Tatran medzi elitou: Epizóda, či natrvalo?

Tatran Prešov to dokázal. Postúpil do Fortuna ligy. Ruku na srdce, koľko ľudí to vopred očakávalo? Nie dve-tri kolá pred koncom, ale povedzme na začiatku sezóny? Alebo v jej polovici? Bez mučenia sa priznám, ja som medzi nich tiež veľmi nepatril. Pred štartom jarnej časti som vyslovil slová o tom, že Prešov bude aj v nadstavbe hrať o popredné priečky, ale na postup to ešte nebude. Mýlil som sa.

Veľmi dobre si pamätám na jeden z prvých rozhovorov s Petrom Katonom počas zimnej prípravy.

Niesol sa v duchu, ktorý najlepšie vystihuje súčasnú atmosféru v tíme. Žiadne silné reči, žiadne frajeriny, namiesto toho pokorné, možno na prvý pohľad až príliš skromné slová.

Za súčasný futbalový Prešov ale hovorí niečo iné. Poctivá a tvrdá práca na ihrisku, v už skončenej sezóne podkutá aj tým najdôležitejším – úspešnými výsledkami.

Tatran sa usiloval o prejav, ktorý mu bol v minulosti takmer vždy vlastný. To znamená o účelnú, technickú a kombinačnú hru.

Súčasný úspech je ešte cennejší z toho pohľadu, že víťazstvo v druhej lige vybojovalo mužstvo zložené prakticky len z odchovancov klubu.

S takým niečím sa rýchlo stotožní aj fanúšik a ak vidí ochotu i snahu, zatlieska aj po zápase, ktorý výsledkovo nedopadne podľa jeho predstáv. Tak tomu bolo napríklad po remízach s Nitrou či Pohroním.

Apropo, záver súťaže. Ten bol naozaj hektický.

Teraz, keď už je po všetkom, možno skonštatovať, že výrazne prispel k atraktivite súťaže, ktorá má momentálne medializáciu na takej úrovni, že človek neznalý veci by asi len ťažko veril tomu, že ide o druhú najvyššiu futbalovú súťaž na Slovensku.