosi stojí. Na rodine ale nemienim šetriť, je pre mňa najdôležitejšia," priznáva mládežnícky reprezentant, ktorý sa už nevie dočkať svetového šampionátu dvadsaťročných v Spojených arabských emirátoch.

Vo voľnom čase hrá počítače

Voľný čas je v prípade Mareka Čecha synonymom počítačových hier, v ktorých mu robí "parťákov" Juro Halenár a Miro Drobňák, prím hrajú súboje kanadsko-americkej NHL. Do centra chodieva s Jurajom Czinegem zahrať si počítačové prestrelky, takže sa rozhodne v hlavnom meste nenudí. "Sme tu sami na internáte, takže si možnosti na relax musíme hľadať vlastnými silami. Baví ma to, ale zase som tomu neprepadol. Je to v norme," uzatvára Marek Čech, ktorý sa neskôr pri voľnej debate živo zaujímal o dianie v trebišovskom futbale. Okrem toho, že sú Trebišovčania v tretej lige prví, ho prekvapila aj informácia o streleckej úspešnosti kamaráta z dorastu Branislava Frajkora. Slavoju na diaľku drží palce, aby v náročnom postupovom boji obstál.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.