Sobota, 23. január, 2021Meniny má Miloš

Strýc dohliada na to, aby nepoľavil a pokračoval v tradícii

Sportnet|Publikované 4. sep 2002 o 22:00

Žilina - Keď sa vlani pobral v priebehu rozbehnutej exrtraligovej sezóny na hosťovanie pod Dubeň, mal na zreteli predovšetkým to, aby si našiel

dostatok možností na zdokonaľovanie herného kumštu, pretože v Košiciach sa v silnejšej konkurencii nedostával tak často k slovu, ako by si želal. Pravdaže, bola v tom aj rodinná väzba, keďže Jozef Lukáč (na snímke) sa ocitol pod palcom trénera Vincenta Lukáča, jeho strýca. Odchovanec košického hokeja dostával zabrať, ale cítil, že sa to herne lepší. Neprekvapilo preto, že tento urastený bek prejavil záujem zostať v Žiline aj naďalej a rovnaký názor zdieľal aj klub.

"Som rád, že kluby sa dohodli na ďalšom ročnom hosťovaní. Uvážil som, že toto riešenie je pre mňa momentálne najlepšie," uviedol východniar, ktorému končí v apríli budúceho roku zmluvný kontrakt v Košiciach. Prípravu zhodnotil tak, že všetko prebehlo v pohode, zranenia sa mu našťastie vyhýbali. "Akurát som nedal ani jeden gól v prípravných súbojoch." Jožo vie, že v Žiline sa bude od neho očakávať v druhom ročníku viac než v uplynulom. "Vnímam to tak, že som viac zohraný s chlapcami. S Čechom Procházkom sme si už na seba zvykli, len v útočnej formácii, s ktorou pôsobíme na ľade, nastali menšie korektúry. Tvoríme inak druhú päťku."

Kým vlani letnú prípravu zvládol v košickom tíme, v tomto roku už absolvoval všetky povinnosti v žilinskom kolektíve. Na rad prišli duely aj so silnými českými súpermi. "Tie odhalili nielen naše lepšie stránky, ale i rezervy. Pokiaľ ide o umiestnenie v nastávajúcich zápoleniach, ťažko predvídať, na čo si trúfneme. Extraliga je vyrovnaná." J. Lukáč naznačil, že by chcel hrať agresívnejšie, dôraznejšie a túži po väčšom zisku v kanadskom bodovaní. "V minulom ročníku som získal desať bodov za šesť gólov a štyri asistencie."

Tento borec už opustil vekovú kategóriu, v ktorej prichádza do úvahy reprezentácia v slovenskej dvadsiatke (v januári mal 20 rokov), sám seba označil za čakateľa na dvadsaťtrojku. Na margo budúcnosti a toho, čo bude nasledovať po tom, keď mu vyprší zmluva v materskom klube, odpovedal lakonicky. "Sústredím sa na povinnosti, čo ma čakajú, aby som ich zvládol čo najlepšie." Tým povedal všetko. Ak bude hrať na úrovni, neujde pozornosti ani u ostatných záujemcov. Záleží teda na ňom, či šancu v podobe dvojročného hosťovania pretaví do patričného hokejového rastu. Nuž, ak chce pokračovať v rodinnej tradícii parádneho herného štýlu, musí makať. Nič iné mu nezostáva. Aj strýc dohliadne na to, aby nepoľavil. K čomu by to napokon bolo...

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.