Piatok, 22. január, 2021Meniny má Zora

Spišskonovoveský futbal a jeho kríza v roku 2002 - časť štvrtá - reakcia bývalej prezidentky FK VTJ Spišská Nová Ves

Sportnet|Publikované 19. dec 2002 o 23:00

V nedeľu 16. júna tohto roku sme majstrovským zápasom so Sobrancami ukončili III. ligu. Napriek vypadnutiu do IV. ligy som pripravila spolu s Jurajom

Bobkom po zápase posedenie s hráčmi a členmi správnej rady, na ktorom sme mali zhodnotiť súťaž a povedať, čo ďalej. Žiaľ, nikto zo správnej rady sa na záverečné stretnutie nedostavil. O necelé dva týždne som zvolala zasadnutie správnej rady, na ktorú okrem mňa prišiel Ing. Viliam Varecha. Opäť nik zo správnej rady. Na nej som ich chcela informovať o mojom uvažovanom vystúpení ako poslankyne na mestskom zastupiteľstve a požiadať poslancov o poskytnutie finančnej pomoci pre futbalový klub. S mojím zámerom súhlasil prítomný V. Varecha a 27. júna som predstúpila pred poslancov, ktorí ma podporili a zároveň prijali uznesenie o pomoci futbalu v meste. Samozrejme, že táto dobrá správa sa objavila aj v regionálnych novinách. Reakciou inžiniera Filinského na tento môj krok bola výzva zvolať správnu radu, nakoľko len z novín sa dozvedá o činnosti v klube.

4. júla, deň pred podaním prihlášok do súťaže a zaplatením štartovného VsFZ, sme sa teda stretli na spoločnom zasadaní, kde mi bolo zo strany inžiniera Filinského vytýkané, že som mala postupovať koncepčne a nie predstúpiť pred MsZ sama. Vôbec ho nezaujímalo, čo som svojím vystúpením dosiahla ( v septembri primátor mesta v rámci svojej kompetencie odsúhlasil FK VTJ sumu 200 tisíc korún, ktorú už použili súčasní traja funkcionári klubu) a ako zabezpečíme odštartovanie IV. ligy a III. dorasteneckej ligy. Rozišli sme sa a nik sa viacej nestaral o letnú futbalovú prípravu. Narýchlo som pozháňala peniaze na poplatky a za pomoci trénera Jaroslava Zajaca sme spolu s vedúcim mužstva oslovili trénera Miroslava Dunčka, hráčov, ktorých mená nám predložil, začali sme budovať mužstvo, zabezpečovať prípravné zápasy. Pri samotných prestupoch som však spolupracovala s Ing. Varechom, J. Bobkom, ktorý mal druhý podpisový vzor a inžinierom Filinským. Teda nie je pravdou, že som sama rozhodovala o prestupoch a tobôž nie s vedúcim mužstva, ktorý mi pomáhal zabezpečovať hráčov.

Milan Slivoš sa rozhodol odísť zo Spišskej Novej Vsi, záujem o neho prejavila Stará Ľubovňa a keď sme ho prehovárali, aby si to rozmyslel, povedal, že radšej nebude hrať, ale rodičom už nebude na príťaž a musí ísť pracovať. To isté potvrdil aj jeho otec.

Cesta Radoslava Melničuka viedla do Popradu, kde začal aj s letnou prípravou. Aj jeho sme oslovili a prehovárali, ale odmietol sa vrátiť do Spišskej.

Čo sa týka Ruda Pavlíka, úprimne poviem, že po tých ohováraniach a osočovaniach, ktoré sa objavili v tlači, som rada, že tento dorastenec zmenil hráčsky dres a dnes som presvedčená, že svoju futbalovú kariéru, ak sám nezlyhá, má zabezpečenú práve v krompašskom klube. O jeho prestupe len v krátkosti, pretože ma predbehli funkcionári z Krompách a vysvetlili v tlači okolnosti okolo neho, za čo im ďakujem. Pavlíka sme sa nevzdali len tak, ale osobne som rozprávala s jeho trénerom Eduardom Keselom, ktorého som sa pýtala na jeho názor ohľadom jeho hráča a či mu bude chýbať v mužstve. Odporúčal mi, že napriek tomu, že je perspektívny hráč, netreba mu brániť, ak má takúto šancu. S jeho názorom sa stotožnili aj páni Bobko a Varecha a podpísali sme prestup, za ktorý klub inkasoval 50 tisíc korún. Podľa slov inžiniera Filinského nevie, na čo som ich použila. Je to verejné obvinenie mojej osoby. že som spreneverila tieto peniaze. Všetky peniaze z prestupov, za Pavlíka i Slivoša som odovzdala do pokladne ekonómke, na čo mám aj potvrdenie. Z týchto peňazí sa potom zabezpečovalo hosťovanie a prestup hráčov z iných klubov, doprava, poplatky za telefón, majstrovské zápasy a pod. Všetky doklady sú k nahliadnutiu v účtovníctve vo futbalovom klube. Ako preberal futbalový klub inžinier Filinský po mojom odchode?

Ďalšie nepravdivé obvinenie z jeho úst na moju osobu, a to, že som ho písomne poverila zastupovaním počas mojej neprítomnosti pred odchodom na dovolenku, na ktorú som nastúpila až 25. júla tohto roku, keď bola letná príprava v plnom prúde, na 80 percent bol zabezpečený hráčsky káder, tréner a samozrejme aj peniaze na odštartovanie majstrovských zápasov. Rada by som videla toto prehlásenie, pretože ako môjho zástupcu som poverila Juraja Bobku, ktorému som odovzdala aj pečiatku klubu, podpísané prestupové lístky a poverila som ho aj o vrátenie 20 tisíc korún na účet 70 - ročnej dôchodkyni, ktorá nám v marci tohto roku "vypomohla" pri zaplatení hráča na prestup. Hoci som ju ubezpečila, že jej ich donesie práve Juraj Bobko, neodovzdal jej ich a vlastne peniaze, ktoré nepatrili ani jemu, ani mne, ba ani futbalovému klubu, použil na zaplatenie Stanislava Fulajtara. Považujem to za nepekné zneužitie mojej dôvery.

Rada by som sa však opýtala inžiniera Filinského, či si ešte pamätá, kedy čerpal on svoju dovolenku pred dvomi rokmi a minulého roku a koľko mi on ako prezident nechal peňazí na zabezpečenie súťaže? Žiadne! Bolo to vždy začiatkom júla. Minulý rok si dokonca predĺžil dovolenku v Chorvátsku, pretože prvú časť musel stráviť s dcérami a druhú časť so svojou priateľkou a synom. Vrátil sa až v druhej polovičke júla, keď letná príprava bola v plnom prúde. Ako prezidenta ho vtedy nezaujímalo, odkiaľ vezmem peniaze na štartovné a či sa dostanem na dovolenku aj ja. Po troch rokoch som si ju konečne mohla vyčerpať.

August, mesiac prevratov a zmien vo futbalovom klube

Z dovolenky som sa vrátila, keď mužstvo malo za sebou už štyri majstrovské zápasy a na konte tri výhry a jednu remízu. Naše predstavy s trénerom Miroslavom Dunčkom bolo umiestnenie sa na prvých miestach. Nehovorili sme otvorene o návrate do III. ligy, aj keď sme si v kútiku duše veľmi priali. Čakali sme na výsledky po piatich - šiestich kolách a tiež na to, aká bude kvalita mužstva. Osobne mi však viacej záležalo na prinavrátenie II. dorasteneckej ligy, pretože na ňu bolo naviazané športové futbalové stredisko, dotácie zo Slovenského futbalového zväzu a tiež vyplácanie mládežníckych trénerov.

Čo sa však nestalo. Písomne som oslovila členov správnej rady, aby vzhľadom na moju pracovnú zaneprázdnenosť (blížili sa parlamentné voľby a mne ako novinárke bolo potrebné venovať viac času tejto téme) viedli futbalový klub do konania konferencie, ktorú som pod nátlakom inžiniera Filinského, Bobku a Dobšinského zvolala za štyri dní 19. augusta. Na nej sme odvolali piatich členov správnej rady, mne skončil mandát prezidentky a zároveň som sa vzdala aj členky v správnej rade, pretože mi bolo naznačené, že noví sponzori, ktorí majú záujem vstúpiť do klubu, nechcú so mnou spolupracovať. Celkovo sa nás tam zišlo deväť členov FK. Hneď po konferencii bol odvolaný z postu trénera "A" mužstva, napriek dobrým výsledkom, Miroslav Dunčko a na moje prekvapenie za prezidenta vymenovaný Maroš Dobšinský, ktorý nie že nebol členom správnej rady, ale nebol ani riadny člen FK a nezúčastnil sa ani konferencie. Keď som na to poukázala, vzdal sa tejto funkcie, ale ponechal si funkciu riaditeľa FK. Doteraz som nepochopila, kedy vlastne bol vymenovaný za riaditeľa a kto rozhodol o tom a pripustil, že sa v jednej osobe, ktorá v klube pôsobila necelý polrok, koncentrovala taká moc.

Rada by som poukázala aj na zmenu hracieho dňa domácich majstrovských zápasov "A" mužstva. Koho najviac trápila táto otázka bol člen správnej rady Juraj Bobko, ktorý sa nemohol zmieriť, že sa hrajú v sobotu. Podľa neho bola vhodnejším dňom nedeľa. Oponovala som mu, pretože aj ako novinárka som vedela, že v nedeľu prebieha okresná futbalová súťaž. Žiaľ, na futbalový zväz sa nahlásil nedeľňajší termín, ktorý nezmenili ani na naliehanie vedúceho mužstva, ktorý bol na rozlosovaní súťaže v Košiciach a nepomohlo ani lobovanie prítomného rozhodcu Juraja Kotradyho.

Na záver sa pýtam:

Načo bola dobrá táto polemika okolo futbalového klubu v médiách a v čí prospech alebo neprospech? Osobne to beriem ako útok na moju kandidatúru v komunálnych voľbách za poslankyňu mestského zastupiteľstva, ktorý bol však nešťastne cielený už počas moratória, ktorého termín si ani redakcia neustrážila. Ale čo ma najviac bolí, že moje osemročné pôsobenie v klube, dotovanie a istým spôsobom aj môj podiel na finančnom i materiálnom zabezpečení futbalu znevážili ľudia, ktorým som dôverovala, pomáhala, obhajovala na verejnosti. Robila som to nie pre seba, ale pre ďalšiu existenciu jedného z najmasovejších športov v meste. Verím, že ľudí, ktorí uvažujú vstúpiť do futbalového klubu, neznechutí táto mediálna kauza, ktorú som si nikdy nepriala a ktorú som nevyvolala, ale musela som sa len brániť kritike a nespravodlivému ohováraniu. Lebo doteraz sa ma ani ako prezidentky, ani ako ženy, ba ani ako matky z vedenia futbalového klubu nikto nezastal, práve naopak. Ďakujem.

Ing. Kvetoslava Kucharovičová

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.