Sobota, 12. júna, 2021Meniny má Zlatko

Svet sa stretol pod olivovníkom

Sportnet|14. aug 2004 o 00:00

ATÉNY - Grécko sa dočkalo včera večer. S ním aj olympijský svet. V piatok trinásteho. Hry XXVIII. olympiády, len druhé v stoosemročnej histórii na helénskej pôde, nie sú fikciou, ale realitou. Oddnes sa rozbieha atraktívny boj o 301 kompletov medailí.

To nie je hrdinka včerajšieho večera, ale s veľkou pravdepodobnosťou hriešnička. Grécka šprintérka Ekaterini Tánuová na snímke zapaľuje olympijský oheň - na Panaténskom štadióne ešte na začiatku olympijskej pochodne 31. marca. Predvčerom sa vyhla dopingovej skúške. FOTO - ČTK/AP

ATÉNY - Grécko sa dočkalo včera večer. S ním aj olympijský svet. V piatok trinásteho. Hry XXVIII. olympiády, len druhé v stoosemročnej histórii na helénskej pôde, nie sú fikciou, ale realitou. Oddnes sa rozbieha atraktívny boj o 301 kompletov medailí.

Predvčerom sa oheň z antickej Olympie, ktorý medzičasom obehol celý svet, rozhorel na Akropole. Včera ho bežci zniesli do metropoly pod ňou. Sedemdesiatisíc divákov v hľadisku až do poslednej chvíle ostávalo v napätí, kto ho zapáli. Tušili iba to, že šťastlivcom nebude šprintér Konstantínos Kedéres. Z národného hrdinu sa za noc, po tom, čo sa vyhol dopingovej skúške, stal nešťastník.

Ceremoniál sa odohrával pod unikátnou strechou, ktorej tvorcom je španielsky architekt Calatravu - ten vymyslel aj pylón s obrovskou čašou. Oheň sa v Aténach vznáša. A bude sa najbližšie dva týždne. Od chvíle, ako sa čaša predklonila k bežcovi s pochodňou a po vzplanutí opäť vztýčila.

Pointu scenára triapolhodinového otvorenia odhalili novinári skôr, ako si grécki organizátori želali. Bol to do detailov domyslený ceremoniál, odohrávajúci sa vôkol vody, pre ktorú vraj vybagrovali 15-tisíc kubíkov zeminy. Aj preto, aby mali kde umiestiť zložité hydraulické zariadenia, ktorými vynášali nad pomyselnú hladinu symboly antického aj moderného Grécka, ale tiež minulej i súčasnej éry olympizmu. Veď hostiteľská krajina je krajinou s pol druha tisíckou ostrovov.

Dramaturgovia sľubovali pohľad na bohyňu Atény, boha lásky, ale tiež trójskeho koňa. ,,Bude to veľmi krásne a trochu mokré," avizovali šéfom misií.

Svet sa stretol na kopci pod olivovníkom. Nástup výprav rekordného počtu 202 krajín na aténsky Olympijský štadión trval vyše sto minút. Slovenská pochodovala s poradovým číslom 171 a na jej čele kráčal s vlajkou prvý náš olympijský víťaz v ére samostatnosti Michal Martikán. (mo, sita)

Otvárali hry

Atény 1996 grécky kráľ Juraj I.
Paríž 1900 bez slávnostného otvorenia
St. Louis 1904 podnikateľ David Francis z Lousiany
Londýn 1908 britský kráľ Eduard VII.
Štokholm 1912 švédsky kráľ Gustav V.
Antverpy 1920 belgický kráľ Albert I.
Paríž 1924 francúzsky prezident Gaston Doumergue
Amsterdam 1928 holandský princ Hendrik
Los Angeles 1932 americký viceprezident Charles Curtis
Berlín 1936 ríšsky kancelár Adolf Hitler
Londýn 1948 britský kráľ Juraj VI.
Helsinki 1952 fínsky prezident Juho Paasikivi
Melbourne 1956 vojvoda z Edinburgu
Rím 1960 taliansky prezident Giovanni Gronchi
Tokio 1964 japonský cisár Hirohito
Ciudad de México 1968 mexický prezident Gustavo Diaz Orda
Mníchov 1972 spolkový prezident Gustav Heinemann
Montreal 1976 britská kráľovná Alžbeta II.
Moskva 1980 šéf parlamentu ZSSR Leonid Brežnev
Los Angeles 1984 americký prezident Ronald Reagan
Soul 1988 prezident Kórejskej republiky Ro Tche-u
Barcelona 1992 španielsky kráľ Juan Carlos I.
Atlanta 1996 americký prezident Bill Clinton
Sydney 2000 austrálsky guvernér Sir William Deane
Atény 2004 grécky prezident Konstantinos Stefanopulos

Súvisiace články