Sobota, 6. marec, 2021Meniny má Radoslav, Radoslava

Súboj košických tímov na veľa otáznikov odpoveď nenašiel

Vstup do sezóny hráčom VSS Košice vyšiel. Proti Lokomotíve získali štvrté víťazstvo v rade. (Autor: Judita Čermáková)
Rudolf Rondzik|Publikované 30. aug 2016 o 00:00

Ani divákov do Čermeľa neprišlo toľko, ako sa čakalo.

KOŠICE. Košické mestské futbalové derby Lokomotíva – VSS (0:1) neprinieslo toľko eufórie, ako sa pôvodne očakávalo.

Možno kabína VSS nebude súhlasiť, veď rachot v nej mal grády aspoň ako po postupe do prvej ligy.

Pravda je, že vydreté víťazstvá majú pre mladý tím obrovskú cenu. Ale zároveň platí aj konštatovanie, že upútať pozornosť čitateľa po pár dňoch od skončenia tohto zápasu je úloha náročnejšia než schopnosť bielo-modrých streliť v tomto zápase gól.

Kapitán v polčase striedal

A tak sme trochu nečakane oslovili pravdepodobne negatívneho hrdinu duelu, polčasového kapitána Lokomotívy Patrika Zajaca.

Čože sa to stalo, že muž s kapitánskou páskou nenastupuje do druhého polčasu? Azda zranenie?

„Nie, nič také sa nedialo. Proste, tréner sa tak rozhodol. Možno to mal byť prvok šokovej terapie, ale spoluhráčom to nepomohlo,“ mykol ramenami 31-ročný skúsený ofenzívne ladený hráč, ktorému to ale v ostro sledovanom súboji príliš nešlo. Rovnako ako ostatným.

Čím to bolo? Snáď vám trávnik v Čermeli nevyhovoval?

„Nie, tým to určite nebolo, veď hráme zápasy aj vonku a hoci sme boli v tomto prípade uvedení v zápise ako domáci, tak sme to vzali ako každý iný zápas na súperovej pôde. I tribúny boli viac naklonené konkurencii, takže domáce prostredie si užívali skôr oni, hoci to už ich domov tiež nie je. Asi sme sa nedokázali vyrovnať s nám pripisovanou úlohou mierneho favorita. Ale to sú už iba také úvahy. Som a sme naštvaní, že to tak vypálilo. Fakt sme sa na toto derby tešili. Naozaj neviem pochopiť, čo sa stalo,“ tápal Paťo Zajac.

Druholigové košické futbalové derby Lokomotíva - VSS: fotogaléria

29.8.2016

Ani divácka návšteva nenadchla

Pokúsili sme sa ho navigovať pripomenutím, že i ďalší skúsení hráči z jeho tímu, Chmelo a Pavúk, sa museli predčasne porúčať.

„Neviem, aký zámer mal tréner. Možno chcel našu hru oživiť mladou krvou, veď i na druhej strane sa to hmýrilo mlaďou. No obraz hry sa v našom podaní príliš nezmenil. Asi aj preto, že takých zápasov hráme málo. Toto meranie síl možno malo svoj náboj, ale skôr mimo štadióna. Na trávniku to až tak nevyznelo.“

Viac sme sa preto zamerali na kulisu z tribún. Popravde, očakávala sa väčšia, než ohlásených 1 254 priaznivcov.

Nič na tom nemení ani fakt, že letmým odhadom sa nám počet divákov zdal skôr na úrovni dvoch tisícok duší.

Avšak na to, že Košičania mali potvrdiť, že futbal chcú mať v meste a nie v okolitých obciach, to príliš presvedčivé nebolo.

„Iste, návšteva bola vyššia, než keby sme to odohrali v Družstevnej, ale aj my sme sa trochu divili, že nebol plný dom. Krásne počasie, futbal takmer akoby v predizbe a ľudí tak málo. Svojim verným sme vďační a mrzí nás, že sme ich nepotešili viac. Snáď si to u nich vyžehlíme najbližšie proti Lipanom, i keď je zrejmé, že to nebude patričná náplasť za boľačky z derby. Ale ešte príde odveta, tak snáď...,“ pozrel sa trošku optimistickejšie dopredu Patrik Zajac.

Hrajú o svoju budúcnosť

Z druhej strany sme z rozradostnenej kabíny mohli vytiahnuť hocikoho, všetci sa nesmierne vytešovali.

Preto sme mikrofón podstrčili rozdielovému hráčovi žlto-modrých Tomášovi Kubíkovi.

Rozdielovému i preto, že už v druhom zápase za sebou nielenže strelil gól, ale, rovnako ako týždeň predtým proti Lipanom, ním rozhodol o zisku troch bodov.

„Je pravda, že sme nimi získali šesť bodov, ale oba boli výsledok činnosti celého tímu. To nebolo ako v hokeji, že zoberiem puk za vlastnou bránou a doveziem ho až do súperovej siete. Futbal je omnoho kolektívnejší šport a v ňom, akokoľvek by bol dobrý, sa jedinec bez pomoci spoluhráčov nepresadí. A my sme podali solídny kolektívny výkon založený na bojovnosti a obetavosti. Čo nám ešte futbalového chýba, to nahrádzame nasadením a snahou nepoddať sa osudu. Partia sa s pribúdajúci víťazstvami utužuje a srdcia nám bijú rovnakým rytmom. To je pre úspech dôležité v situácii, v akej sa klub nachádza. Hráme i o svoju budúcnosť, nech sa už bude rozvíjať kdekoľvek. Snáď sa v Košiciach pohnú ľady a predsa len si futbal vydobyje pozíciu, akú si z historického hľadiska zasluhuje,“ dúfa v lepšie časy Tomáš Kubík.

Súvisiace články