Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Slovenský rekord držia VSS Košice

Sportnet|Publikované 22. feb 2009 o 23:00

Štyri týždne sústredenia hráčov MFK Košice v Juhoafrickej republike a Turecku, nie je slovenským rekordom. Ten držia VSS Košice. Pred 34 rokmi

strávili v Hondurase, Kostarike a Kolumbii šesť týždňov!

KOŠICE. V utorok sme priniesli rozhovor s trénerom MFK Košice Jánom Kozákom, kde sme sa pristavili i pri slovenskom rekorde v dĺžke sústredenia. Štyri týždne bez najbližších nebol zo Slovenska žiaden futbalový klub. Pravda, len v novodobej histórii - od rozdelenia federácie. Aj preto sa nám ozval Ladislav Lipnický, bývalý hráč VSS Košice. Rekord na Slovensku a možno i v celom bývalom Československu v dĺžke sústredenia totiž drží iný košický klub - VSS. Predchodca súčasného MFK.

Argentína padla

"Pamätám si na to celkom presne. Z Košíc sme odlietali 10. januára v roku 1975 a domov sme sa vrátili presne o šesť týždňov," povedal bez rozmýšľania o pamätnej ceste do Strednej a Južnej Ameriky Ladislav Lipnický. Po trase Košice-Praha-Londýn-Miami Beach pristáli v hlavnom meste Hondurasu Tegucigalpe. "V Hondurase sme boli týždeň, potom sme sa presunuli na dva týždne do Kostariky, ďalšie dva týždne sme strávili v kolumbijských mestách Bogota a Cali. Posledný týždeň sme mali pôvodne absolvovať v Argentíne, ale nakoniec z toho zišlo, tak sme sa vrátili späť do Kostariky, kde sme strávili záverečných sedem dní." VSS Košice tak navštívili tri krajiny a počas šiestich týždňov odohrali 12 zápasov s bilanciou 8 víťazstiev, 2 remízy, 2 prehry.

Zo silnej partie chýbal len Pollák

V čase normalizácie bol takýto zájazd skôr výnimkou. A odcestovať na šesť týždňov v čase komunistickej totality smerom na západ nebolo vôbec jednoduché. Košičanom sa to podarilo. L. Lipnický si presne pamätá, ako sa zrodila cesta na sústredenie pred 34 rokmi. "Cestu vybavila známa trojica funkcionárov vo vedení VSS Košice - František Nogrády, Ladislav Kropáč a MUDr. Zoltán Juhás. Práve posledne menovaný mal v Košiciach jedného klienta pochádzajúceho z Južnej Ameriky, ktorému sa venoval. Po zdravotnej stránke sa oňho veľmi dobre postaral, operoval ho a vybavil mu i liečenie. A práve tento pán nám sprostredkoval sústredenie na americkom kontinente a sčasti ho aj financoval." Z košického letiska odlietala 24-členná výprava na palube s najväčšími hviezdami vtedajších VSS - Daňkom, Hoholkom, Galisom, Štafurom či Králkom. Trénerom bol známy veľký stratég Štefan Jačiansky. "Chýbal akurát Jaro Pollák, ktorého manželka v tom čase rodila. Inak sme išli kompletní. Boli sme vtedy silná partia. Po jeseni sme boli druhí za Slovanom. Zo sústredenia sme sa vrátili týždeň pred štartom jarnej časti súťaže. Aj teraz som čítal, čo to urobí s hráčmi prechod z príjemných klimatických podmienok do slovenskej zimy. Myslím si, že chlapci nebudú mať najmenší problém. My sme ho nemali ani s aklimatizáciou. Po týždni doma sme začínali jar v Ostrave, kde sme remizovali 0:0 a v ďalšom kole sme porazili doma Slovan 3:1. Boli sme v úplnej pohode."

Množstvo zážitkov

"Bol to naozaj vydarený zájazd, perfektný. Príhody? Bolo ich veľa. Keď sme pristáli v Hondurase, všetci sme sa pýtali, kam sme to vlastne prišli. Cesta úplne rozbitá, prakticky poľná, popri nej ľudia v stanoch. Až neskôr nám vysvetlili, že pár mesiacov dozadu tam vybuchla sopka, ktorá niektoré domy zrovnala zo zemou. V samotnom meste to už bolo oveľa lepšie. Všade sme mali vytvorené výborné podmienky na trénovanie. Celý pobyt sme zvládali perfektne a nehrozila žiadna ponorková choroba. Boli sme výborná partia a tešili sme sa na každý zápas. Stretnutia sme hrali večer o desiatej. Nezabudnuteľným zážitkom bolo, keď sme sedeli pri bazéne, priletel k nám krásny pestrofarebný papagáj a sadal si vedľa nás na stoličku. Zaujímavý bol aj let z Cali do Bogoty. Manažér, ktorý sa o nás staral, nás poslal autobusom na letisko s tým, aby sme ho tam počkali, že za chvíľu príde za nami. Prišli sme na letisko a zobrali nás do lietadla. My sme však mali letenky inej spoločnosti, než ktorá nás zobrala na palubu. Preto nás bolo aj v lietadle viac, no i tak sme odleteli. Manažér prišiel na letisku a nás nikde. Nevedel, kde sme. On nás čakal v Cali na letisku a my sme už boli v Bogote," smial sa pri spomienke L. Lipnický, ktorý je v súčasnosti v košickej Lokomotíve.

Kauza retiazky

Čiernou škvrnou zájazdu bola na dnešné pomery úplná malichernosť, no v čase vlády komunistov, to bolo niečo neprípustné - zlaté retiazky. A tak sa aj kvázi kauza nafúkla. "Pán doktor Juhás bol vtedy v armáde, preto sa na tomto zájazde nemohol zúčastniť. Zhodou okolností sa to všetko odohralo pred mojimi očami, lebo som stál pri pánovi Nográdymu. Mal odložené nejaké retiazky, ktoré poslal juhoamerický klient pre doktora Juhása. Priniesť v tom čase zlato z Ameriky, to bolo niečo neskutočné, a tak to režim zveličil," dodal Ladislav Lipnický.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.