Slovenský box roztáča Agent 007

BRATISLAVA. Slovenský box ožíva. Zatiaľ aspoň obnovením najvyššej domácej súťaže družstiev, ktorá pred dvoma rokmi zanikla.

Pästiarsky šport, ktorý bol už pri začiatku novodobého olympizmu, mal kedysi u nás silné zázemie a skvelých borcov.

Hneď na prvej olympiáde v Londýne 1948 vyhral vo welterovej váhe borec Július Torma z Partizánskeho. Rodák z Budapešti bol jedným z viacerých slávnych športovcov, ktorí po vojne repatriovali do vlasti predkov.

Jeho nasledovníkom bol Trenčan Ján Zachara, ktorý získal olympijské zlato v kategórii do 57 kg v Helsinkách 1952. Práve on staval základy našho najznámejšieho boxerského klubu v Dubnici.

Bronz získal na olympiáde 1980 Žilinčan Michal Franek.

Box nie je bitka

Michal Vareha sa rozhodol pre podporu boxu nielen pre jeho mužnosť, ale aj relatívnu dostupnosť. Nie je to lacný, ale ani príliš nákladný šport. Aspoň na začiatok.

Boxer potrebuje starostlivosť, otcovskú ruku a ako hovorí nový prezident slovenského boxu, férových rozhodcov, aby borcov učili k úcte k súperovi a rešpektovaniu pravidiel. Box nie je bitka.

Slovenská liga mala dvojročnú prestávku, hoci ring možno postaviť trebárs v budovách bývalých kultúrnych domov, v montážnych halách alebo opustených kasárňach.

V Bratislave sa kedysi chodilo na ligu do kultúrneho domu chemickej fabriky, neskôr práve do kasární.

Slovenský box mal zastúpenie v ére samostatnosti iba na olympiáde v Atlante 1996, kde súťažili Peter Baláž a Gabriel Križan. Rudolf Didy a Pavol Hlavačka (strieborný z juniorských MS) bojovali v kvalifikáciách do posledného okamihu o miestenky do Pekingu. Smoliarsky sa dostali iba na listinu náhradníkov.

Chýbajúci slovenský boxer na posledných OH bol vlani v septembri jednou z príčin abdikácie prezidenta asociácie Štefana Sedláčka. On spoločne s novým prezidentom iniciovali stretnutie so šéfom Slovenského olympijského výboru (SOV) Františkom Chmelárom.

Nesúhlasia, že SOV zaradil box až do štvrtej kategórie slovenských športov podľa dôležitosti. Táto kategorizácia sa týka prílevu štátnych dotácií.

Boxeri však jedným dychom zdôraznili cieľ, úspech na I. mladežníckej olympiáde v Singapure 2010.

Živé a mŕtve kluby

Do Tokaj extraligy sa prihlásili Stavbár Nitra, BC Galanta, BC Dubnica nad Váhom, MŠK Vranov nad Topľou a Agent 007 Team Slovenské Nové Mesto. Snaha dať dokopy aspoň jeden bratislavský klub nevyšla. Asociácia registruje až 42 oddielov.

Väčšina z nich je takpovediac „mŕtvych“, so zopár borcami. Nový šéf zväzu chce tento stav rázne zmeniť. Svoje pôsobenie nepovažuje za večné, rozhodol sa náš box inšpirovať novým začiatkom.

V extralige sa súťaží v 11 váhových kategóriách. Ak mužstvo neobsadí osem z nich, nemôže nastúpiť. Za víťazstvo sú dva body, za prehru žiadny, výsledky budú vyzerať ako kedysi, trebárs 14:8.

Tokajský príklad

Klub v Slovenskom Novom Meste založili vlani 11. januára. Originálny názov mu dal majiteľ a mecenáš Mikuláš Vareha (46). „Nové musí upútať. Navyše, bondovky sú klasika. Ich hlavný hrdina je príkladný džentlmen, hoci s drsným poslaním. K boxu sa hodí,“ zdôvodnil podnikateľ z južného Zemplína.

Mohutný chlapík so svojráznym výzorom – fúziskami a dlhými vlasmi, je bývalý policajt, vzdelaním hutník-operátor.

„V policajnom zbore som musel byť stále tip-top, oholený, vystrihaný. Tak som teraz zmenil imidž,“ usmial sa.

Prvý Varehov krok k boxu má klasické slovenské črty, kamarátske.

„Azda po 25 rokoch som stretol spolužiaka z Košíc Jana Ondu, ktorý sa sťažoval, že jeho dvaja synovia sú šikovní boxeri, ale nemajú kde trénovať. Chcel som mu pomôcť. Napadlo mi, že box je pre tento zmiešaný kraj ako šitý. Aby sme decká vychovávali. Janko je tréner, súrodenci Janko a Miško Ondovci už naši pretekári,“ vysvetlil šéf, ktorému každý v Tokajskej oblasti vraví familiárne Miki, hoci je vlastníkom 65 firiem. Kľúčovo sa zameriava na potravinárstvo, vinohradníctvo, drevárstvo, spracovateľský priemysel.

Diskotéková liga

Druhý krok bol originálny. Vareha kúpil miestnu diskotéku, v miestnosti postavil ring. Zábavu o polnoci prerušil a pozval chlapcov, aby si to prišli rozdať. Nižšie ročníky púšťali zásadne v sprievode rodičov. Odvážlivca pred zápasom prehliadol lekár. Súboj trval trikrát po dve minúty pod dohľadom trénera. Povel „box“ na začiatku zápasu dával kvalifikovaný rozhodca. Chlapci mali prilby, rukavice, tielka.

„Rozhodca je v boxe niečo ako učiteľ telesnej výchovy v škole. Vychováva k čistote boja, fair play správaniu. Víťazovi som po stretnutí dal päťstovku, porazenému stovku. Sprvoti chodili prekvapení mladíci, potom ich počet narástol aj na tisícku. Nikde v Európe dačo také nenájdete,“ vraví hrdo.

Slovenské Nové Mesto a maďarské Sátoraljaújhely sú vlastne jedno mesto, čosi ako Komárno a Komárom. Ibaže v menšom.

„Naše diskotéky si všimla maďarská televízia. Cítil som istú snahu hľadať negatívnu senzáciu, čo to tí Slováci stvárajú? Prišli a nakrútili. V Maďarsku mala reportáž taký dobrý ohlas, že k nám pravidelne začali chodiť aj chlapci od susedov.“

„Moje pravidlo číslo jeden znie: Robte to, čo nerobí nikto, a budete mať úspech. Hoci úplne môj nápad to nie je. Chcelo to však znalosti. Iba som oprášil, čo tu bolo pred azda 150 rokmi. Veď takto akosi začínal box v anglických továrenských halách.“

Tretí ťah znie na slovenské pomery rozprávkovo. Keď mal majiteľ pokope dosť chlapcov na družstvo (dnes v klube Agent 007 registrujú 35 boxerov), prebudoval starú sušičku na kukuricu na boxerskú halu s olympijským ringom za 11 700 eur.

Je najlepší u nás. Pristaval ubytovňu, stravovacie priestory. Až potom klub zaregistroval. Dnes rozostaval reprezentačnú halu s dvoma ringami.

Ideálne tréningové stredisko.

Trenice? Ani náhodou

Mikuláš Vareha je slovenský východniar, ako sa patrí. S jemný prízvukom tohto regiónu a „delostreleckou“ kadenciou slov. Samozrejme, po maďarsky hovorí plynulo.

„U nás nepoznáme žiadny slovensko-maďarský ani slovensko-rómsky problém. Bez snahy o chválenie. V Pešti dražili vzácne husle. Kúpil som ich a peniaze venoval maďarskému chlapcovi na operáciu kostnej drene. Mojím snom je celoročný turnaj reprezentačných družstiev krajín V4. V každej krajine jeden za rok – zima, jar, leto, jeseň. Rokovania s kamarátskymi federáciami sú na dobrej ceste. Po Tokaj extralige by to mal byť druhý krok k spopularizovaniu boxu,“ hovorí prezident slovenskej asociácie.

Boxerský asociačný prezident má blízko k olympizmu. „Preto som nevolil žiadne drsnejšie modifikácie – kickbox alebo thajský box. Verím, že do Londýna už vyšleme borcov. Peking nám ušiel o vlások. Mojou predstavou je rozširovať náš šport o všetky váhové kategórie, mať dobrých v širokom zmysle slova. Aj preto liga družstiev v individuálnom športe.“

Volanie po aktivite

Podnikateľ do projektu oživenia slovenského boxu dal svoje peniaze. Box má v názve amaterizmus nie preto, že v ňom nie sú eurá a doláre, ale má úplne iné pravidlá ako profesionálny.

„Aj v lige dostane víťaz každého duelu 70 eur, porazený 30, dvaja tréneri víťazných i porazených družstiev takisto. Každý klub dostane po odboxovanom kole tisícku. Všetko do troch dní po súťažnom kole. Financie budem spočiatku držať ja. Musia ísť presne tomu, čo si ich vybojoval alebo zaslúžil. Cesta, kluby tu máte a robte si, čo chcete, ako ukazuje veľa príkladov v našom športe, je nielen neprehľadná, ale aj zničujúca. Chcem rozkrútiť slovenský box. Kluby si musia aktívne hľadať mecenášov. Filozofia, však šéf dá, to v žiadnom prípade.“

Extraligu odštartuje dnes súboj dvoch najúspešnejších slovenských klubov BC Dubnica – Stavbár Nitra (o 17.00 h).