Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Ťažký vlaňajšok tvrdou maturitou z dospelosti

Publikované 8. jan 2006 o 23:00

Jediná v rodine nevysadla na bicykel, ale vzala do ruky raketu. Ruská tenistka Svetlana Kuznecovová (20) nešla v šľapajach rodičov ...

FOTO - TASR/AP

Jediná v rodine nevysadla na bicykel, ale vzala do ruky raketu. Ruská tenistka Svetlana Kuznecovová (20) nešla v šľapajach rodičov ako brat Nikolaj (strieborný s ruským tímom dráharov v Atlante 1996), lebo ,,velosiped" sa jej zdal nudný a dievča chcelo hrať. Krátko na to, ako sa Leningrad zmenil opäť na Petrohrad, začala Sveťa pinkať, ale jej kariéra nabrala rýchlosť, až keď sa ukázala v Španielsku. Otec Aleksander, slávny tréner Lokomotívy, ktorý vychoval šesť olympijských víťazov na dráhe, ba aj vlastnú manželku Galinu Carevovú, šesťnásobnú majsterku sveta v šprinte a držiteľku 20 svetových rekordov, zavítal roku 1999 na Pyreneje, aby tam pripravoval svoj tím na sezónu. Bolo to iba 100 kilometrov od legendárnej Tenisovej akadémie Sanchéza a Casala v Barcelone (trénovala tam aj Hantuchová a Husárová), kde 14-ročná Kuznecovová otvorila dvere.

Hanblivá, vážna, ale pracovitá a atleticky silná Ruska zaujala Emília Sanchéza a za dva roky sa z nej stala prvá svetová juniorka. Sanchéz žiadal Španielsku kráľovskú tenisovú federáciu, aby jej pomohla vybaviť občianstvo, no vedenie federácie to zamietlo s tým, že ,,takých už bolo". Dnes to azda aj ľutuje. Kuznecovová začala hrávať štvorhry s Arantchou Sanchézovou a najmä Martinou Navrátilovou, čím si zlepšila hru vo dvorci a pri sieti a odrazu sa stala nebezpečnou aj vo dvojhre. Jej rebríčkové postavenie stúpalo, až napokon roku 2004 vyburcovaná úspechmi krajaniek (Myskinovej titul v Paríži, Šarapovovej vo Wimbledone, sila Dementievovej, Petrovovej či Lichovcevovej) vyhrala grandslamový US Open a skočila na 4. mieste sveta. Vlani sa tam však neudržala, titul neobhájila, vypadla v New Yorku už v 1. kole a klesla na súčasné 18. miesto. Nezískala ani jeden turnajový vavrín. Teraz reprezentovala prvýkrát v živote v Hopmanovom pohári vedno so Ščukinom, keďže zranený Safin nepricestoval. Pri tejto príležitosti sme ju v Burswood Dome vyspovedali:

Čo vám dali mesiace tenisu po boku Navrátilovej?

"Absolútna škola vysokého profesionalizmu. Na dvorci aj mimo. Martina chcela všetko vyhrávať, získali sme za sezónu štyri tituly, no pre mňa bolo veľmi zložité sústrediť sa na štvorhru aj dvojhru, v ktorej som mala ako začínajúca tenistka veľké ambície. Keď sme sa potom rozdelili a viac som sa priklonila k singlu, zistila som, koľko som od nej pochytila a ako veľmi mi to pomohlo v hre i vo výsledkoch. Získala som istotu na podaní, v prechode na sieť a naučila sa bojovať aj v deň, keď to nešlo alebo som sa necítila najlepšie. Verím, že aj ja som jej trochu pomohla v návrate."

Koľko času do roka trávite v Barcelone?

"Asi tri-štyri mesiace, vždy, keď je čas medzi turnajmi."

Máte ešte vzťah k Petrohradu? Ako sa zmenil po rozpade ZSSR?

"Srdcom som Petrohradčanka, ale priznám sa, v posledných rokoch tam často nebývam. Zmenil sa dosť. Na oslavy 300. výročia založenia mesta gubernátorka Valentína Matvijenková skrášlila Petrohrad na nepoznanie, pribudlo veľa kaviarní a reštaurácií, a hoci mesto nemá toľko prostriedkov ako Moskva, stále je v mojich očiach krajšie a mám ho najradšej."

Tak ako Šarapovová, Safinová či ďalšie krajanky ste veľa zdedili od rodičov-športovcov. Môže sa však nadané ruské dieťa z chudobnej rodiny stať tenisovou hviezdou bez známosti a finančnej pomoci?

"Nie. Iba zázrakom. Hoci sa ruská federácia usiluje zmeniť stav veci, je to nereálne. Deti z chudobnejších rodín nemajú žiadnu šancu, prakticky nenájdu sponzorov. Ak nemajú vplyvných rodičov alebo známosti, pomôže im len náhoda a šťastie."

Považujú fanúšikovia v Rusku Šarapovovú ešte za svoju alebo za Američanku?

"Ako som povedala, nebývam v Rusku už tak často, nemôžem súdiť, ale pritiahla v Moskve na tribúny Kremeľského pohára veľa divákov. Niektorí ju zbožňovali, nejakí aj pískali, veľmi ma to nezaujíma. Starám sa o hru a som rada, že zvedavci okolo mňa sa nezaoberajú iným, než tenisom. V Šarapovovej prípade je to inak. Nie sme priateľky, skôr súperky, ale nemám s ňou osobné problémy. Je to normálne dievča, zdravíme sa a sem-tam aj prehodíme pár slov."

Dá sa povedať, že široká medializácia vášho dopingového prípadu v Belgicku pred rokom vplývala záporne na vašu psychiku a výkonnosť? Čomu vlastne možno pripísať váš pád v rebríčku?

"Azda aj to trochu prispelo k útlmu, ale vedela som, že som nevinná, bola som chorá a užila som liek iba na exhibícii po skončení sezóny, čo je povolené. Vyhrala som US Open 2004 nečakane a dosť mladá, priskoro. Nedokázala som sa vyrovnať s takým úspechom, následným tlakom verejnosti, ostražitosťou súperov a vlastnou neskúsenosťou. Ťažký vlaňajšok bol akousi lekciou, maturitou z dospelosti. Prevládala vo mne nervozita, stresy, obavy. Zmúdrela som, pochopila, čo sa deje okolo mňa a teším sa, že sa už píše rok 2006."

Aký máte cieľ na túto sezónu?

"Nájsť špičkovú formu, sebavedomie, vrátiť sa do desiatky. Viem, že môžem hrať lepšie než vlani a venujem tomu v tréningoch všetko."

Prečo máte takú zlú bilanciu s Belgičankami - s Clijstersovou 1:4 a Hardennovou-Heninovou 1:7? Nesedia vám?

"Sú to jednoducho lepšie hráčky. Dá sa s nimi hrať, ale je to ťažké."

Čo viete o slovenskom tenise?

"Poznám Hantuchovú i Hrbatého a niekoľko ďalších hráčov, no budem úprimná - Československo sa rozdelilo len tak nedávno, že pre nás je to stále čosi nové. Trénovala som raz asi mesiac v Česku a štýl hry sa mi zdá podobný ako slovenský: veľmi rýchly s improvizáciou a prekvapujúcimi ťahmi."

Prezraďte, aký ste človek a čo si v živote najviac vážite?

"Som priveľmi dôverčivá, úprimná, vždy som túžila v niečom vyniknúť. Peniaze u mňa nehrajú úlohu. Možno zarábam aj desaťkrát menej než Šarapovová, ale to ma nezaujíma. Vždy sa ma na to vypytujú. Mám rada dušou dobrých a spravodlivých ľudí, a nie falošných. Sama by som nikdy neželala nikomu nič zlé. V živote si vysoko cením lásku a vzťah, to sú najdôležitejšie hodnoty. Milujem deti, a rada by som si raz založila rodinu a vychovávala ich. Nič nie je pre dieťa potrebnejšie ako krásny vzťah v rodine, láska oboch rodičov, a to vidíme aj v tenise."

FOTO - ČTK/AP

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.