Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Trebišovskému kanonierovi Voroňákovi sa otvorili druholigové dvere

Sportnet|Publikované 5. dec 2002 o 23:00

Trebišov V tomto roku pôsobil 22-ročný Štefan Voroňák v dvoch kluboch, keď v jarnej časti hrával v Čani, s ktorou vybojoval postup do druhej ligy, a

v jesennej zase v materskom klubu Slavoja Trebišov. "Tým, že som sa vrátil do Slavoja si viacerí mysleli, že je to krok späť, no ja som to tak nebral. Chcel som zostať v tejto súťaži a viac sa rozohrať," hovorí Štefan Voroňák. Jeho vyrovnané výkony i dobrá strelecká potencia neunikli trénerom, ktorí mu dali v ankete Jedenástky roka VsFZ najviac 15 z devätnástich možných hlasov. Tento počet rozhodol, že sa stal aj najlepším treťoligistom v tomto roku. Vlani bol najlepším hráčom jeho bývalý spoluhráč z Čane Jozef Kostelník. "Iste mi veľmi pomohli skúsenosti z pôsobenia v Čani, ako aj to, že som hrával spoločne s Kostelníkom. Veľa som sa od neho naučil. Na ihrisku už nie som tak nervózny ako predtým. V minulosti ma strašne vedeli rozladiť výroky rozhodcov, lebo som veľmi prchký. Teraz sa snažím viac sústrediť na hru," prezrádza trebišovský kanonier.

Tento mladý futbalista má za sebou už aj skúsenosti s účinkovaním vo vyššej súťaži, keď v sedemnástich už hrával druhú ligu za Slavoj. K seniorom ho vytiahol skúsený kormidelník Vojtech Malaga. Potom pôsobil v Devíne a v jarnej časti tohtoročnej sezóny posilní ambiciózny celok Železiarni Podbrezová.

Výsledkom celoročného úsilia bolo zaradenie medzi najlepších východniarov, preto sme sa trebišovského kanoniera, dal v jesennej časti osem gólov, v ktorom treťoligovom klube sa mu hralo lepšie. "Domnievam sa, že v Čani, lebo tak bol kvalitnejší káder, ale aj v Trebišove sa mi hralo celkom dobre. S niečím podobným som nepočítal a som rád, že som dostal dôveru trénerov. Účasť v jedenástke je pre mňa odmenou za celoročné snaženie. Ak sa spätne obzriem za jarnou i jesennou časťou tak rád spomínam na stretnutie s Lokomotívou Košice ešte v drese Čane, v ktorom som strelil štyri zo siedmich gólov," povedal Š. Voroňák.

Svoj strelecký apetít potvrdil aj v drese Slavoja, avšak priznal, že v poslednom čase radšej pripravuje. V jeho futbalovom rozlete ho pribrzdilo zranenie, a prvé prognózy neboli optimistické. Nakoniec to všetko dobre dopadlo a vrátil sa na zelený trávnik. V jesennej časti hrával pod taktovkou otca Štefana, preto nás zaujímalo aké mu z toho plynuli výhody. "Patrí medzi najprísnejších trénerov akým som poznal. Ak sa mi hra nedarí dokáže mi to dať najavo," hovorí s úsmevom syn Štefan. "Doma sme moje výkony nerozoberali, ak sme sa bavili na tému futbal, tak to bolo skôr o súperoch." Priznal, že posledné ocenenie chce venovať hlavne otcovi, ktorý ma veľkú zásluhu, že opäť hráva futbal. "Veľmi mi pomohol a po odchode z Čane mi dal šancu hrávať v Slavoji," dodal Š. Voroňák jr.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.