Streda, 23. júna, 2021Meniny má Sidónia

Slávny sviatok obnovili po pol druha tisícročia

Sportnet|25. mar 2004 o 00:00

V Olympii dnes na pravé poludnie zapáli od lúčov slnka grécka herečka Thalia Prokopiouová symbolický oheň Hier XXVIII. olympiády v Aténach (13. - 29. augusta). Odetá bude v rúchu kňažky bohyne Demeter Chamyny. V staroveku to bola jediná žena, ktorá ...


Dobový pohľad na Panaténajský štadión počas Hier I. olympiády v Aténach.

V Olympii dnes na pravé poludnie zapáli od lúčov slnka grécka herečka Thalia Prokopiouová symbolický oheň Hier XXVIII. olympiády v Aténach (13. - 29. augusta). Odetá bude v rúchu kňažky bohyne Demeter Chamyny. V staroveku to bola jediná žena, ktorá smela vkročiť na posvätné miesta antického štadióna v Olympii.

Dátum 25. marec má svoj novodobý význam. Vtedy podľa zaužívaného juliánskeho kalendára v pravoslávnom Grécku (podľa dnešného všeobecne platného gregoriánskeho 6. apríla) otvoril kráľ Juraj I. úvodnú olympiádu moderného veku. Bola jarná nedeľa roku 1896. Najväčšia antická športová i kultúrna slávnosť sa v novej podobe vrátila do krajiny zrodu. Po 1503 rokoch.

Nespochybniteľné Coubertinove zásluhy

Staroveké olympijské hry sa konali prvý raz roku 776 pred Kristom a poslednýkrát roku 393 nášho letopočtu, teda dovedna 293 ráz. Antickí autori pripisujú vznik rovnako legendárnym hrdinom Heraklovi či Pelopovi ako elidskému kráľovi Ifitosovi. Jeho historická existencia tiež nie je dokázaná. Meno obnoviteľa myšlienky vinúcej sa tisícročia Pierra Frediho baróna de Coubertina je absolútne nespochybniteľné.

"Keď Ifitos zakladal či obnovoval olympijské hry, bol na tom podstatne lepšie ako Coubertin. Mal v rukách kráľovskú moc, mohol sa ukázať takým autoritatívnym dokumentom, akým bol v tých časoch výrok delfskej veštiarne. No jednako sa mu to podarilo, aspoň podľa gréckej tradície, až po úsilí trvajúcom celé desaťročie. Coubertin bol súkromník. Mal len zápal za vec, zmysel pre taktiku, húževnatosť a styky. K rozhodnutiu dospel roku 1888. Hneď nato začal súkromnú kampaň, ktorú roku 1892 premenil na verejnú. O dva roky dosiahol schválenie svojho plánu na medzinárodnom kongrese pre obnovenie olympiád. O ďalšie dva roky sa už hry konali," opisuje neskutočnú rýchlosť od myšlienky po zrod v knihe Vzkriesenie Olympie svetovo známy slovenský publicista v oblasti antickej histórie Vojtech Zamarovský. Dnes prideľujú olympiádu mestu sedem rokov pred jej začiatkom.

Problémy vyriešili princ s milionárom

Coubertin mal rovnaké starosti ako dnešné šéfstvo svetového olympizmu. Francúzovi robili najväčšie problémy Gréci. Najprv nadšene súhlasili. Keď však prišiel barón do Atén na prvú vizitu, s hrôzou zistil, že grécka vláda nechce o projekte ani počuť. Argumenty: vyschla štátna pokladnica, úradníci sa dozvedeli o myšlienke príliš neskoro.

Problém vyriešil korunný princ Konštantín. Medzi inými požiadal o príspevok aj vtedajšieho najbohatšieho Gréka na svete Jorga Averofa. Alexandrijský finančník sľúbil i dodržal - dal postaviť štadión na vlastné náklady. A nie hocijaký. Presne na mieste, kde sa v druhej polovici 6. storočia pred n. l. konali hry na počesť Aténiných narodenín. Štadión Panathinaikon je z pentelského mramoru, ako Partenon na Akropole. Má tvar podkovy, 46 radov, pojme 60 000 divákov. Prekrásny je dodnes. Grécki stavbári ho pod vedením architekta Metaxu postavili za 14 mesiacov.

Prvým víťazom bol Američan

Slávnostné otvorenie pripadlo na deň 75. výročia vzniku gréckeho hnutia za nezávislosť (proti tureckej okupácii), čo znásobilo celonárodné nadšenie pre hry. Štadión bol vypredaný celý týždeň (6. - 15. apríla). Prvým víťazom bol Američan Brendan James Conolly. V deň, keď pricestoval do Atén, sa dozvedel, že jeho trojskokanská disciplína je o pár hodín. Vyhral výkonom 13,71 m. Tento študent z Chicaga skončil ešte na druhom mieste vo výške a na tretej priečke v diaľke.

Na programe boli súťaže v atletike, plávaní, šerme, vzpieraní, cyklistike, zápasení, streľbe, tenise a športovej gymnastike. Pre zlé poveternostné podmienky usporiadatelia odvolali preteky vo veslovaní a jachtingu. Nedostatočný počet účastníkov znemožnil kriketový a futbalový turnaj. Najviac medailí získal Nemec Carl Schuhmann, ktorý vyhral štyri disciplíny - tri gymnastické a jednu zápasnícku.

V šprinte skončil tretí rodák od Banskej Bystrice

Slovensko bolo v tom čase súčasťou štátneho útvaru Rakúsko-Uhorsko. Monarchia však v tejto oficiálnej podobe nemala na Hrách I. olympiády zastúpenie. Na olympiády totiž vysielajú výpravy olympijské výbory, centrálne úrady vo Viedni tejto otázke venovali minimálnu pozornosť. Zavčas reagovali v Čechách a Uhorsku. Český olympijský výbor (v medzinárodnom ho zastupoval Jiří Guth-Jarkovský) nestihol dať dohromady dosť prostriedkov, aby vyslal pretekárov, uhorský (v MOV bol Ferenc Kemény) áno. Plavec Alfréd Hajós vyhral dve plavecké disciplíny. V behu na sto metrov bol tretí rodák z Hronca pri Banskej Bystrici Alojz Sokol (v kronikách je pod maďarským menom Alajos Szokolyi). Tento všestranný športovec sa prihlásil do šiestich súťaží! V trojskoku stihol jediný pokus (12,30 m), potom už zvolávali na štart finále šprintu. V prekážkovom behu mu z neznámych príčin nedovolili štart vo finále.

OLYMPIJSKÉ ČÍSLA

Hry I. olympiády - Atény 1896

Dátum konania: 6. - 15. apríla

Počet účastníkov: 280/ muži 280, ženy 0

Krajiny: 13

Športy: 9

Počet disciplín: 43

PORADIE KRAJÍN PODĽA UMIESTNENIA

  1. 2. 3.
USA 11 6 2
Grécko 10 19 18
Nemecko 7 5 3
Francúzsko 5 4 2
V. Británia 3 3 1

NAJÚSPEŠNEJŠÍ ŠPORTOVCI

Carl Schuhmann (Nemecko) gymnastika/zápasenie 4 0 0
Hermann Weingärtner (Nemecko) gymnastika 3 2 1
Alfred Flatow (Nemecko) gymnastika 3 1 0
Paul Masson (Francúzsko) cyklistika 3 0 0
Fritz Hofmann (Nemecko) atletika/gymnastika 2 1 2

(Pre presnosť neuvádzame zaužívané medailové hodnotenie, lebo v Aténach sa udeľovali strieborné medaily za prvenstvo a bronzové za druhé miesto.)


Súvisiace články