Tenistka roka Cibulková bude ľahšia a vďaka rakete aj vyššia

Po piaty raz v kariére ste sa stali Tenistkou roka na Slovensku. Ako budete spomínať na sezónu 2013?

„Bol to pre mňa ťažký rok. Vyhrala som turnaj v Stanforde, odohrala som dobré aj slabšie zápasy, pribrzdili ma zranenia. Začínala som na 15. mieste rebríčka, skončila som dvadsiata tretia. Sezóna mi nevyšla tak, ako som si predstavovala. Ale som vďačná aj za to, čo som dosiahla.“

S Poľkou Agnieszkou Radwanskou ste prehrali v januárovom finále v Sydney 0:6, 0:6 a potom ste na túto poľskú tenistku narazili aj vo finále v Stanforde. Ako ste sa s tým vyrovnali?

„Nebolo jednoduché nastúpiť proti hráčke, s ktorou som predtým neuhrala ani gem. Sydney sa viezlo so mnou ďalšie dva mesiace. Ten zápas som stále mala v hlave. Keď som však s Agnieszkou vyhrala v Stanforde prvý gem, tak som ukázala trénerovi do hľadiska, že je to dobré. Víťazstvo som prežívala veľmi emotívne. Zápasy s Radwanskou považujem za najväčšie paradoxy v tomto roku.“

Čo boli vaše tri vrcholy v sezóne?

„Stanford, Sydney a vystúpenie v Poháre federácie - len kúsok nám chýbal k postupu do finále.“

A naopak, na čo by ste najradšej zabudli?

„Na finále v Sydney. A na kolaps vo fedcupovom zápase so Srbskom v Niši. Prežila som ťažkú skúšku - asi to tak malo byť.“

Čo vám priniesla ročná spolupráca s trénerom Matejom Liptákom?

„S Maťom sme sa lepšie spoznali. Verím, že spolu vydržíme aj ďalej a všetko, čo ma učí, sa bude prenášať do zápasov.“

Čo vás učí?

„Snaží sa zdokonaliť moju hru, aby bola variabilnejšia. Aby som napríklad vedela zahrať krátky kros, dlhý kros. Aby bola škála mojich úderov pestrejšia.

Už to máte v krvi?

„Zlepšujem sa. Tie najsvetlejšie momenty v sezóne som zahrala podľa toho, čo odo mňa žiadal. Nejde o zásadnú zmenu v mojej hre, tá zostáva agresívna. Určite sa nezmením na obranárku. Ale môj tenis je vyváženejší, pestrejší.

Zmenili ste kondičného trénera, novým je Róbert Bereš. Ako ste si zvykli?

„Príprava na Floride bola makačka ako aj po minulé roky, no teraz som schudla dve kilá. Mám 59. A mala by som dať ešte jedno kilo dole. Ľahšie sa mi behá po kurte.“

Zmenili ste ešte niečo?

„Raketu. Značka Dunlop zostala tá istá, no vybral som si o päť milimetrov dlhšiu. Hneď na prvý raz mi sadla. Hmotnosť a vyváženie rakety zostali ako predtým. Bol to nápad trénera Liptáka. Aj keď ide iba o pár milimetrov, rozdiel cítim. S novou raketou mám lepšiu kontrolu loptičky.“

Na Floride ste opäť trénovali v akadémii Evertovcov v Boca Ratone. Stretli ste sa aj s bývalou svetovou jednotkou Chris Evertovou?

„Áno, už sa zdravíme ako staré známe. Zrejme aj oni sú radi, že sa k nim chodím pripravovať. Na naše tréningy sa chodí pozerať veľa juniorov a junioriek. Vždy tam nájdem dosť tenistiek, s ktorými si môžem zahrať. Teraz som bola najčastejšie na kurte s Češkou Luciou Šafářovou.“

Vedeli by ste si predstaviť, že by ste na Floride zostali žiť?

„To nie, to by som nechcela. Mne sa najviac páči doma v Bratislave. Ale vyjsť v jeseni na mesiac do tepla na Floride je veľmi príjemné. Aj teraz som sa veľmi tešila na návrat na Slovensko.“

V dlhých čiernych šatách, s novým účesom ste hudobníkovi Pavlovi Haberovi na slávnosti Tenista roka pripomínali výstrednú americkú speváčku lady Gaga. Ako ste zareagovali?

„S úsmevom. Ja volám Paliho slovenský Jon Bon Jovi. Je mi veľmi sympatický. Prvá správa, ktorú som dostala po prehre s Radwanskou 0:6, 0:6, bola od neho a stálo v nej: Dominika, kašli na výsledok, aj tak si najlepšia. Stále to mám v pamäti.“

Kde prežijete Vianoce?

„Doma s rodinou. Teším sa na tradičného kapra so zemiakovým šalátom, na atmosféru. A 26. decembra už letíme do Austrálie.“

Čo čakáte od novej sezóny?

„Dúfam, že zažijem viac takých momentov ako tohto roku v Stanforde a v Sydney. V tréningu som hrala výborne, to ma povzbudzuje. Stále mám len 24 rokov a verím, že to najlepšie v kariére je ešte predo mnou.“