Prehral dom, zarobil na vilu. Poker ho živí a napĺňa

S pokrom ste začali už ako stredoškolák. Mali ste už vtedy scenár, ako sa budete živiť?

Samozrejme. Keď som mal sedemnásť rokov, začali sme hrať poker v škole, o desiatu, o niekoľko korún. Spolužiak mi ukázal internetové fóra, kde komunikovali slovenskí a českí pokroví hráči. K tomu som si pozrel zopár videí, najlepší hráči tam vyhrávali státisíce dolárov.

Ale od toho som bol veľmi ďaleko. Asi ako rekreačný hokejista od NHL. V tom fóre som sa však stretol so skutočnými chalanmi, ktorí zarábali ako čerství dvadsiatnici tisíce eur mesačne. Keď to dokázal oni, prečo by to nezvládol chalan z Poltára? Išiel som na prijímačky na vysokú školu ekonomického zamerania, ale už vtedy som vedel, že by ma len brzdila.

Boli ste dobrý v číslach?

Jasné. Bol som jednotkár, chodil som aj na matematické olympiády. Navyše, odmalička som hral počítačovú hru futbalový manažér. Znalosti z nej som využil v pokri. Naučil som sa narábať so sumami, premýšľať strategicky, myslieť na budúcnosť.

Chodili ste na gymnázium?

Nie. Navštevoval som strednú elektrotechnickú školu v Banskej Bystrici. Boli tam totiž počítače. Mohol som sa na nich hrať.

Aká náročná je cesta ku kariére profesionálneho hráča pokru?

Prirovnal by som ju k vývoju kariéry futbalistu. Keď človeka baví kopať do lopty, ale neobetuje pre hru maximum, tak to dotiahne do tretej slovenskej ligy. A k výplate si niečo privyrobí. Ja som vedel, že chcem viac. Keď mali spolužiaci osemnásť, chodili po baroch, diskotékach. Ja som po večeroch študoval poker a hral. Vedel som, že ak niečo dosiahnem, môžem na zábavy chodiť neskôr.

Futbalový tréning pozná hádam každý. Ako však vyzerá štúdium pokru?