Utorok, 26. január, 2021Meniny má Tamara

Tatran ukázal v jeseni viac tvárí

Kapitánska obmena. Pásku na ruke nosil v jeseni dlho aj Dávid Leško. (Autor: Štefan Kúšik)
Sportnet|Publikované 27. nov 2014 o 23:00

Druholigový futbalový Tatran Prešov má za sebou turbulentnú jeseň. To sa týka výsledkov, postavenia v tabuľke, ale aj kádra.



PREŠOV. Hráči Tatrana Prešov zvládli úvod druholigovej jesene. Výrazne porazili Poprad a Dolný Kubín, potom však prišiel útlm a spadli až na dno tabuľky.

Prelomovým zápasom s Lokomotívou Košice sa však odrazili k sérii siedmich zápasov bez prehry, pričom v deviatich vystúpeniach iba raz prehrali.

Zeleno–bieli si držia pozíciu v nadstavbovej prvej šestke, keď výraznejšie zaostávajú len za vedúcimi Michalovcami.

Na jar chcú zotrvanie v barážovom poltucte v štyroch zostávajúcich zápasoch základnej časti potvrdiť a čo bude ďalej, to nezávisí len od nich.

Výrazné obmieňanie postov

Pred začiatkom sezóny prišlo v Tatrane veľké upratovanie a zo skúsených hráčov v poli zostalo len pár, pričom z tridsiatnikov si udržal miesto iba Poliaček.

Nastala hromadná obmena súpisky, do ktorej sa natlačili mladí odchovanci Tatrana.

„Naším prioritným poslaním je dať priestor chlapcom, ktorí vyšli z mládežníckej základne nášho klubu namiesto kupovania drahých posíl z cudziny. Vybrali sme sa možno náročnejšou, ale určite perspektívnejšou cestou budovania kádra,“ konštatoval pred časom Artúr Benes, člen predstavenstva 1. FC Tatran, ktorý je zodpovedný za športovú činnosť.

V čase, keď to tímu nešlo, verejne podržal novú trénerskú dvojicu Stanislava Varga – Ján Karaffa i hráčov.

„Sme presvedčení, že mužstvo má na to, aby sa pohybovalo na horných poschodiach, len sa musí zbaviť mentálnych výkyvov a treba začať premieňať šance,“ vysvetlil A. Benes a jasne deklaroval, že zámer – dostať sa do baráže – zostáva nemenný.

V priebehu prvej časti ročníka sa všeličo udialo na trávniku i mimo neho, menila sa zostava, obmieňali posty.

Ak si porovnáme zostavu, ktorá vybehla na premiéru proti Podtatrancom s hráčmi, čo absolvovali jesenný záver, sú tam výrazné rozdiely.

V bráne už nechytal Talian, jeho post si vybojoval talentovaný Jakubech, na stopérskom fleku neoperoval Krajník. Začínal ako kapitán, neskôr sa zo základnej zostavy vytratil a jeho funkciu prevzal D. Leško.

Rovnako z rôznych dôvodov v obrane nefungovali Micherda, Bartek či Voda, namiesto nich sa na defenzívne miesta dostali Kačala, Štefančík, P. Leško.

S pribúdajúcimi duelmi sa vyrysovalo zloženie formácií: Dzurík si vymenil miesto s P. Jackom v defenzívnom štíte, na hrote sa častejšie objavoval Šafranko namiesto Eliaša. Sprvoti sa v akcii objavovali Hruška, Ivanko-Macej či Belejík, ale neskôr už aj zdravotné dôvody rozhodli o ich alternovaní a dopredu sa výrazne výkonnostne posunul Dupkala.

A čo mladí? Najprv v základe boli Micherda, Voda, neskôr si stabilné miesto vybojoval Štefančík a niekoľko duelov v základe odohral i Petko. Často striedal Benes, k nemu sa pridal Hirka a sem-tam sa mihli v akcii i ďalšie nádeje.

Obrat smerom dolu aj hore

Hľadanie optimálnej zostavy a obsadenia každého postu si vyžadovalo istý čas. K tomu treba prirátať komplikácie s kartami, zraneniami, chorobami.

Tréner S. Varga bol dlho verejným „obhajcom“ zverencov. „Vidím ich na tréningu, ako pracujú, drú, snažia sa, len to v zápase nevedia patrične predať.“

Neskôr aj zmenil rétoriku a pripomenul, že hráči si musia vstúpiť do svedomia a podriadiť sa celkovému zámeru a vytýčenej taktike. Jeho kritické slová sa týkali i skúsenejších.

Počas jesene bolo viac zlomových duelov. Prvým bola prehra s Michalovcami doma, keď Tatran viedol 2:0, ale potom inkasoval štyri góly.

„Urobili sme chyby, ktoré súper náležite využil. Prestali sme hrať to, čo nám išlo a chvíľkové výpadky sa nám kruto vypomstili,“ hodnotil vtedy Ľuboš Belejík.

Potom síce v Košiciach v meraní síl s rezervou MFK Prešovčania aj napriek vylúčeniu dvoch hráčov vydreli aspoň bod, no prišli ďalšie zaváhania – prehra s Liptákmi a remíza s Bardejovčanmi na vlastnom trávniku.

„Psychicky sme neboli silní, prestali sme si veriť, čo sa premietalo do zlej koncovky. Nedávali sme góly, zahadzovali šance a preto sme v tabuľke klesali,“ objasnil príčinu neúspechov Dávid Leško.

Turbulentné obdobie vyvrcholilo vystúpením v Trebišove. „Tam by sme nestrelili gól azda ani vtedy, keby sa hralo do rána,“ povzdychol si Patrik Jacko.

Tento súboj bol vyústením aj smoliarskej kapitoly, no následne vydreté body s Lokomotívou Košice naštartovali tím k výbornej sérii, v rámci ktorej vyhral i na pôde lídra v Michalovciach či v Liptove.

„Konečne sme prelomili bariéru, hrali umnejšie vonku a hlavne sa presadzovali v koncovke. Do našich radov prišla pohoda, ktorú nenaštrbila ani porážka v Bardejove. Chceli sme zmazať resty a dokázať, že naše ambície nie sú neopodstatnené,“ konštatoval Miroslav Poliaček.

Zhrnuté a podčiarknuté: Tatran ukázal v predošlých vystúpeniach viac tvárí. Nie všetky boli sympatické a uspokojivé, ale nestratil guráž ani v čase, keď sa lámal pod ním konár. Hráči tvrdia, že by to už nikdy nechceli zažiť a je zrejmé, že na to budú myslieť tiež v budúcoročnej jarnej časti.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.