Štvrtok, 28. január, 2021Meniny má Alfonz

Slovenské vzpieranie ide do Ria so skromnými ambíciami

Tréner Štefan Korpa. Počas zloženia slávnostného sľubu olympionikov pred odchodom do Brazílie. (Autor: tasr)
Sportnet|Publikované 26. júl 2016 o 22:00

Osobne som presadzoval Mateja Kováča, povedal pred odchodom do Ria de Janeiro vzpieračský tréner Štefan Korpa.

„Osobne som presadzoval Mateja Kováča z Hýľova,“ povedal pred odchodom do Ria de Janeiro na margo olympijskej nominácie dlhoročný vzpieračský tréner Štefan Korpa.

KOŠICE. Vzpieranie patrí medzi najstaršie olympijské športy. Bolo súčasťou už prvej modernej olympiády v roku 1896 v Aténach, chýbalo však na OH 1900 v Paríži, 1904 v Londýne a 1912 v Štokholme. Odvtedy je už ale trvalou súčasťou olympijského programu.

Žiaľ, trochu si pošramotilo povesť dopingovými aférami, v ktorých hlavnú rolu hrali športovci z bývalých socialistických krajín, predovšetkým z Bulharska.

Zakázané látky sa našli aj v telách slovenských vzpieračov, išlo však skôr o ojedinelé prípady.

Slovenské vzpieranie bude mať, i keď len skromné zastúpenie, aj Hrách XXXI. olympiády v Riu de Janeiro (5. – 21. augusta).

Nakoniec, ako na všetkých olympiádach od roku 1996, keď sa v Atlante prvýkrát predstavili vzpierači samostatnej Slovenskej republiky.

Síce bez výraznejších úspechov, teda bez zisku medaily, ale výkony vzpieračov – olympionikov iba odzrkadľovali stav a úroveň tohto športového odvetvia na Slovensku.

Bol za Kováča

Medzi tými, ktorí sa zúčastnili na prijatí u prezidenta republiky Andreja Kisku v Prezidentskom paláci, prevzali z jeho rúk účastnícky dekrét a od prezidenta SOV Františka Chmelára účastnícky odznak, bol aj Košičan Štefan Korpa.

Bude jedným zo 60-členného oficiálneho sprievodu našich 52 športovcov –olympionikov. Nebude to preňho nič nové, pri skladaní olympijského sľubu bol už dvakrát, pred štyrmi rokmi v Londýne a v roku 2004 v Aténach.

Na širokých pleciach tohto nevysokého muža je tých funkcií a zároveň povinností skutočne neúrekom: je podpredseda Slovenského zväzu vzpierania, jeden zo štátnych trénerov, člen trénerskej komisie Medzinárodnej federácie vzpierania (IWF, resp. FIH), okrem toho pôsobí ako tréner a funkcionár v Mestskom klube vzpierania a silových športov v Košiciach a v „civilnom“ povolaní je zástupca riaditeľky Športového gymnázia Košice.

Kuriózne je, že v Riu bude jeho zverencom Ondrej Kružel, ktorý so vzpieraním začínal v oravskej dedine Bobrov, v ktorej už pred rokmi vyrástol nejeden reprezentant Československa, resp. Slovenska.

„Osobne som presadzoval Mateja Kováča z Hýľova (okres Košice–okolie), môjho odchovanca, a absolventa Športového gymnázia v Košiciach, ktorý za lepšími podmienkami odišiel do Dukly Banská Bystrica. Je to juniorský majster Európy do 23 rokov. Teda veľmi perspektívny borec. Výkonný výbor Slovenského zväzu vzpierania, konkrétne väčšina z jeho členov mala však iný názor. Prehlasovala ma a rozhodla, že na olympiádu poletí Kružel.“

Aj Kružel ale musí mať určité kvality a predpoklady uspieť v Riu...

– Je to vzpierač v superťažkej váhovej kategórii, teda nad 105 kg, úradujúci majster Slovenska, akademický majster sveta v roku 2010.

Prečo nemohli byť menovaní obaja?

Lebo nakoniec môžeme byť radi, že budeme mať v Riu aspoň najskromnejšie zastúpenie. Na majstrovstvách Európy v Nórsku sme v hodnotení tímov skončili na 7. mieste, čo znamená, že sa nám podarilo získať jednu miestenku do Ria de Janeiro. Krajiny, ktoré sa umiestnili za nami – Litva, Grécko, Izrael nebudú mať na olympijských súťažiach ani jedného svojho reprezentanta. Len pre zaujímavosť – Kružel v Nórsku výkonom 355 kg obsadil v dvojboji 16. miesto, v nadhode výkonom 199 kg skončil 15., v trhu so 156 kg na 17. mieste. Pre všeobecne slabšiu úroveň nášho ženského vzpierania sme nemali šancu získať miestenku aj v tejto kategórii. Na druhej strane si dovolím poznamenať, že kvalifikácie na olympijský turnaj, teda svetový a európsky šampionát sú niekedy ťažšie súťaže než samotné zápolenia pod piatimi kruhmi.

Skutočne je slovenské vzpieranie až také slabé, že sa muselo obávať aj o to, aby malo v Brazílii aspoň najskromnejšie zastúpenie?

– Je to realita. Máme vynikajúco organizované domáce súťaže vrátane extraligy, kvalitných trénerov i funkcionárov, ale zároveň nepočetnú členskú základňu. Vo všetkých vekových kategóriách, teda od mladších žiakov až po seniorov, je registrovaných iba niečo nad 300 pretekárov oboch pohlaví. Je to skutočne strašne málo. Dokážeme sporadicky vychovať aj jedného-dvoch medailistov v juniorských kategóriách, vybojovať si miestenku na olympiádu, ale pri súčasnej členskej základni si na viac trúfať ani nemôžeme.

Ako tréner pôsobíte už vyše 30 rokov. Vyhľadávate talenty, mali ste svojich zverencov na olympijských hrách. Čo považujete za svoje osobné úspechy?

– Na OH 2004 v Aténach obsadil Martin Tešovič 11. miesto, čo považujem za veľmi dobrý výsledok. Už sme spomínali Mateja Kováča a v našom košickom klube pripravujem ďalších medailistov z juniorských majstrovstiev Európy Richarda Tkáča a Nikolu Seničovú. Sú to moji odchovanci a majú pred sebou sľubnú kariéru.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.