Pondelok, 21. júna, 2021Meniny má Alojz

Slávne hry zavítali do kolísky moderného športu

Sportnet|13. máj 2004 o 00:00

Slovo sport znamená v angličtine nielen šport, ale tiež zábava, hrať sa, žart. To je jeho zmysel, tak ho chápalo (alebo malo by chápať) ľudstvo od antiky. Vo Veľkej Británii mu dali moderný charakter - súťažný i výchovný. Už v 19. storočí patril napríkla


Cieľ atletického šprintu na sto metrov na Hrách IV. olympiády v Londýne. Pred 100-tisíc divákmi vyhral bežec vpravo v čiernom Reginald Walker z Juhoafrickej republiky.



d do povinnej výuky na školách. Väčšina športových odvetví má anglické pravidlá, podľa ktorých sa uskutočňovali prvé súťaže v dnešnej podobe. Začalo sa to dostihmi, pokračovalo rugby, veslovaním, jachtingom, futbalom, atletikou. Práve mnohé ostrovné tradičné športové sviatky majú vo svojich kronikách na začiatku stý a vyšší ročník. Voľba Londýna ako usporiadateľa olympijských hier 1908 bola veľmi šťastná. Aj keď všetko malo byť sprvoti inak.

Mal to byť Rím

Olympiádu chcel Rím. Predseda Medzinárodného olympijského výboru Pierre de Coubertin skákal od radosti. Po neúspechu OH v Paríži 1900 a Saint Louis 1904 zase antika. V Aténach v roku 1906 s mimoriadnym úspechom zorganizovali podujatie na počesť desaťročnice od prvých hier nového veku. Gréci ich aj nazvali Hrami II. olympiády. Svet napokon nie, hoci mnohí historici zaratúvajú medaily tiež z tohto podujatia. Tak má napríklad americký skokan Ewry v niektorých prameňoch desať zlatých (v skutočnosti osem) alebo uhorský plavec Halmaj sedem (oficiálne štyri).

Londýn zaskočil na jednotku

V Taliansku však vypukla ťažká hospodárska kríza, navyše ničivo explodoval Vezuv. Rím napokon sklamane rezignoval na organizáciu (olympiádu usporiadal až v roku 1960). Napochytro zaskočil Londýn. Jedinou chybičkou krásy bolo, že športový sviatok opäť priradili k veľkej medzinárodnej výstave, tentoraz spoločnej britsko-francúzskej. Preto OH do tretice trvali pol roka.

V žiadnom prípade neboli príveskom veľtrhu. Boli oveľa žiadanejším "tovarom". Na čelo podujatia postavili Angličania lorda Desborougha. Populárneho odvážlivca, ktorý preplával Niagarské vodopády. Ctihodný muž vyhlásil, ako sa možno dočítať v mnohých kronikách a knihách o olympiádach: "Pre Anglicko, kolísku mnohých rozmanitých športov je nevyhnutné, aby olympijské hry oslávilo spôsobom hodným ich jedinečnej slávy." Aj tak bolo.

Štadión pre stotisíc

Londýnčania postavili štadión pre stotisíc divákov s bazénom v strede, všetkým športoviskám venovali mimoriadnu pozornosť. Začali skutočne modernú éru olympiád. Pri všetkej úcte ku Grékom, ich ponímanie bolo síce prekrásne, ale často sa až zbytočne nostalgicky utiekali k dávnej tradícii.

Na Hrách IV. olympiády súťažilo viac než dvetisíc športovcov. Z nich bolo 725 Britov, čo zostane zrejme nikdy neprekonateľným rekordom v počte členov jednej výpravy.

Hoci bol program rozťahaný, hlavnú časť v atletike, plávaní, gymnastike, veslovaní, šerme, streľbe, lukostreľbe, zápasení, tenise i pretekoch na motorových člnoch, zorganizovali v lete za 13 dní. V programe bolo aj krasokorčuľovanie v paláci s umelým ľadom.

Súvisiace články