Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Ťavy v egyptskej púšti viezli ojedinelý zlatý náklad, fanatickí diváci zatarasili cestu na pódium

Sportnet|Publikované 29. okt 2002 o 23:00

Bratislava Tým, že vlani získal titul majstra sveta, si na seba uplietol bič. Vlastne dvojnásobný, lebo sa rozhodol štartovať na MS aj v tomto roku.

Medzi lanským Mjanmarskom a víkendovou Káhirou bola namáhavá trasa. Ale ako vravel múdry čínsky filozof, aj cesta dlhá tisíce kilometrov sa začína tak, že urobíme prvý krok. A Igor Kočiš, košický kulturista, ho spravil tak, že sa nezľakol obrovskej výzvy zopakovať si zlato. To všetko vyústilo v parádu. Po návrate z Mjanmarska okamžite prezentoval svoj úmysel, že chce byť najlepší aj o rok. Teraz sme mu to po príchode z Egypta pripomenuli s tým, či si trúfne nebodaj aj na majstrovský hetrik, čo by bol priam fenomenálny úspech v amatérskej kulturistike? "Už ma kamaráti podpichovali v tomto smere. Uvidím, nechám si to uležať v hlave. Ak sa dostanem znovu na svetové pódium, tak možno už v ťažšej kategórii. Určite však medzi amatérmi zostávam, profesionálna kulturistika ma ešte nechňapla do svojich osídiel."

Keď odchádzal do Káhiry, akonáhle ho človek počúval, mal dojem, že v krvi v ňom dorezať sa by bolo priam nemožné. Mal trému, obavy, potláčal v sebe nervozitu. Pýtal sa sám seba, či mu vyjde útok na primát? "Tlak bol, lebo každý očakával, že budem znovu najlepší. Akonáhle sme prileteli do dejiska podujatia, všetko zo mňa opadlo." Uplynulý pondelok už začal redukovať hmotnosť, obmedzoval prísun sacharidov. V deň váženia zostali prebytočné necelé dva kilogramy. "Vlani som sa pomocou horúceho kúpeľa musel zbaviť takmer troch kilogramov, teraz to bolo jednoduchšie. Trvalo to necelých 40 minút, procedúru som rozdelil na viac častí." I tak nastala malá zrada, ako pripomenul tréner Milan Čížek. Ručička na váhe stále ukazovala pár gramov navyše, až keď si dal zlatý kulturista dolu okuliare, všetko bolo v poriadku.

Igor má tradičný psychologický rituál pred vystúpením. Myslí hlavne na svojich najbližších a tých, ktorí mu držia prsty na diaľku alebo v sále. "Vyhlasovanie sa zomlelo tak rýchlo, že som si to nestačil ani poriadne uvedomiť. Zostali sme dvaja v hre. Akonáhle povedali meno druhého v poradí, bol som tam sám. Zalial ma pocit neskutočnej blaženosti, začal som od radosti skákať na pódiu. To u mňa nebýva zvykom, bola to spontánna reakcia." Iránec, ktorý skončil druhý, bol veľkým prekvapením pre všetkých. Nikto ho nepoznal, ani náš východniar, predtým nebol na MS. Naopak, český bronzový medailista je rovnako majster Európy ako Kočiš, usiluje sa už nejaký čas dostať sa na svetový trón , ale Slovák ho tam nehodlá pustiť. Všeobecne sa očakávalo, že na kovy zaútočia domáci borci. "Vyskytol sa poriadny paradox. Podľa reglementu mohli štartovať v každej kategórii po dvaja Egypťania, dovedna teda dvanásť, no prezentovali sa dokopy až sedemnásti. V mojej kategórii figurovali až štyria. Zrejme zaúčinkovalo lobovanie usporiadateľov. Lenže nemali na to, aby ma vytlačili z piedestálu, iba jeden sa dostal do finálovej súťaže." Celkove na MS štartovalo 196 borcov zo 68 krajín, čo je historické maximum. Spravidla už na vážení sa borci navzájom premeriavajú a šacujú, hodnotia predpoklady, aby sa vedeli približne zatriediť do možností na umiestnenie. Igor však nevenoval nikomu pozornosť, na starosť si to zobral jeho klubový aj reprezentačný tréner Milan Čížek. "Pôvodne mal štartovať aj Egypťan Sayed, ktorý bol vlani druhý, lenže nedostal sa do mojej kategórie, musel ísť do vyššej sedemdesiatpäťky." Do 70 kg sa predstavilo 31 pretekárov, také bohaté štartovné pole ešte vari nikdy nebolo. Bolo treba korigovať aj časový harmonogram, taktiku súťaženia. Najprv bola eliminácia a semifinále, kde si rozhodcovia vyvolávajú jednotlivých borcov na jednotlivé pózy. "Trvalo to približne 40 minút, bolo to únavné. Nerátal som, koľkokrát ma arbitri vyvolali, ale bolo toho dosť. Na scéne bola tlačenica, ale ja si viem vždy spraviť flek, aby som zaujal. Hlavný rozhodca ma niekedy upozorňoval, aby som nevystupoval dopredu, lenže treba sa ukázať tak, aby si ma rozhodcovia všimli. Je to boj o pozíciu, dobré postavenie." Ak ide o zlato, treba byť aj správne drzý, mať širšie lakte. To už k takýmto akciám patrí. Inak, je zaujímavé vedieť, čo tréner povie kulturistovi pred vystúpením. "Pripomínal mi, aby som ukázal hlavne moje silné stránky, triceps, aby som mal napnuté nohy." Podľa M. Čížeka Igor mal lepšie prsné svalstvo, užší pás, vynikal vypracovanejšími partiami dolných a horných končatín. "Iránec mal však tiež vyzreté svalstvo, bolo husté, hlboké."

Pred finálovým dňom náš majster sveta nebol nervózny, spal pokojne. Vedel, že všetko je na dobrej ceste. Upokojil sa, zhodil zo seba štipku napätia. Okrem toho na forme popracoval a odborníci tvrdili, že bol oveľa vyzretejší než v sobotu. "Dva dni som prijímal veľa cukru a svalstvo bolo väčšie, vyzeralo lepšie. Voľná zostava mi vyšla, myslím si, že som publikum i rozhodcov zaujal. Akurát ma trošku zaskočilo, že vyhlásenie výsledkov bolo až po tom, čo sa skončila ďalšia kategória do 75 kilogramov. Dovtedy sme stáli v rozcvičovni. Čakanie bolo asi to najhoršie, všetko sa neskutočne naťahovalo." Pravda, ešte sa stále nevie, s akým bodovým ziskom a náskokom náš reprezentant vyhral, organizátori si dávajú načas aj v tomto smere. Samozrejme, u strážcov pravidiel zavážilo, že Kočiša mali zmapovaného už predošlých vrcholných akcií. "Rozhodcovia sa nemenia, poznáme sa navzájom." Nuž, možno raz bude aj pamätná tabuľa na počesť košického šampióna. "Bolo by to celkom pekné," zasmial sa.

Svoj úspech si bezprostredne po dekorovaní ani príliš nevychutnal, lebo išiel okamžite na dopingovú kontrolu. V Mjanmarsku mu aj táto procedúra narobila starosti, kým zo seba dostal potrebnú vzorku pre komisárov. Teraz ale po finále vypil pol druha litra vody. "Približne po polhodine som splnil to, čo sa odo mňa žiadalo," poznamenal nadľahčeným tónom.

V Egypte je kulturistika vari národným športom. Má nesmiernu popularitu, ľudia sú do borcov priam fanaticky zamilovaní a zbláznení. "Akonáhle prišiel na pódium domáci pretekár, tak hala skoro spadla. Prirodzene tmavšia farba pokožky je tiež príťažlivejšia a vhodnejšia na toto odvetvie. Akurát ma štvalo, ako sa voľne narábalo s časovým plánom vystúpení. Nikdy sa nedodržalo to, čo bolo naplánované, boli i hodinové prestoje. Hala, v ktorej sme súťažili, bola obrovská chodilo niekoľko tisíc divákov, aj školopovinné deti, ktoré narobili riadny randál. Na finále bolo hľadisko úplne zaplnené. Niekedy nám fanúšikovia zatarasili cestičku do zákulisia, chceli sa dostať k svojim pretekárom, bolo problémom pomedzi špaliere predrať sa i na pódium. Organizátori to neustrážili, policajti nemali autoritu. Aj ubytovanie bolo spočiatku zlé, so švábmi, bývali sme v hoteli, kde neboli dodržané štandardy ubytovania a stravovania. Potom nás presťahovali do lepších priestorov. Obrovský dojem urobila na mňa záverečná recepcia, ktorú spravili domáci na púšti pri pyramídach, kde Egypťania postavili veľký stan. Na stoloch bolo všetko, čo hrdlo ráčilo. Jazdil som dokonca aj na ťavách. Bolo to príjemné."

Obhájiť je zložitejšie než ho získať prvý raz. Igor sa o tom presvedčil. Oproti vlaňajšku sa zlepšil v nohách, ramenách a chrbte. "Aj tak však nevidím veľký rozdiel medzi oboma šampionátmi." Kočiš má 26 rokov, dosiahol ďalší vrchol, iní sa k nemu blížia v neskoršom veku. Ako bude živiť motiváciu? "Láka ma kategória do 80 kilogramov, čo je strop mojich možností pri výške 167 centimetrov. Takže mám po čom stále túžiť."

Autor: Sportnet

Súvisiace články

  • Invalid Date
  • Invalid Date
  • Invalid Date
© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.