Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Sokoly: Je to neopísateľný pocit

Sportnet|Publikované 17. sep 2008 o 22:00

PO EURÓPSKOM VYHRAL AJ NA SVETOVOM ŠAMPIONÁTERoky tvrdej driny, nekonečné hodiny v posilňovni konečne priniesli svoje ovocie. Rožňavský trojbojár

PO EURÓPSKOM VYHRAL AJ NA SVETOVOM ŠAMPIONÁTE

Roky tvrdej driny, nekonečné hodiny v posilňovni konečne priniesli svoje ovocie. Rožňavský trojbojár Štefan Sokoly sa stal majstrom sveta. Stačilo mu na to zvládnuť 350 kg v drepe, 212,5 kg v tlaku na lavičke a 310 kg v mŕtvom ťahu.

ROŽŇAVA. Silový trojbojár Štefan Sokoly má určite jeden z najlepších rokov vo svojej športovej kariére. Získal svoj desiaty titul majstra Slovenska, stal sa majstrom Európy v asociácii WPC a minulý týždeň získal aj vytúžený titul majstra sveta, tentoraz v asociácii GPC. Spolu s KST J. P. Stav Herkules siaha na víťazstvo v extralige. Po návrate z anglického mestečka Leamington Spa sme sa s ním pozozprávali.

Štartovali ste v kategórii do 90 kg. Aká bola konkurencia.

"Súperov som nepoznal, ale podľa nahlásených základov som si uvedomil, že sú tu dobrí pretekári, ktorí môžu získať titul."

Ako sa vyvíjali preteky?

"Po nahlásení základných pokusov som bol druhý za domácim pretekárom Chrisom Jenkinsom. O nejaký desať kíl. Drep mi vyšiel veľmi dobre, v treťom pokuse som si zlepšil osobné maximum na 350 kg. Bolo to s rezervou a mohol som ešte pridať. Hranica v drepe je u mňa vyššia, blížiaca sa k magickej hranici 400 kg. Po drepoch som bol druhý, keď Angličanovi uznali rozhodcovia pokus podľa veľkej väčšiny pretekárov neplatný. Chýbala mu hĺbka. Páčilo sa mi gesto domáceho rozhodcu, ktorý mi podal ruku a kývol plecami, že taký šport. Gesto nasvedčovalo, že uznáva, že som bol lepší."

Nasledoval tlak na lavičke.

"V tlaku som mal najlepší výkon 212,5 kg v váhovej kategórii. Angličan zaostal o 7,5 kg. Znamenalo to, že po tlaku som viedol o 2,5 kg. Už som bol po dvoch disciplínach majster sveta. V mŕtvom ťahu mal Angličan základ 310 kg, o 20 kg vyšší ako som mal ja. Počas rozcvičovania sa zdalo, že bude ťahať minimálne 330 kg, pretože váhy tam dobre že nie hádzal o strop. Bol silný, len možno nebol vypretekaný, nesústredil sa na pokus, rovno išiel dvíhať. Keď som videl, ako potiahol tých 310 kg, vedel som, že tu pre neho preteky končia. Pretože na 320 kg už silovo nemal, 310 kg musel doslova vydrieť. Ja som išiel opatrnejšie, taktickejšie. Znova sa tak potvrdila teória môjho učiteľa Klementa Feketeho, že preteky sa rozhodujú v posledným pokusom v mŕtvom ťahu. Je to svätá pravda. Tak to končilo aj teraz. V druhom pokuse som mal 305 kg, bolo to ešte ľahšie ako 290 kg a adrenalín sa vo mne postupne zvyšoval. Váhy sa stávali ľahšími. Chcel som ísť aj 315 kg, ale patria čo to sledovala, mi povedala, že stačí 310 kg. Bolo treba ísť na titul, nie na výkon. Išli sme 310 kg a tých 10 sekúnd sústredenia na váhu mi hlavou prešlo všetko, čo asi nemalo, ale hovorím, buď teraz alebo nikdy. Keď som zdvihol činku vedel som, že som len malý krôčik od titulu majstra sveta. Jasné, že som sa tešil."

Jenkins mal však ešte tretí pokus.

"No Angličan mal ešte druhý pokus na 320 kg. Tie minúty čakania, či to dá alebo nie, boli pre mňa nervózne. Neprajem to nikomu. Nevedel som či sa mám alebo nemám na to pozerať. Ale neprajem nikomu nič zlé, ale vtedy by som bol rád, keby to nepotiahol. Stalo sa. Potom prišiel ten neopísateľný pocit šťastia, neviem nájsť tie správne slová, čo som zažíval pár minút. Keď som sa stal majstrom Európy chvíľu to trvalo, kým som si to uvedomil. Toto bude trvať ešte dlhšie, kým to strávim. V priebehu troch mesiacov získať európsky i svetový titul je to možno raz za život."

V čom sa rozhodovalo, v čom ste prekonali súpera.

"Myslím si, že silovo sme na tom boli približne rovnako. V drepe som mal natrénované na viac ako 350 kg, ak by boli ďalšie pokusy, tak by som drepol určite aj viacej. V tlaku som mal tiež viac natrénované ako Angličan, mohol som ešte niečo pridať. V mŕtvom ťahu to bolo vyrovnané, mal som na 320 kg, dajme tomu, že aj on. Rozhodovala teda psychická stránka, viac sústredenia a chladnej hlavy. Čo súper ešte asi ešte neovláda. Sú to veľmi dôležité veci, najmä počas takých veľkých pretekov. Jasné, treba sa zdravo nahnevať na činku, inak je ťažké zdvihnúť takú váhu, ale bolo to asi v tom, že som bol aj psychicky lepšie, jednoducho som komplexnejší pretekár, vyrovnanejší z každej stránky. Súperi majú inú školu, iný prístup či filozofiu tréningu, no myslím si, Klementova škola je svetová a najlepšia."

Víkend pred ste štartovali v extralige, hneď nato cestovali na majstrovstvá sveta. Neboli obavy zo zlyhania. Maximálne výkony ste museli zvládnuť dvakrát za 4-5 dní.

"Bola tam obava, ale my sme si dali záväzok ako extraligové družstvo, Velgos, Pástor a ja, že po siedmich rokoch by bolo dobré vyhrať extraligu. Aj kvôli tomu som nastúpil. Boli obavy, po takých váhach ako som dvíhal v extralige, kde som vyrovnal svoj výkon z majstrovstiev Európy, ale nechával som si rezervu. Podarilo sa mi zregenerovať telo. No pomohol už len ten samotný adrenalín, že som na majstrovstvách sveta. To, že som dvíhal štyri dni predtým, som úplne vypustil z hlavy, išiel som znova. Obavy sa ukázali ako zbytočné."

Máte nejaký špeciálny recept na tréning. Dlhodobo sa držíte medzi najlepšími.

"Tréning, to sú roky tvrdej prípravy a odriekania, zodpovedného prístupu. Ináč to nejde. To sa potom odzrkadlí na pretekoch. Doprajem si aj zábavu, ale v ten menšej miere."

Nemali ste problémy s váhou, vtesnať sa do kategórie?

"Váha 90 kg je na moju výšku ideálna. Minulé roky som mal stále podváhu, teraz som mal 93 kg, na pretekoch som 92 kg. Hodinu a pol pred vážením som mal 1,5 kg naviac. Nasledovalo potenie, ešte dobre, že vonku svietilo slnko. 90 kg som mal presne na chlp, ešte aj retiazku som musel dať dole. Bol som v kategórii najťažší, ostatní mali to deko podváhu."

Kde ste v tomto roku štartovali, tam ste vyhrali. Beriete to už ako samozrejmosť?

"Ja to nevnímam. Nehovorím, že to beriem ako samozrejmosť."

Netlačí vás to k prehnanej sebadôvere?

"Práve že nie, možno si niektorí myslia, že som namyslený, možno aj takým dojmom pôsobím, ale tí ktorí ma poznajú, potvrdia, že tomu tak nie je. I keď by som mal byť na čo "namyslený", ale zase zoberme si, že Angličan bol až príliš sebavedomý a doplatil na to. Čím ďalej, v budúcom roku sa budem usilovať o jedenásty titul na Slovensku v rade, tým mam väčší rešpekt pred pretekami ako to bolo v minulých rokoch. Stále pristupujem k pretekom tak, že stať sa môže hocičo a vyhrať hocikto. Prípad na ME, keď profesionál Šarapov prehral. Skôr tak skromnejšie pristupujem k tomu, pretože fakt sa môže niečo stať práve vtedy, keď to najmenej očakávam. Na druhej strane jasné, bez zdravého sebavedomia to nejde. Človek si musí veriť. Hlavne keď má na to natrénované. No zároveň treba zostať na zemi."

Kde vidíte svoje hranice, limity.

(úsmev) "Neviem, vôbec neviem. Po týchto pretekoch, keď som mal deväť platných pokusov sa ukázala dobrá príprava, pomoc ľudí, ktorí ma sledujú na tréningoch. V technickom prevedení som patril k najlepším. Základ je dobrá technika vykonávania pokusov a potom sila. Kde mám hranice? Neviem, fakt neviem. Pretože s takým prehľadom som drepol 350 kg až sa mi to nechcelo veriť. V tlaku som mal pocit, že je tam rezerva ešte sedem kilogramov. V mŕtvom ťahu takisto. Môj sen je nadvíhať v trojboji 900 kg, je to desaťnásobok mojej hmotnosti, no to dokáže pár profesionálov, nie človek ako ja, ktorý má ešte iks problémov. No na druhej strane, ak sme tak počítali, ak by bolo treba a išiel by som na doraz, mohol by som urobiť takých 880 kg či 890 kg. A možno ešte polrok či rok tréningu a je tam tá deväťstovka. Ďalší môj sen je urobiť 1000 kg, ale to už vo váhe do 100 kg. Možno o pár rokov."

V čom to je, že sa vám v tomto roku tak darí.

"Veľkú úlohu v zohrala dobrá príprava. Je to proste natrénované. I kúsok šťastia k tomu. Na Európe som ho mal viac, ako teraz. Teraz ho až tak nebolo treba, stačilo ukázať, čo je vo mne. Dvíhať a ukázať súperovi, že som lepší. Tam šťastie nepomohlo, bolo to treba zdvihnúť. Bol to boj až do konca."

Máte pred pokusmi nejaký rituál?

"Mám. Som veriaci človek. Pred pokusom sa prežehnám. Nerobil to ani jeden pretekár. Len Mišo Berežňák. Rituály sú osobná vec, no všetko je v rukách božích. Ako mi mama písala sms, že nech je so mnou boh a všetci svätí, tak to asi aj bolo. Deň pred pretekami sme boli na prechádzke a bol tam jeden nádherný kostol. Nedalo mi, aby som tam nevošiel. Hovorím, pane Bože zajtra mám preteky, stoj pri mne."

Čo ďalej?

"O tri týždne máme tretie kolo extraligy v Košiciach. Treba zopakovať výkon z druhého kola. Ak sa to podarí, viem, že ešte môžem pridávať. Potom koniec sezóny, posledné preteky v Rožňave. Pár dní predtým majstrovstvá sveta WPC v USA. Mali by sme tam cestovať celé družstvo a tam dosiahnuté výkony sa nám budú počítať do extraligy. Cieľom je vyhrať tretie kolo a víťazstvo v extralige by sme mali mať takmer vo vrecku."

PETER PODOLINSKÝ

AJ TO SA STÁVA

Ťažká batožina

Na šampionát cestovala slovenská výprava nízkonákladovou leteckou spoločnosťou. Dôležitú úlohu tam hrá aj váha batožiny. "Bol som v tom, že je povolených 25 kg. Dal som tašku na pás. Na to mi pani, ktorá tam bola, hovorí, že 25 kg, to je 10 kg naviac, 500 korún za kilogram, teda si priplatíte ešte päťtisíc korún. Ja, že akých päťtisíc. Ona na to, že za batožinu. Stále mi to ešte nedošlo, že je povolených len 15 kg. Všetci okolo sa rehotali, nebudeš mať výstroj, nemôžeš ísť na preteky. Snažil som sa rozložiť veci, medzi ostatných, ktorí ešte mali miesto. Tri tričká, dvoje nohavice však nič neriešili. Mal som tam minerálku, džús, to bolo šesť, sedem kíl, ale toho som sa nechcel vzdať. Radšej nechám doma tričká, hovoril som si," vysvetlil Š. Sokoly. Problém sa však vyriešil k spokojnosti. "Keď pani videla, že máme snahu upraviť váhu batožiny, tak nás pustila aj bez poplatkov naviac," uzavrel príhodu z letiska Š. Sokoly.

Takmer zmeškané preteky

Slovenskí trojbojári bývali asi päť kilometrov od športovej haly, kde sa majstrovstvá konali. Každé ráno tam dochádzali taxíkom, cesta trvala asi dvadsať minút a taxík bol objednaný na pol deviatu. "Preteky sa začínali o desiatej, tak na deviatu tam dôjdeme, myslel som si," začal ďalšiu príhodu Š. Sokoly a pokračoval, "v meste bola veľká premávka, na deviatu chodili deti do školy, úzke cestičky, samá zápcha, semafory, jednosmerky. Už zo samotných pretekov som začínal byť nervózny a nie ešte z toho, čo prišlo. Bolo pol deviatej, trištvrte, deväť hodín. Taxík nikde. Nervozita stúpala, pretože hodinu pred pretekmi sa už zvyknem rozcvičovať. No hovoril som si, cesta takých dvadsať minút. To ešte stihnem. 9.05, 9.10 taxík stále neprichádzal. Už som nadával na Angličanov. Zavolali sme ďalší, ale ten by prišiel za štyridsať minút. Prišiel som na majstrovstvá sveta a ani nenastúpim na preteky? Odriekanie, tréning, toto je sen, hovorím, dajte mi facku, či sa mi to nesníva. Bolo štvrť na desať, keď sme na ulici zastavili taxík. No mali sme šťastie, pretože taxikár poznal nejaké skratky a boli sme tam za päť minút. Z vďačnosti sme mu nechali bohaté sprepitné. Bolo pol aj päť minút, keď som prišiel do haly, rozcvičil sa a išiel na pokus."

Stres sa ešte na úvodnom pokuse podpísal, bol taký nervózny, ale zvyšok už vyšiel v pohode. "Takmer neprišiel majster sveta. Idete pretekať na svet, o trištvrte hodinu máte ísť na pokus a vy ešte čakáte na taxík. Asi pán Boh stál fakt pri nás," povedal Š. Sokoly a dodal, "neskôr som sa z toho už smial, ale vtedy by som to neprial prežívať nikomu."

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.