Slovensko malo na MS svojich predchodcov (I.)

KOŠICE.

Rok 1934

Vôbec prvým Slovákom bol na II. MS v Taliansku bratislavský rodák, hráč Slavie Praha Štefan Čambal, ktorý nastúpil vo všetkých stretnutiach v strede zálohy. Svojimi výkonmi mierou vrchovatou prispel k víťazstvu 2:1 nad Rumunskom, 3:2 nad Švajčiarskom, v semifinále 3:1 nad Nemeckom a hral aj v dramatickom rímskom finále, kde po prehre 1:2 v predĺžení s domácim Talianskom ho dekorovali striebornou medailou. Skvelý Čambal nielenže nechýbal ani v jednom zápase, ale bol vždy oporou, jedným z najlepších futbalistov na svetovom defilé. Preto sa 21-násobný čs. reprezentant dostal aj do All Stars zostavy šampionátu.

Rok 1938

Pred druhou svetovou vojnou sa slovenskí hráči dostali iba málokedy do čs. reprezentácie. Z nich sa v prvom rade otvárali dvierka tým, ktorí vo vtedajšom období hrali za české kluby. Preto ani neprekvapilo, že na III. MS v roku 1938 do Francúzska tréner Dr. Karel Meissner nominoval opäť iba jedného hráča Ferdinanda Daučíka, rodáka zo Šiah, ktorý v tom čase bol veľkou oporou Slavie Praha. Tento obranca nastúpil vo všetkých troch stretnutiach, v ktorých ČSR vyradila v prvom kole Holandsko po víťazstve 3:0, ale neuspela vo štvrťfinále proti Brazílii, keď po remíze 1:1 prehrala o dva dni neskôr opakovaný duel 1:2 a z ďalších bojov vypadla.

Rok 1954

Na prvom svetovom defilé po druhej svetovej vojne v roku 1950 v Brazílii Československo neštartovalo, ale o štyri roky neskôr vo Švajčiarsku už nechýbalo. Pravda, výsledkami neupútalo, lebo podľahlo Uruguaju 0:2 a susednému Rakúsku dokonca 0:5. Šampionát však bol prelomový v tom, že po prvý raz sa v nominácii objavilo osem Slovákov - brankári Teodor Reimann, Imrich Stacho, obranca Anton Krásnohorský, záložník Michal Benedikovič, útočníci Emil Pažický, Ladislav Kačáni, Kazimír Gajdoš a Anton Malatinský. Pre tohto Trnavčana to bola veľká satisfakcia, pretože sa dostal do nominácie v časoch núteného pobytu v handlovských baniach, kde nakoniec nefáral, ale zveľaďoval banícky futbal. Navyše, Karol Borhy bol prvým slovenským reprezentačným trénerom na MS.

Rok 1958

Na VI. svetovom šampionáte vo Švédsku Československo do záverečných bojov nepostúpilo. O účasť vo štvrťfinále ho pripravili dve prehry so Severným Írskom. Po prvej 0:1 (zo Slovenska nastúpil iba obranca Gustáv Mráz), remizovalo s NSR 2:2 (hrali aj Slováci G. Mráz, debutant Ján Popluhár, Pavol Molnár) a rozdrvilo Argentínu 6:1, keď opäť nastúpilo trio G. Mráz, Popluhár, Molnár. V skupine malo naše mužstvo pri rovnosti bodov so Severným Írskom lepšie skóre, ale podľa postupových pravidiel muselo zohrať rozhodujúce stretnutie, ktoré súper vyhral po predĺžení. Zo Slovákov hrala štvorica G. Mráz, Popluhár, Molnár, Titus Buberník, ktorého francúzsky rozhodca Guigue poslal predčasne pod sprchy. Prečo? Prechladnutý Bubo si musel pri jednom bežnom verdikte arbitra vypľuť hlieny. Keďže sa tak stalo pred rozhodcom, Francúz si myslel, že ho uráža, bez váhania ho poslal pod sprchy. Z 18 hráčov tréner Karel Kolský nedal zo Slovákov ani raz príležitosť brankárovi Imrichovi Stachovi a útočníkovi Kazimírovi Gajdošovi.

(Pokračovanie nabudúce)