Utorok, 9. marec, 2021Meniny má Františka

Staš: Niet toho, kto by zdvihol bojovú zástavu

Sportnet|Publikované 19. nov 2005 o 00:00

Košice - Záverečné podávanie si rúk po stretnutí 25. kola extraligy medzi hokejistami Košíc a Skalice sledovali takmer prázdne tribúny. Inokedy sa

diváci v Košiciach až tak neponáhľajú, no včera odchádzali mnohí sklamaní. Modro-bieli zo Záhorákmi prehrali, výsledok 0:2 hovorí za všetko. Neodráža síce zďaleka dianie na ľade, lebo oveľa viac práce mal hosťujúci brankár Tuček, no Košičania nie po prvý raz v tomto ročníku zakapali v koncovke.

Gólman Záhorákov Petr Tuček sa po stretnutí usmieval od ucha k uchu. "Celý týždeň sme trénovali taktiku na Košice, na to, aby sme ubránili hráčov už v strednom pásme a vlastne sa nám to aj podarilo. Z prvej strely som gól nedostal, dorážky vždy perfektne pokryli obrancovia, tak nejako sme si to predstavovali," nadmieru bol spokojný český legionár, ktorý držal svoj tím nad vodou od začiatku až do konca. Najmä v prvých dvoch tretinách bol v ohni striel, no pôsobil sebaisto.

"Minúty ubiehali, domáci gól dať nevedeli, potom už bolo len otázkou času, kedy sa to podarí nám. Potom súper v takomto zápase znervóznie, tak to aj bolo. Košičania hrali dobre, tlačili nás, mali prevahu, akurát nevedeli streliť gól. To bol ich jediný problém," poznamenal Tuček. Bola to jeho druhá nula v tejto sezóne.

"Som veľmi šťastný. Máme víťazstvo, s ktorým, ak mám byť úprimný, sme ani nerátali. Ale veľmi nám pomohlo, lebo už sme začali strácať bodový kontakt na mužstvá pred nami. Teraz je to dobré." V košickom mužstve nevynikol výkonom nik. Snahu uprieť nemožno, no ak nie je korunovaná gólom... "To, že ho nevieme dať, je buď nemohúcnosť, alebo to, že jednoducho nemáme typického strelca. Tie šance si vypracovať vieme, no nevieme ich realizovať. Jednoducho je to tak," krčil ramenami asistent trénera Milan Staš. Aj on už neraz podotkol, že pred súperovou bránkou musia byť hráči agresívnejší.

"K tomu ich tlačíme, takto aj modelujeme situácie na tréningu. Ale náš naturel je jednoducho taký, aký ste videli. Celkom iný, ako u zámorských hráčov, ktorí do toho idú s plnou vervou, agresivitou, u nás je to také mäkké." Modro-bieli sa aj včera neraz nasťahovali do súperovho pásma, no puk často točili po rohoch klziska. Akcia musí niekde začať, ale z rohu by mala nasledovať prihrávka povedzme medzi kruhy na obrancu a ten by mal strieľať. Hráči boli nervózni, pramenilo to aj z toho, že vedeli, že musia vyhrať, lebo im to káže postavenie v tabuľke, Skalicu doma musíme porážať, ale realita je taká, že to nevyšlo."

Záhoráci pridali druhý gól v 2. min. 3. tretiny. Ešte stále ostávalo dosť času, aby s tým domáci tím niečo spravil, no nedokázal sa vzchopiť, vypracoval si už len dve či tri príležitosti. "Snažili sme sa chlapcov všetkými silami vyhecovať, vytvorili sme si už len dve šance, a ešte aj tie nepremenili. Možno stačilo streliť jeden gól a vrátili by sme sa do stretnutia. Chýba nám vodca, ktorý by sa postavil a zavelil celému mužstvu. Nedá sa povedať, že by sme to vypustili, ale postrádalo to iskru. Chlapci chceli, ale nebol ten, ktorý by zdvihol bojovú zástavu," dodal Milan Staš, ktorý verí, že zajtra vo Zvolene odohrajú východniari predovšetkým stretnutie s iným koncom i inou koncovkou.

Súvisiace články