Keď rozhodca ukončil finále majstrovstiev sveta, pozornosť sa sústredila na hráčov. Druhým veľkým víťazom večera však bol muž v bielej košeli s typicky oholenou hlavou.
Luis de la Fuente sa stal najúspešnejším trénerom v histórii španielskeho futbalu.
Po triumfoch v Lige národov (2023) a na majstrovstvách Európy (2024) doviedol reprezentáciu aj na absolútny vrchol.
„Sme majstri sveta. Som nesmierne šťastný a hrdý na svojich hráčov. Uzavreli sme mimoriadne významnú etapu. Vyhrali sme vo všetkých vekových kategóriách a toto mužstvo má stále obrovský potenciál. Už teraz premýšľame nad tým, čo nás čaká ďalej,“ povedal tréner.
Po emotívnom triumfe si spomenul na najbližších.
„Spomenul som si na svojich rodičov a na brata. Som hrdý na to, že som Španiel.“
Zároveň zdôraznil, že finále malo jasného favorita.
„Odohrali sme veľmi dobrý zápas. Zastavili nás iba fantastické zákroky Dibu Martíneza. Vyhrať majstrovstvá sveta je nesmierne náročné, preto si treba takýto úspech naplno vážiť.“
VIDEO: Zostrih zápasu Španielsko - Argentína vo finále MS 2026
V marci 2023 bol takmer na odpis
Dnešný úspech pritom vôbec nebol samozrejmosťou. Ešte v marci 2023 prehralo Španielsko v kvalifikácii na majstrovstvá Európy v Škótsku 0:2 a tréner čelil obrovskej vlne kritiky.
Denník Marca vtedy písal, že zlyhal jeho plán A, B, C aj D. Novinár Miguel Ángel Lara neskôr pripomenul, že práve vtedy sa rodil dnešný úspech.
„V marci 2023 sa zdal byť tento jeho tím zlikvidovaný.“
Po prehre so Škótskom sa podľa denníka Marca ocitol v centre futbalového cyklónu.
„Luis de la Fuente sa ocitol v cyklóne, ktorý ho takmer vzal. Rozhodol sa prijať svoju chybu a požiadať o odpustenie, čo sa v Španielsku takmer nikdy nevidí. Ani to však mnohým nestačilo. Chceli jeho obeť. Ale muž viery chcel bojovať. Mal jednu výhodu – radikálnu podporu hráčov.“
Práve táto dôvera sa neskôr ukázala ako rozhodujúca.
Muž, ktorý zmenil dejiny
Keď ho Španielska futbalová federácia v roku 2022 menovala za reprezentačného trénera, mnohí zostali zaskočení.
Nikdy predtým neviedol klub v najvyššej súťaži. Najďalej sa dostal do tretej ligy a väčšinu kariéry strávil pri mládežníckych reprezentáciách.
Mnohí ho považovali iba za dočasné riešenie, kým federácia nájde zvučnejšie meno.
Aj samotný De la Fuente neskôr priznal, že ho rozhodnutie vtedajšieho prezidenta zväzu Luisa Rubialesa prekvapilo. Ukázalo sa však, že práve jeho dlhoročná práca s mládežou bola najväčšou výhodou.
Takmer desať rokov viedol výbery do 19, 21 a 23 rokov. Veľkú časť dnešného mužstva poznal ešte ako tínedžerov.
Päť hráčov z aktuálneho tímu pod jeho vedením získalo titul majstrov Európy do 21 rokov v roku 2019. Unai Simón a Mikel Merino predtým triumfovali aj na šampionáte do 19 rokov. Nemusel budovať mužstvo od začiatku. Pokračoval v práci, ktorú sám vytvoril.
Španielsko hrá jeden futbal
Jednou z najväčších výhod španielskeho systému je kontinuita. Vo všetkých reprezentačných kategóriách sa hrá rovnakým štýlom už od výberu do pätnásť rokov. De la Fuente preto nemenil filozofiu.
Zdokonalil ju. Do tradičnej tiki-taky pridal prvky intenzívneho pressingu, ktorými bol preslávený Liverpool Jürgena Kloppa.
Zároveň vrátil do hry klasického hrotového útočníka aj väčší dôraz na centrované lopty.
Počas prvého roka pri reprezentácii vyskúšal v desiatich zápasoch až 47 futbalistov.
Hľadal správne zloženie mužstva, ktoré dnes vládne svetu.
Pracuje dvadsať hodín denne
Každé ráno si starostlivo oholí hlavu. Potom si ešte pred tréningom zájde do hotelovej posilňovne. Jeho priatelia ho prezývajú El Pelón – Plešatý.
Je známy až fanatickou pracovitosťou. „Spím štyri hodiny denne. Náš pracovný deň sa začína o deviatej ráno a končí sa okolo štvrtej rannej,“ prezradil v rozhovore pre Cadena COPE.
Sympatie fanúšikov si získal aj otvorenosťou. V rozhovore pre denník AS povedal, že je hrdý na to, že je Španiel, katolík a fanúšik býčích zápasov.
Najväčšou postavou jeho projektu sa stal Rodri. Práve okolo neho postavil celé mužstvo. Defenzívny stredopoliar nebol iba kapitánom.
Bol mozgom tímu. Práve cez neho prechádzala väčšina útokov, určoval tempo hry a stal sa prirodzeným lídrom kabíny.
Nebolo preto prekvapením, že získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja.
Španielsko je totálnou veľmocou
Od majstrovstiev sveta 2018 prehralo Španielsko na veľkých turnajoch v riadnom hracom čase iba jediný z 29 zápasov.
Pred finále nepoznalo prehru už pätnásť stretnutí. V desiatich z nich si udržalo čisté konto.
Po semifinále De la Fuente sebavedomo vyhlásil, že jeho mužstvo je „neporaziteľné“. Po finále mu už málokto odporoval.
S Lamineom Yamalom v zostave Španielsko na veľkom turnaji ešte nikdy neprehralo. Devätnásťročný krídelník už stihol získať titul majstra Európy aj majstra sveta.
Rovnaký vek mal aj Pau Cubarsí. Rio Ferdinand po finále napísal:
„Lamine Yamal už získal so Španielskom titul majstra Európy aj majstra sveta a s Barcelonou vyhral dvakrát ligu. Pau Cubarsí už má na konte titul majstra sveta a dve ligové prvenstvá s Barcelonou. Obaja majú len 19 rokov. Budúcnosť španielskeho futbalu je žiarivá. Páni! Gratulujem.“
Denník Marca išiel ešte ďalej. „Tento titul povyšuje Španielsko na najúspešnejší tím 21. storočia.“
Nie je to iba silné tvrdenie. Španieli získali už šesť veľkých trofejí – majstrovstvá Európy v rokoch 2008, 2012 a 2024, titul majstrov sveta v rokoch 2010 a 2026 a triumf v Lige národov 2023.
Žiadna reprezentácia sa v tomto storočí takýmto výpočtom pochváliť nemôže.
Pri poslednej otázke sa rozplakal
Na opačnej strane vládlo sklamanie. Tréner Argentíny Lionel Scaloni otvorene uznal, že Španielsko bolo lepšie.
„Dnes boli lepší, to je pravda. Ja si však odnášam predovšetkým to, čo sme dokázali počas celého turnaja. Ukázali sme, že vieme aj prehrávať so vztýčenou hlavou. Chcem poďakovať fanúšikom aj hráčom. Našej krajine môžeme povedať jediné – nechali sme na ihrisku úplne všetko.“
Pripustil, že jeho mužstvo prišlo do finále na hranici fyzických síl.
„Prišli sme sem vo veľmi náročnom stave. Mali sme zranenia na kľúčových postoch, ale nechcem sa na to vyhovárať. Mužstvo vydalo zo seba posledné sily a proti takému súperovi sa to môže prejaviť. Proti inému tímu by sa zápas možno vyvíjal inak.“
Vyjadril sa aj k vylúčeniu Enza Fernándeza.
Jeho odkaz je už navždy zapísaný
„Prvej žltej sa mohol vyhnúť, ale stáva sa. Hovoril som s ním o tom. Vo finále majstrovstiev sveta sú situácie, ktorým sa dá predísť, no nemám mu čo vyčítať.“
Naznačil, že červená karta mohla duel ovplyvniť.
„Súpera treba oceniť, ale až do 80. či 85. minúty si nevytvoril veľa šancí. Rád by som videl, ako by sa zápas vyvíjal, keby sme zostali jedenásti proti jedenástim.“
Osobitné slová venoval Lionelovi Messimu.
„Jeho odkaz je už navždy zapísaný. Má 39 rokov a bude hrať dovtedy, kým bude chcieť. Dúfam, že je na svojich spoluhráčov hrdý. Podľa mňa je to najlepší futbalista, aký kedy hral túto hru. To, čo predviedol na tomto šampionáte, je neuveriteľné.“
Predčasne odišiel
Potom prišla posledná otázka. Scaloni sa rozplakal. Tlačovú konferenciu predčasne opustil. Ešte predtým stihol naznačiť, že po vypršaní zmluvy v decembri zváži svoju budúcnosť.
„Porozprávam sa s prezidentom federácie. Mám určitú predstavu, čo ďalej, ale potrebujem čas. Neviem, či sa dá dosiahnuť ešte niečo väčšie. Byť trénerom Argentíny je vysnívané miesto. Aby som mohol pokračovať, muselo by sa opäť vytvoriť takéto výnimočné mužstvo, a to bude nesmierne ťažké. Bolí ma to pri srdci... prepáčte.“
Jeho hlas sa zlomil. Na druhej strane miestnosti medzitým oslavovali Španieli.
Muž, ktorému pred tromi rokmi neverili, práve doviedol svoju krajinu na futbalový Olymp.
