Staré Tehelné pole padá. Toto sú jeho najväčšie zápasy

Za starých čias bývali futbalové zápasy v Bratislave sviatkom. Električky s číslom X jazdili každú minútu, i tak boli preplnené až po strechu. Preplnené boli i ulice, tisíce divákov tiahli na štadión.

Keďže k dobrým zvykom patrila aj jedna dvanástka pred zápasom, pri pivovare Stein bývalo tak husto ako neskôr na štadióne.

Ten bol vlastne až na samom konci dávnej Bratislavy. Za Tehelným polom boli už len záhradky bratislavských Bulharov, na Kuchajdu sa ešte nechodilo.

((piano))

A Zlaté piesky už boli priam v inom kraji. Zápasy bývali väčšinou vypredané alebo takmer vypredané.

Dokonca aj na tréningy chodievali tisíce ľudí, najmä študenti a dôchodcovia.

Čítajte tiež:
Kmotrík: Lepší by bol štátny štadión

Prvé veľké víťazstvo

(1956 – Slovan : County)

Osemnásteho mája 1956 to na Tehelnom poli vyzeralo, ako to v tých časoch bolo obvyklé: desaťtisíce ľudí sledujú predzápasy dorastencov i atletické vsuvky a kým príde hlavný zápas, na tribúnach sa zaplní aj posledné z 30-tisíc miest.

V ten deň sa prišli pozrieť na víťaza Anglického pohára Derby County. Pre Bratislavčana to bol sviatok, pre ostrovanov šok. Dostali 3 : 1, na ľavom krídle preháňal Angličanov Július Korostelev. Ešte v tom roku ho kúpil Juventus Turín.

Liga majstrov

(1955 – Slovan : Botafogo)

Keď sa v roku 1955 chystal zápas s brazílskym Botafogom, kde hrali slávni Garrinch a Didi, zvýšili tribúny za bránou, takže na štadión mohlo prísť až 55-tisíc ľudí. No bratislavská hviezda Emil Pažický ich nepotešil žiadnym gólom a Slovan prehral 0 : 2.

I tak to zostáva v histórii ako veľký zápas, pretože Slovan bol prvým československým mužstvom, ktoré vôbec hralo Európsky pohár majstrov, vtedajšiu obdobu dnešnej Ligy majstrov.

O rok nato Slovan pred zvýšenými tribúnami rozstrieľal poľský klub CWKS Varšava 4 : 0, ostrostrelec „Emilio“ dal dva góly, z toho jeden takou silou, že roztrhal sieť.

70-tisíc divákov

(1959 – ČSR : Juhoslávia)

Vtedy ešte neexistovali majstrovstvá Európy, no hrával sa medzinárodný pohár. Na zápase s Juhosláviou malo byť oficiálne 58-tisíc divákov, ale v skutočnosti ich bolo 60- alebo aj 70-tisíc.

Súboj našich so senzačným brankárom súpera Bearom rozhodol strelec pražskej Dukly Borovička. Po zápase ho vyniesli zo štadióna na pleciach.

Podobne preplnený štadión bol na zápase Bratislavy s Glasgowom Rangers, ktorý sa skončil remízou a zbúranými bariérami. Masa divákov bola od autovej čiary vzdialená len jeden meter, no v tých časoch sa na futbale divákov ešte nebolo treba báť.

Slávny hetrik

(1968 - ČSR : Brazília)

Brazília už vtedy zosobňovala futbal, i keď hrala iba priateľský zápas, takže sa bolo na čo tešiť. V 5. minúte vystihol Jozef Adamec malú domov a vyrovnal. V 58. min vypálil spoza šestnástky takú bombu, že prelomila brazílskemu brankárovi Felixovi prsty, opäť vyrovnal.

V 70. minúte si Trnavčan nabehol a bez prípravy rozhodol – 3 : 2. Pred Adamcom zaznamenal hetrik proti Brazílčanom iba Poliak Willimowski, po ňom Talian Rossi a Argentínčan Messi.

Zero – quatro!

(1968 – Slovan : Porto)

Na decembrový zápas sa prišlo pozrieť 40-tisíc divákov. Nielenže prišlo hrať slávne FC Porto, že sa hralo o štvrťfinále európskeho Pohára víťazov pohárov, ale ešte sa aj lúčil so Slovanom futbalista storočia Ján Popluhár.

Portugalský rozhlasový reportér vtedy bedákal na celý štadión: zero – quatro, bondade, nula štyri – Bože môj. Na jar potom Slovan prešiel cez AC Turín – 1 : 0, 2 : 1, v semifinále zase zdolal škótsky Dunfermiline 1 : 1, 1 : 0. Slávne finálové víťazstvo nad Barcelonou 3 : 2 (3 : 1) napokon zabezpečili góly Cvetlera, Hrivnáka a Čapkoviča.

Slovanistov vítali na hraniciach všetci bratislavskí taxikári. Takúto jazdu preplnenými ulicami zažilo mesto až pri oslavách hokejových medailí.

Anglická hmla

(1975 – ČSSR : Anglicko)

Pre účasť na majstrovstvách Európy v roku 1976 sa hral kľúčový zápas v októbri o rok skôr. I keď v skutočnosti to bol skôr dvojzápas. V ten októbrový deň doľahla na Tehelné pole taká hmla, že vedúci gól Angličana Keegana ani nebolo dobre vidno.

Novinári len pobehovali popri čiare a nevideli ani tú. V 16. minúte rozhodca zápas ukončil a odložil o deň neskôr. Anglickí fanúšikovia zobrali bratislavské hotely útokom, ale mnohí prespali u našincov v bytoch.

V podchode na Mierovom námestí vzniklo niečo ako poľná nemocnica. V zlom počasí sa tam skryli tisícky ľudí, ktorým nosili deky, čaj, občerstvenie.

Aj na druhý deň prišlo na štadión 55-tisíc ľudí. Videli naše víťazstvo 2 : 1, vďaka gólom Masného a Nehodu. Víťazná séria pokračovala – porazili sme Rusov, Holanďanov a nakoniec aj Nemcov Panenkovou penaltou.

Keď Slovan vyhral posledný federálny ligový titul v roku 1992, hlásateľ pozýval fanúšikov na trávnik, aby sa šli radovať.