Špotáková s  behom problém nemá, o rok na štarte možno aj so synom

KOŠICE. Na rozhovor s českou oštepárkou Barborou Špotákovou sme si museli chvíľu počkať.

„Idem k synovi, od rána som ho nevidela. Dáme si obed a pôjdem ho uložiť spať. Dohodnime sa okolo jednej,“ povedala nám na pravé poludnie.

Každý rodič dobre vie, že povinnosti okolo hladných detí a ich následného uspania sa pravidelne zvyknú predĺžiť. V podvedomí sme preto očakávali, že o jednej k nášmu stretnutiu nedôjde, čo sa aj potvrdilo.

Čakanie sa ale vyplatilo. Následne sme sa totiž spoločne ponorili do veľmi zaujímavého rozprávania.

Barbora Špotáková, ktorej v atletickom prostredí takmer nik nepovie inak ako Bára, nám na úvod priblížila svoj tohtoročný program v Košiciach, kde počas 93. ročníka Medzinárodného maratónu mieru patrila medzi čestných hostí.

„Pôvodne som si myslela, že tu strávim celú sobotu a že zo samotného mesta uvidím o niečo viac. Mala som ešte iné povinnosti a aj tak by to nešlo, keďže syn je trocha chorý (s priateľom Lukášom majú 3,5-ročného Janka, pozn. red.). A tak sa stalo, že som v nedeľu ráno vhupla rovno do ostrého diania. S Dankou Velďákovou sme bežali zhruba úvodný kilometer, takže sme mali možnosť naplno precítiť tú správnu bežeckú atmosféru. Potom sme so Stanom Návesňákom zobrali kamery a natáčali sme celé to dianie okolo nás. Snažili sme sa najmä nemotať bežcom pod nohy, trocha nám to bolo blbé, že my sa vezieme na kolobežkách a mala som pocit, že to niektorým aj vadilo. Neskôr sme sa zastavili na občerstvovacej stanici, kde sme napĺňali poháre a podávali ich bežcom,“ priblížila svoju maratónsku rolu ženská oštepárska hviezda prvej veľkosti, výkonom 72,28 m zo Stuttgartu v roku 2008 stále platná svetová rekordérka.

Desať kilometrov by zvládla

Kým mnohí športovci berú beh ako povinnú zložku svojej prípravy, v prípade Špotákovej to tak nie je.

„K behu mám celkom kladný vzťah. Na to, že hádžem oštepom a v porovnaní s inými oštepárkami by som povedala, že až extrémne kladný. Na to, že mám teraz po sezóne, tak som štrnásť dní vydržala nerobiť nič. To nič ale berte v úvodzovkách. V týchto dňoch už pravidelne každé ráno behávam štyri kilometre. Bez behu by som si svoj život nevedela úplne dobre predstaviť.“

Štyri kilometre, to je takmer presne vzdialenosť košického minimaratónu. Trúfla by si naň, prípadne aj na dlhšiu trať?

„Myslím, že desať kilometrov by som zvládla. Počas sezóny síce behávam menej, navyše tento rok som mala zlomenú nohu, ale niekoľkokrát som už bežala štafetu na Pražskom maratóne, kde má jeden úsek päť kilometrov. To ma naozaj bavilo a práve tam som prišla na to, že masové behy vo veľkých mestách majú skutočne niečo do seba. Je to úplne niečo iné,“ poodkryla svoje doterajšie maratónske skúsenosti.

Priateľskejšia atmosféra ako v Prahe

Aj Báru naplno pohltila atmosféra 93. ročníka MMM.

„Veľmi sa mi tu páčilo, atmosféra v Košiciach bola naozaj veľmi priateľská. O to viac som to vnímala vďaka tomu, že sme sa pohybovali najmä na chvoste štartového poľa, kde boli ľudia, ktorí to celé brali ako zábavu. Pamätám si totiž, že v Prahe to bolo veľmi súťaživé, na môj vkus až príliš, ľudia do seba strkali. To som v Košiciach nevidela. Ale ako vravím, úlohu zrejme zohralo aj to, že sme boli viac vzadu.“

Neskutočná „pohodička“ pritom podľa jej slov nevládla len v nedeľu na trati. „Veľmi sa mi páčilo, že pretekom predchádza aj večerný program. To sa mi zdá ako výborná myšlienka.“

O východniaroch sa zvykne vravieť, že sú temperamentnejší ako zvyšok nášho národa.

„Práveže túto črtu som si tentoraz veľmi nevšimla. Možno až na jedno dievča z občerstvovačky, ktorá svojím hrubším hlasom naozaj vehementne a neprehliadnuteľne povzbudzovala. Vtedy som si vravela: tak to áno, to je to východné Slovensko.“

V úsmevnom tóne pridala i ďalšiu historku z centra Košíc. „Na jednej z ulíc je niečo ako undergroundový bar, aspoň tak mi to prišlo. Ľudia, čo tam sedeli, fandili s pivami v ruke, aby zrazu k nim pribehla jedna z bežkýň, napila sa piva a pokračovala ďalej. Bolo to také neviazané a veľmi zábavné.“

Bronz z Ria? Jednoznačne úspech

Pri mimoriadne úspešnej športovkyni, dvojnásobnej olympijskej víťazke, majsterke sveta a svetovej rekordérke jednoducho nešlo nezabŕdnuť aj do témy, ktorá ju živí.