Šprintér Volko: Udržať telo zdravé už stojí oveľa viac úsilia, aj peňazí

Ján Volko.
Ján Volko. (Autor: TASR)
Gabriel Bogdányi, atletický novinár|27. jún 2022 o 20:59

Na domácom šampionáte v Trnave vyhral s prehľadom oba šprinty.

Halový exmajster Európy na 60 m Ján Volko začal letnú sezónu solídne. Dvadsiateho prvého mája predviedol v úvodnom kole slovenskej atletickej ligy v Košiciach kvalitnú dvojstovku –20,87 sekundy. O päť dní neskôr na mítingu v rakúskom St. Pöltene obsadil vo finále stovky 2. miesto časom 10,28. Ibaže odvtedy 30 dní nesúťažil. Stoplo ho svalové zranenie. Na atletické ovály sa vrátil až cez víkend. Úspešne! Na slovenskom šampionáte v Trnave si došprintoval pre 22. a 23. individuálny seniorský titul.

Zodpovedajú vaše víťazné výkony 10,36 na stovke a 21,04 na dvojstovke tomu, čo ste pred šampionátom očakávali?

S časom na 100 metrov som maximálne spokojný. Chcel som bežať pod 10,50, a túto métu sa mi podarilo výrazne prekonať. Finálových 10,36 ma posunie dopredu aj v renkingu. Čo sa týka dvojstovky, nebolo to zlé, ale veril som, že dosiahnem čas pod 21 sekúnd.

Žiaľ, v cieľovej rovinke zafúkal dosť silný protivietor ( -1,1 m/s – pozn. red.), ale na to sa nechcem a nebudem vyhovárať. Môj hendikep je v tom, že pre nútenú pauzu nie som vybehaný tak, ako by sme si to v tejto fáze sezóny predstavovali.

Nemysleli ste – aspoň podvedome – na to, či zranená noha zvládne maximálnu záťaž?

Áno, ale len chvíľku. Počas behu však už nie. Vtedy človek na nič nemyslí, len beží čo najrýchlejšie. Kým niečo nezabolí, som vždy maximálne skoncentrovaný na môj beh. Sval vydržal a verím, že to takto ostane i naďalej.

Urobili sme s celým realizačným tímom veľký kus roboty, aby som bol na domácom šampionáte v poriadku. Nemal som žiadny dôvod znervózňovať sa, hlavu som si vopred nastavil tak, že noha to vydrží.

Naozaj ste pred úvodným rozbehom na 100 metrov, prvom súťažnom behu po 30-dňovej prestávke, nemali žiadne obavy?

Obavy nie, skôr rešpekt. Samozrejme, najmä pred súpermi, ale i pred tým, či noha vydrží. A to aj napriek tomu, že všetko už zopár dní nasvedčovalo, že sval je v poriadku, čo potvrdila i diagnostická technika. Napokon všetko dobre dopadlo! Do kariet mi zahralo i počasie: nebolo chladno, takže riziko zranenia bolo výrazne menšie.

Z ktorého výkonu máte väčšiu radosť – zo stovky alebo dvojstovky?

Asi z času 10,36 na stovke, keďže v nej sa v renkingu posuniem výraznejšie dopredu a už si môžem byť o čosi viac istejší štartom na augustových ME v Mníchove.“

Znie to priam neuveriteľne, ale na posledných troch slovenských šampionátoch 2020, 2021, 2022 ste zakaždým štartovali po dlhšej pauze zavinenej zranením.

Nechcem povedať, že si na to už pomaly zvykám, ale je to, žiaľ, tak. Pred tohtoročným som však cítil najväčšiu istotu a najmenšie obavy. V procese zotavovania sa zo zranenia sme totiž urobili obrovský kus roboty. Zvládol som rôzne nové rehabilitačné cvičenia, ktoré mi pomohli dostať sa z problémov.

Zasa som sa posunul niekam dopredu: naučil som sa nové veci a vrátil som sa aj k staronovým veciam, ktoré sme využívali systematickejšie ako v minulosti. Aj preto som si bol pred slovenským šampionátom sám sebou istý, telo držalo.

Čo teda bolo kľúčové, že ste sa dali po zranení relatívne rýchlo do poriadku, a dostali ste sa aj do dobrej formy?

Dočítajte tento článok
s predplatným sportnet.sk

Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

Máte už konto alebo predplatné? Prihláste sa
Nachádzate sa tu: