Pondelok, 25. január, 2021Meniny má Gejza

Slovan porazil Košičanov na ich domácej pôde

Nepresadil sa. Slovan košickým útokom odolal. (Autor: Judita Čermáková)
Sportnet|Publikované 21. apr 2014 o 22:00

Bolo to o prvom góle, povedal tréner žlto-modrých Radoslav Látal.

„Bolo to o prvom góle“, takáto kategória, do ktorej súboj Košičanov so Slovanom zaškatuľkoval tréner žlto-modrých Radoslav Látal, sedí šlágru 27. kola Corgoň ligy ako uliata.

KOŠICE. Prvý gól mohol dať Erik Pačinda, hneď dvakrát, potom aj Ján Novák, ktorý to skúšal na brankára Perniša ukážkovým tenisovým lobom. Slovan prvý nemohol byť, lebo nemal z čoho. Až kým neprišla tá jedenástka...

„Myslím si, že keby som dal gól, bolo by to úplne inak,“ nedá sa nesúhlasiť s Erikom Pačindom. Lenže „malou domov“ sa góly nedávajú, iba ak vlastnému brankárovi.

Druhej strele, o pár sekúnd neskôr takmer z 30 metrov, však veľa nechýbalo, lebo bola oveľa štipľavejšia i výborne umiestnená, pod brvno, a Dušan Perniš loptu s námahou vytlačil na roh.

„Prvý polčas sme hrali s vetrom v chrbte a tréner nám prízvukoval, aby sme strieľali, aby sme sa to snažili využiť. Tak som to skúsil. Trafil som to dobre, lenže brankár to vytlačil nad brvno. A tá prvá šanca? Chcel som si to posunúť na ľavačku, a tak vystreliť, ale bola z toho slabá, nedôrazná strela.“

A keď cestu do brány nenašiel ani Novákov oblúčik, typický košický severák si „nalistoval“ v učebnici futbalu kapitolu o klasických porekadlách a vybral to najklasickejšie: nedáš - dostaneš. Hoc aj z jedenástky...

„Keby sme dali gól, hralo by sa nám oveľa lepšie. Ale vidíte sami, rozhodcovia zase zaúradovali...“ nestotožňuje sa Erik Pačinda s verdiktom Kamila Horvátha, keď odpískal jedenástku. „Ale radšej sa k tomu nebudem vyjadrovať. Bol som ďaleko, a tú ruku som nevidel. Ale keď bola, tak bola, a mala byť aj penalta...“

Nejde o život

Ruku po strele Róberta Vitteka, ktorú brankár Darko Tofiloski zázračne vytlačil na žrď, Košičania priznávajú, aj keď Boris Sekulič prisahá, že bola pri tele. Súčasný výklad pravidiel však termín „neúmyselná ruka“ neakceptuje, čo zdôraznil aj stredopoliar Slovana Juraj Halenár.

„Robo vystrelil, a po zásahu brankára, ktorý to ani poriadne nevidel, padla lopta na brvno, a keď sa Sekulič otočil, trafilo ho to do ruky. Takže, jeho nemotornosť a naše šťastie, taký je futbal.“

Tú polemiku má vlastne na svedomí Róbert Vittek. Vôbec nemusela byť, keby jeho strela skončila v sieti. „Brankár ju chytil naozaj zázračne, ale musím povedať, že viac-menej som ho trafil,“ videl jeden z najlepších strelcov svetového šampionátu v Južnej Afrike v roku 2010 loptu už v sieti.

To, čo sa nepodarilo jemu, dokázal o pár sekúnd neskôr Juraj Halenár. Aj keď jeho strelu z bieleho bodu mal košický brankár Darko Tofiloski na rukavici... Po tom, čo mu Halenár vyviedol, že prerušil po 624 minútach jeho ligovú sériu bez inkasovaného gólu, asi nebudú veľkí kamaráti.

„No, myslím si, že nejaké slovo ešte prehodíme...“ pousmial sa strelec prvého gólu Slovana. „Ale tu nejde o to, či sme kamaráti. Na ihrisku sme síce rivali, ale potom si vieme podať ruku, lebo je to šport, nemôžeme to brať tak, že je to zápas o život. Je to zápas, v ktorom sa hrá o body, o prestíž i o peniaze, lebo je to naša práca, a snažíme sa vyhrať tak my, ako aj Košice.“

Tentoraz vyhral Slovan, a musel byť náramne spokojný.

„Určite, išli sme sem s tým, neprehrať, a musíme byť spokojní. Vyhrali sme 2:0, máme tri body, možno aj viac ako sme chceli. Gól sme nedostali, a to bol základ nášho úspechu. Šance mali aj Košice, no oni ich nevyužili, zatiaľ čo my áno. Bolo to o jednom góle, ale aj o tom je zápas, keď sa hrá o majstra. Rozhodujú detaily, my sme ten gól dali, Košice nie, preto sme vyhrali,“ možno dať za pravdu Róbertovi Vittekovi.




Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.