Štvrtok, 28. január, 2021Meniny má Alfonz

Stratený syn chce späť do NHL

Sportnet|Publikované 13. sep 2002 o 22:00

História zámorskej profiligy je plná prípadov, keď si hráč akosi "nepadol do oka" s trénerom, či generálnym manažérom. Dôvodov býva obyčajne viacero,

väčšinou je to slabá výkonnosť, nedodržiavanie životosprávy alebo prehnané finančné požiadavky hráča. V takejto situácii na seba nenechá dlho čakať výmena do iného tímu, suspendácia alebo (a toho sa mnoho hokejistov bojí ako čert kríža) potupné preradenie na farmu. Niektorí hráči, a spravidla sú to Európania, však v takejto neradostnej situácii zvolia radšej odchod do rodnej krajiny. Tu si opäť môžu zahrať v klube, v ktorom hokejovo rástli, aj keď, samozrejme, za radikálne nižšie finančné ohodnotenie ako v NHL.

Pre konkrétne prípady ani nemusíme listovať v starých hokejových ročenkách, stačí sa obzrieť pár rôčkov dozadu. Typickým prípadom je švédsky forward Ulf Dahlen. Po sezóne 1996/97 sa nemohol s Chicagom dohodnúť na novej zmluve a tak si to namieril do Švédska a dva roky hral za klub HV 71 Jonkoping. Jeho dobré výkony neušli funkcionárom Washingtonu, ktorí mu ponúkli obojstranne výhodný kontrakt a Dahlen sa do najsledovanejšej ligy sveta opäť vrátil. Podobný ťah urobili predstavitelia Capitals i s ďalším ostrieľaným mazákom Brianom Bellowsom. Vytiahli ho z najvyššej nemeckej súťaže a on sa im zato odvďačil 17 gólmi a 19 prihrávkami v 76 stretnutiach. Podobné návraty podnikli i Čech Michal Sýkora, náš Zdeno Cíger alebo Fín Juha Lind.

Ďalším "strateným synom", ktorý by si opäť rád zahral v NHL, je neslávne známy Kanaďan Alexandre Daigle. Ten v lete vyhlásil, že by to chcel v najvyššej súťaži opäť skúsiť a čuduj sa svete, hneď sa oň začalo "biť" niekoľko klubov. Medzi najvážnejších záujemcov patrilo St. Louis, Toronto a San Jose, no nakoniec im ho vyfúkol Pittsburgh. Jeho majiteľ Mario Lemieux však vedel, že získal "mačku vo vreci", pretože Daigle hral posledné dva roky hokej len s kamarátmi na kolieskových korčuliach. Preto s ním nepodpísal regulérny kontrakt, ten si Alexandre bude musieť zaslúžiť. Ak v predsezónnom kempe vedenie tučniakov presvedčí, stane sa riadnym členom ich organizácie, ak nie, tak sa jeho sen o návrate rýchlo rozplynie. Zatiaľ sa zdá, že to Daigle s comebackom myslí vážne, v Californii totiž trénuje spolu s hviezdami Chrisom Cheliosom a Robom Blakem ostošesť.

Lenže tento 27 ročný center s anjelskou tváričkou toho už nasľuboval hory-doly. Keď ho v roku 1993 draftovala Ottawa z prvého miesta a ponúkla mu 12 miliónov dolárov za tri roky, tak drel na ľade jedna radosť. Pravda, iba prvú sezónu. Potom jeho výkony išli rapídne dole vodou a vedenie senátorov ho preto v sezóne 1997/98 radšej vymenilo do Philadelphie. Lenže vtedy už Daigle považoval hokej iba za zdroj rýchlych príjmov, ktoré mu dovoľovali poriadať divoké večierky a navštevovať drahé podniky napríklad aj s kráskou Pamelou Andersonovou.

Generálny manmažér Flyers Bobby Clarke mu nato hneď povedal svoje a Daigle opäť sľúbil, že sa polepší. "Hokej bol pre Alexandra spôsob, ako sa ľahko dostať k peniazom, ktoré potom utrácal za zábavu. Mal som s ním niekoľko pohovorov medzi štyrmi očami, pri ktorých vždy sľuboval, že to bolo naposledy. Bohužiaľ, ostalo iba pri sľuboch..."

Neuchytil sa ani v najslabšom celku ligy, Tampe Bay, kde mu manažér Jacques Demers radšej vyplatil milión dolárov na ruku za sezónu 1999/2000 a bol rád, že sa toho nafúkanca zbavil. Daiglemu to príliš nevadilo, hlavne že bol finančne zabezpečený a mohol pokračovať v hýrení. Všetko sa však raz skončí. A skončila sa i hokejová púť tohto rodáka z kanadského Montrealu, keď ho New York Rangers odvelili na farmu a neskôr úplne vyhodili. Po dvoch rokoch, počas ktorých okrem iného spolupracoval so speváčkou Sheryl Crow, nastal čas vrátiť sa do NHL. Aspoň tak si to predstavuje Daigle. Realita však možno bude celkom iná...

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.