Štvrtok, 17. júna, 2021Meniny má Adolf

Takto to už ďalej nejde, odkázal zápasník Musuľbes

David Musuľbes (Autor: tasr)
Sportnet|15. apr 2010 o 20:09

Medailista z olympiády odmietol ísť na ME: Musel som urobiť niečo. Olympijský šampión má od Slovenska 700 eur mesačne na živobytie, čo mu v drahej Moskve nestačí.

Medailista z olympiády odmietol ísť na ME: Musel som urobiť niečo, čo si už niekto všimne. Olympijský šampión 2000 a bronzový medailista 2008 má od Slovenska 40-tisíc eur ročne na prípravu, ale len 700 eur mesačne čistého na živobytie, čo mu v drahej Moskve nestačí.

BRATISLAVA. Bol to truc. David Musuľbes sa pol druha roka po tom, ako pre Slovensko získal v Pekingu olympijský bronz, rozhodol dať najavo, že nie je spokojný s podmienkami, čo má ako reprezentant Slovenska, a neodcestoval na majstrovstvá Európy.

Na zápasnícky šampionát v azerbajdžanskom Baku mal letieť z Moskvy, kde žije. Spolu s predsedom zväzu Petrom Marčekom, ktorý tam mal medzipristátie na linke z Viedne.

David prišiel na letisko, no len preto, aby šéfovi zápasenia oznámil, že nikam necestuje. „Takto to ďalej nejde," povedal.

Absencia ako gesto hrozby

„Bolo mi to nesmierne ľúto, lebo som presvedčený, že Musuľbes by získal medailu, ale chápal som ho," vravel nám Marček v telefonáte z Baku. „Povedal: Musím urobiť niečo, čo si niekto zo zodpovedných ľudí za slovenský šport všimne."

Keď Marček vo februári 2008 ako šéf bratislavskej Dunajplavby nastupoval na predsednícky post v Slovenskom zápasníckom zväze, Musuľbes bol jeho tromf.

Olympijský víťaz zo Sydney 2000, ktorého Rusi pred ďalšou olympiádou ako neperspektívneho odpísali a po nej odškodnili dobre plateným miestom asistenta trénera zbornej, sa rok pred Pekingom vrátil na žinenku. Chcel krajanom dokázať, že sa mýlili. Z ponúk, čo dostal, si vybral slovenskú. Najmä preto, že našu reprezentáciu viedol Rodion Kertanti, takisto ako on odchovanec zápasenia v osetskom Vladikavkaze.

Čo vtedy Marček s Kertantim Musuľbesovi nasľubovali, vedia len oni. Ale aj keby nič, čo iste nezodpovedá pravde, väčšina krajín by určite urobila viac než Slovensko, aby si takú osobnosť zaviazala. Najmä ak záujem o to sama opakovane deklarovala.

Kuzminová je iný prípad

Slovensku pred poslednými dvoma olympiádami padli z neba dve hviezdy. Pred letnou zápasník Musuľbes a pred zimnou biatlonistka Kuzminová.

Dve hviezdy jednej galaxie, ale dvoch generácií. Aj dvoch rozdielnych osudov. Za Kuzminovú vďačíme čarovne osudovému stretnutiu očí ruskej biatlonovej hviezdičky a u nás žijúceho ruského bežca reprezentujúceho Izrael na lanovke v Rakúsku. Musuľbes bol v tom čase olympijský šampión, svetová zápasnícka legenda, začínajúci tréner, hlava rodiny (s manželkou, docentkou na katedre jazykov, má dcérku), vysoko inteligentný chlap s diplomom banského inžiniera aj právnika.

Na to mnohí zabudli, ale pred vyše rokom Kuzminová povedala: „Rada by som napodobnila Musuľbesa." Už ho tromfla. Všetkým. Medailami aj platom.

Najchudobnejšie stredisko

„Rád by som aj s rodinou žil na Slovensku, všetko by bolo jednoduchšie pre nás aj pre vás, ale byt v Bratislave ostal aj po dvoch rokoch len v polohe sľubov," interpretoval Musuľbesove slová z debaty na letisku Marček, ktorý tvrdí, že byt sľúbil primátor aj župan.

„Za čistý mesačný plat 700 eur, ktorý dostáva z Národného športového centra v Bratislave, neuživí v Moskve ani seba, nieto aj rodinu, je to možno najdrahšie mesto na svete," pripomína.

„Od nás od januára 2009 dostáva 996 eur hrubého," potvrdzuje riaditeľ NŠC Miroslav Skorka a dodáva, že je to najvyššia mzda športovca v stredisku.

Na Slovensku sú tri. Najnižšie platy sú paradoxne v tom, čo nesie v názve Národné a patrí ministerstvu školstva, ktoré patrónuje šport a rozdeľuje naň peniaze.

V inom by dali Musuľbesovi približne o polovicu viac. Ale aj tak podstatne menej než by zarábal ako tuctový ligový futbalista či hokejista. Alebo ako on sám dostane raz či dvakrát za rok za štart v iránskej zápasníckej lige.

Na prípravu má 40-tisíc

V niektorých slovenských médiách sa objavilo, že zo 700 eur si Musuľbes platí aj sústredenia. „To určite nikdy nikomu nepovedal," ubezpečuje Marček.

„Musuľbesovi by nemali chýbať peniaze na prípravu," myslí si športový riaditeľ SOV Roman Buček. „Ako člen toptímu Londýn 2012 má na ňu od ministerstva školstva tohto roku garantovaných 40-tisíc eur. To je na úpolový šport, akým je zápasenie, veľmi slušná suma, ktorá by mala stačiť na pokrytie pobytových aj cestovných nákladov na kvalitnú prípravu dokonca aj v zahraničných centrách. Pravda, ide o štátne peniaze, takže každé vynaložené euro musí podložiť účtami."

„Zo štyridsiatich tisíc dostal zatiaľ pätnásť a na majstrovstvá Európy sa chystal v osvedčených centrách na Kaukaze, pod Elbrusom, v Kyjeve či v Soči," konkretizuje Marček.

Dnes v cudzine, zajtra u nás?

Musuľbes je odkázaný na to, aby sa pripravoval prevažne v cudzine. Potrebuje zápasiť s kvalitnými sparingpartnermi, a takých na Slovensku zatiaľ niet.

„Nedávno sa aj mňa pán minister školstva pýtal, prečo sa Musuľbes pripravuje v zahraničí - myslím si, že už to chápe," poznamenal šéf NŠC.

Londýnska olympiáda bude zrejme jeho posledná, veď dva mesiace pred jej otvorením dovŕši štyridsiatku. Dovtedy dorastie sľubná juniorská generácia slovenských zápasníkov (nemalú časť posledných dvoch sezón sa najmä jeho zásluhou pripravuje vo Vladikavkaze) a bolo by ideálne, keby jej trénerské vedenie prevzala taká osobnosť, ako Musuľbes...

Ako ste sa s Davidom naposledy rozišli? pýtali sme sa Marčeka.

„Povedal mi: Predseda, rieš a daj mi vedieť, ja už som jeden moskovský byt predal, ďalší, v ktorom bývam, nemienim. Ak sa ti to nepodarí, zamestnám sa, mám ponuky z Ruska aj z cudziny. Ale aj ja som už v koncoch. Hoci ide o olympijského medailistu, nepodarilo sa mi na Slovensku získať preňho osobného sponzora a do aleluja nemôžem zneužívať kamarátov či vyťahovať ďalšie peniaze z vlastnej vkladnej knižky. Myslím si, že Musuľbes je prípad, v ktorom by mal pomôcť štát, lebo choseň z neho do budúcnosti by malo Slovensko, a nie nejaký Marček."

Ako vláda plní sľub vyčleniť viac peňazí na šport

Čo sľúbili: Štát zabezpečí postupný nárast financovania športu. Uvedomujúc si dôležitosť vybudovania športovej infraštruktúry dôjde k vypracovaniu návrhu dlhodobého programu rozvoja športovej infraštruktúry.

Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006


Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Šport zvyšuje kvalitu života. Má pozitívny vplyv na zdravie človeka, je možnosťou trávenia voľného času pre mladých ľudí, tiež pomáha rozvíjať vlastnosti užitočné v osobnom i profesionálnom živote. Namiesto podpory vybraných subjektov (napr. veľké infraštruktúrne projekty) by však bolo vhodné prostriedky smerovať k dlhodobým cieľom.

Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Podiel rozpočtovaných výdavkov na šport v pomere k HDP s nástupom súčasnej vlády klesal až do roku 2008. Od roku 2009 výdavky prudko stúpli vďaka štátnym dotáciám na výstavbu hokejového (41 mil. eur) a futbalového (70 mil. eur) štadióna v Bratislave. V oboch prípadoch ide o jednorazové dotácie, vláda nevypracovala dlhodobú stratégiu rozvoja infraštruktúry. Dotáciu na futbalový štadión vláda vyčlenila aj napriek počiatočnému odmietavému postoju premiéra Fica, ktorý ešte vo februári 2009 dotáciu pripúšťal iba po skončení krízy.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.

Súvisiace články