Streda, 27. január, 2021Meniny má Bohuš

Slovenky získali striebro na veteránskych majstrovstvách sveta

Zaslúžená radosť zo zisku strieborných medailí. Slovenské basketbalistky si domov priviezli cenný kov zo svetového šampionátu. (Autor: archív D. Jendrichovský)
Patrik Fotta|Publikované 10. júl 2017 o 22:00

Jendrichovská: Vo finále nám zlyhal útok.

KOŠICE. Slovenské basketbalové reprezentantky vo vekovej kategórii 40+ sa na majstrovstvách sveta veteránov v talianskom kúpeľnom meste Montecatini Terme tešili zo zisku strieborných medailí.

Ich spanilú jazdu na šampionáte zastavili až vo finále reprezentantky Brazílie, ktoré triumfovali 65:48 a zabránili Slovenkám v obhajobe titulu spred dvoch rokov.

Prvý polčas si Brazílčanky vytvorili sedembodový náskok (29:22), ktorý v druhom dejstve postupne zvyšovali.

Slovenkám sa nedarilo premieňať otvorené strely a aj preto ťahali za kratší koniec.

Najlepšou slovenskou hráčkou vo finále bola Hana Jendrichovská, ktorá zaznamenala 13 bodov a 10 doskokov.

„Súperky boli prakticky celý zápas vo vedení a my sme sa snažili len doťahovať, čo sa nám občas aj darilo. V tretej štvrtine sme sa dostali na rozdiel štyroch bodov a vyzeralo to nádejne, ale opäť nám zlyhala streľba. Nešlo to ani z diaľky ani spod koša, kde mali Brazílčanky veľmi vysoké a silné hráčky. V obrane sme hrali veľmi dobre, dokázali sme sa im vyrovnať, ale v útoku nám to jednoducho nešlo,“ povedala Hana Jendrichovská.

Úvodný duel s Češkami vyhrali až v predĺžení

Napriek finálovej prehre prevládala na slovenskej strane spokojnosť s dosiahnutými výsledkami v priebehu celého turnaja.

„Po prehre je človek vždy trochu sklamaný. My sme sa však tešili najmä z toho postupu do finále. Vedeli sme, že Brazília má výborné družstvo, ktoré sa ešte oproti predošlému šampionátu posilnilo o jednu takmer dvojmetrovú hráčku. Striebro vnímame ako úspech, pretože na podobných turnajoch je to aj vo veľkej miere o šťastí a ako vám vyjde žreb,“ skonštatovala Jendrichovská.

Pre Slovenky bol kľúčový hneď prvý zápas na šampionáte. V ich vekovej kategórii bolo celkovo 24 družstiev rozdelených do ôsmich skupín po troch, z ktorých len víťazi skupín postupovali do boja o 1. až 8. miesto.

„V prvom dueli sme nastúpili proti Češkám, s ktorými sme už v minulosti hrali viackrát a vedeli sme, že to bude veľmi ťažký zápas, čo sa aj potvrdilo. Vyhrali sme až po predĺžení o dva body, takže to bolo len o chlp. Nás hnala túžba zahrať si o najvyššie priečky a zároveň obhájiť titul spred dvoch rokov. Vo štvrťfinále a semifinále sme narazili na dve chorvátske družstvá, ktoré boli basketbalovo veľmi dobré, ale doplatili na úzku rotáciu a fyzicky to teda nemohli zvládnuť,“ uviedla Jendrichovská.

Rodinná atmosféra

Okrem športovej stránky sa šampionát veteránov zameriava aj na vzájomné spoznávanie sa jednotlivých družstiev v rámci spoločenských akcií.

„Je to iné ako klasické majstrovstvá sveta, ktoré sú striktne zamerané na basketbal. My sme to pojali rodinne, vyše polovica tímu tam mali svoje rodiny s deťmi. Bývali sme všetci pohromade asi hodinu cesty od haly. Čo sa týka programu, hneď v prvý hrací deň bolo večer slávnostné nastúpenie všetkých družstiev, podobne ako na olympiáde. Pre všetkých účastníkov bola zároveň prichystaná spoločenská párty, kde sa hráči a hráčky môžu stretnúť a porozprávať s tými, proti ktorým v minulosti hrali. Viaceré tímy bývali priamo v meste Montecatini a mali viacero spoločných akcií, my sme boli od diania trochu odtrhnutí, ale jeden deň sme sa išli prejsť do mesta a nasať atmosféru.“

Pre Jendrichovskú bol šampionát v Taliansku už štvrtým na veteránskej úrovni.

„Sme v tíme asi štyri hráčky, ktoré boli na štyroch turnajoch pod hlavičkou organizácie FIMBA. Začali sme na šampionáte v Ostrave, odkiaľ pochádzam. Tam to bolo pre nás len akési oťukávanie, ale už na druhý rok v Amerike sa nám podarilo nečakane vyhrať titul. Vlani boli majstrovstvá Európy v Srbsku a tento rok teda svetový šampionát v Montecatini. O rok sa bude turnaj konať v Maribore a o dva roky vo Fínsku.“

Už sa nebudú musieť naháňať s mladšími

Šance Sloveniek na medailu budú opäť veľmi vysoké, pretože ich čaká prechod do vyššej vekovej kategórie 45+ a v nej by mali byť favoritkami.

„Ako postupne starneme, tak sa môžeme posunúť o kategóriu vyššie, aby sme sa nemuseli naháňať s mladými,“ pousmiala sa Jendrichovská a dodala: „Vždy sa to riadi podľa najstaršej a najmladšej hráčky v tíme. Keďže máme v družstve dve hráčky pod 45 rokov musíme počkať, kým sa dostanú nad túto hranicu a potom sa môžeme presunúť, je to len na nás. Máme aj hráčky, ktorým ťahá na 50 a stále hrajú medzi štyridsiatničkami.“

Vzhľadom na to, že všetky hráčky majú svoje povinnosti, spoločné tréningy nepripadajú do úvahy.

„Každá si zatrénuje individuálne podľa toho, aké má možnosti. V tejto kategórii to však už nie je o tréningu, ale skôr o fyzickej príprave. Tým, že spolu hrávame, poznáme sa navzájom a vieme, ktorá čo dokáže,“ povedala Jendrichovská.

Patrik Fotta pôsobil 6 rokov v denníku Korzár ako športový redaktor. Píše predovšetkým o hokeji, hádzanej, basketbale, či atletike. Ako reportér sa zúčastnil na MS v hokeji 2019 a šesťkrát na Medzinárodnom maratóne mieru.

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.