Utorok, 22. júna, 2021Meniny má Paulína

Soňa Mihoková získala novú inšpiráciu

SITA|25. okt 2006 o 14:11

BRATISLAVA 25. októbra (SITA) - Po nie práve najvydarenejšom vystúpení na zimných olympijských hrách v Turíne (47. miesto vo vytrvalostných pretekoch, 27. v rýchlostných pretekoch, 10. v štafete) a najhoršej ...

BRATISLAVA 25. októbra (SITA) - Po nie práve najvydarenejšom vystúpení na zimných olympijských hrách v Turíne (47. miesto vo vytrvalostných pretekoch, 27. v rýchlostných pretekoch, 10. v štafete) a najhoršej sezóne vo Svetovom pohári (konečné 56. miesto) uvažovala jedna z najúspešnejších a najskúsenejších slovenských biatlonových reprezentantiek Soňa Mihoková (nar. 11. 11. 1971) aj o ukončení kariéry. Stačilo však pár týždňov na to, aby zistila, že biatlon jej chýba a rozhodla sa v kolotoči vrcholných podujatí ešte vydržať. "Po uplynulej sezóne som potrebovala poriadny oddych - fyzický, ale najmä psychický. To sa mi podarilo ako azda ešte nikdy od začiatku kariéry. Našla som opäť chuť na biatlon. Trénovala som individuálne, teraz som absolvovala prvý spoločný tréningový pobyt na ľadovci Dachstein spolu s mužskou reprezentáciou. Možno mi pomohlo aj to, že nado mnou nevisela hrozba, že musím, ale že som sa mohla sama slobodne rozhodnúť, kedy, čo a ako budem trénovať. Teraz zisťujem, že ma to opäť baví a že by nadchádzajúca sezóna nemusela byť zlá," vravela viditeľne optimisticky naladená slovenská reprezentantka po návrate z Ramsau. Doma na Slovensku sa dlho nezdrží, už na budúci týždeň odchádza opäť s mužskou reprezentáciou na sever Európy, presné miesto pobytu si vyberú podľa najaktuálnejšej snehovej a poveternostnej situácie, kde už ostane až do začiatku nového ročníka Svetového pohára (29. novembra vo švédskom Östersunde). "Vôbec neviem, čo môžem od svojho účinkovania v sezóne očakávať. Mám pocit, akoby som s biatlonom iba začínala. Boli roky, keď som v lete drela oveľa viac ako teraz. Prišli prvé preteky a nebolo to podľa mojich predstáv. Možno sa to teraz zmení. Pôvodne som v Östersunde ani nechcela štartovať, teraz to už vyzerá nádejnejšie. Ešte neviem, či nastúpim aj vo vytrvalostných pretekoch, ale v šprinte určite áno," pokračovala pretekárka, ktorej medaila z veľkého podujatia v zbierke stále chýba. Priznala, že pri rozhodovaní o tom, či skončí, alebo bude pokračovať v kariére, malo vplyv aj to, že majstrovstvá sveta budú v tejto sezóne v talianskej Anterselve, kde pri svojej prvej účasti na šampionáte v roku 1995 obsadila v rýchlostných pretekoch i v štafete tú najnepopulárnejšiu štvrtú priečku. Štvrtá potom ešte skončila aj o dva roky neskôr na MS v Osrblí a "zemiakové double" v šprinte a v štafete zaznamenala aj na ZOH 1998 v japonskom Nagane. "Juraj Sanitra ma presviedčal, aby som ešte pri družstve ostala. Pre mňa je svetový šampionát v Anterselve takou výzvou. Tam sa úspešne začala moja biatlonová kariéra. Verím, že sa mi tam bude dariť aj teraz," zakončila Soňa Mihoková.


Súvisiace články