Arthur Fery napísal jeden z najväčších príbehov tohtoročného Wimbledonu. Britský držiteľ voľnej karty v päťsetovej dráme zdolal bývalú svetovú trojku Grigora Dimitrova 7:5, 3:6, 4:6, 6:4, 7:6 (10-7) a prenikol už medzi najlepšiu osmičku.
Stal sa piatym hráčom v otvorenej ére, ktorý sa s voľnou kartou prebojoval do štvrťfinále mužskej dvojhry na Wimbledone. Pred ním sa to podarilo štvorici Pat Cash (1986), Goran Ivaniševič (2001), Juan Carlos Ferrer (2009) a Nick Kyrgios (2014).
O miestenku v semifinále sa popasuje s deviatym nasadeným Talianom Flaviom Cobollim – mužom, ktorého už raz tento rok porazil, keď ho v troch setoch vyradil na Australian Open.
„Teraz nemám slová,“ priznal po zápase 23-ročný Fery. „Je neuveriteľne ťažké slovami vyjadriť, čo som práve cítil na kurte. Vaša podpora bola fenomenálna,“ vyznal sa z dojmov pred fanúšikmi.
Domáci chlapec
Fery sa narodil 12. júla 2002 v Sèvres, na juhozápadnom predmestí Paríža, no odmalička vyrastal len zopár minút chôdze od All England Clubu – vo Wimbledone, kde ako chlapec chodieval sledovať zápasy Rogera Federera.
Tenis mu koluje v žilách: jeho matka Olivia Féry bola profesionálna tenistka a v roku 1991 hrala štvorhru žien na Roland Garros, neskôr reprezentovala Hongkong vo Fed Cupe.
Otec Loïc Féry je francúzsky podnikateľ, ktorý od roku 2009 vlastnil a viedol futbalový klub Lorient; hoci ho v roku 2026 predal, na poste prezidenta zostal.
VIDEO: Zostrih zápasu Arthur Fery - Grigor Dimitrov
Fery navštevoval Kings College School vo Wimbledone a už ako junior naznačoval potenciál – v roku 2019 sa s Tobym Samuelom dostal do semifinále štvorhry s voľnou kartou a do 3. kola dvojhry, pričom reprezentoval aj Veľkú Britániu na majstrovstvách Európy.
O rok neskôr si s Felixom Gillom zahral semifinále štvorhry na Australian Open a vo svetovom rebríčku juniorov sa vyšplhal až na 12. miesto.
Univerzitná hviezda
Namiesto skorého prechodu na okruh ATP zvolil Fery cestu cez americký univerzitný tenis.
Na Stanforde, kde tri roky hral v konferencii Pac-12, sa v druhom ročníku vyšplhal na 1. miesto celoštátneho rebríčka vo dvojhre – ako prvý hráč školy od čias Boba Bryana v roku 1998 – a stal sa dvojnásobným členom All-Pac-12 aj univerzitným športovcom roka.
„Stanford ma zaujal okamžite. Neuveriteľne vysoká akademická úroveň v kombinácii so skvelým tenisovým programom ma presvedčili, že je to správna voľba,“ povedal neskôr Fery.
Naplno sa vydal na profesionálnu dráhu v roku 2023, keď vyhral svoj prvý zápas na úrovni Challengeru v Nottinghame proti Stevovi Johnsonovi.
O mesiac neskôr dostal ako 391. hráč rebríčka svoju prvú voľnú kartu do hlavnej súťaže Wimbledonu, kde v prvom kole nestačil na Daniila Medvedeva.
Prelom prišiel až v auguste 2025, keď vo finále v kolumbijskej Barranquille získal bez boja (súper Bernard Tomic odstúpil) svoj prvý challengerový titul, na ceste zdolal aj nasadenú jednotku Juana Pabla Ficovicha. O mesiac neskôr debutoval v Davis Cupe proti Poľsku.
Šiesta voľná karta
Do tohtoročného Wimbledonu vstúpil Fery so svojou v poradí šiestou voľnou kartou do hlavnej súťaže turnaja – a konečne ju využil naplno.
Postupne zdolal Bosniaka Damira Džumhura, Fína Otta Virtanena aj Belgičana Zizoua Bergsa a v osemfinále proti Dimitrovovi odohral jeden z najdramatickejších zápasov turnaja.
Za stavu 1:2 na sety a 3:4 v štvrtom sete ustál tlak, vynútil si piaty set, v ňom tajbrejk do desiatich bodov a po štyroch hodinách hry vyhral.
Aktuálne sa nachádza na 114. mieste svetového rebríčka. Postup do semifinále by z neho urobil prvého držiteľa voľnej karty od Gorana Ivaniševiča v roku 2001, ktorý sa na Wimbledone dostal až tak ďaleko.
„Ešte pred týždňom by som bol rád, keby som tu vyhral zopár zápasov. Teraz som vyhral štyri zápasy a som vo štvrťfinále – je to pre mňa splnený sen,“ dodal Fery.
