Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Škrlík o Kazachstane: Nedarí sa? Pokropte žrde krvou

Na chvíľu doma. Jozef Škrlík má kazašské príhody futbalovo-nefutbalové. (Autor: peso)
Sportnet|Publikované 5. jún 2012 o 22:00

Nováčik kazašskej Super ligy sa drží. Dlho bol lídrom, teraz mu patrí piate miesto.



HUMENNÉ. Objavil sa nečakane, doma strávil iba necelý týždeň. Keďže synovia vysokoškolsky študujú, o dojmy sa delil s manželkou, rodičmi, ale aj kamarátmi, či známymi väčšinou z futbalovej oblasti.

Reč je o Jozefovi Škrlíkovi, trénerovi, humenskom rodákovi, ktorý má počnúc februárom tohto roka angažmán v kazašskom tíme FC Akzajyk Uraľsk.

Z Humenného to vzdušnou čiarou znamená cez celú Ukrajinu (Ľvov, Kijev, Charkov), južný cíp Ruska (Saratov) až k západnej (ešte európskej časti) Kazachstanu, do mesta Uraľsk. Tak to vyzerá prstom na mape tam, aká však bola cesta späť?

- Cesta domov bola „zážitkom proti času“. Z Uraľska som absolvoval 300-kilometrovú trasu autom do Samary v Rusku, odtiaľ letecky do Prahy. Ruské letisko som opúšťal o piatej hodine ráno, rozvidnievalo sa, po triapolhodinovom lete som vystúpil v Prahe o 6.10 a slnko bolo relatívne stále na rovnakej úrovni k obzoru. Z Prahy nasledoval let do Košíc, odtiaľ autom do Humenného...

Kazašská „Super liga“ sa hrá pre európske (slovenské) futbalové pomery opačným systémom, t. j. jar - jeseň. Štrnásť tímov má za sebou odohraných tucet kôl, druhá fáza sezóny pokračuje 16. júna (odohrajú 14 kôl).

- Do sezóny sme vstúpili až nad očakávanie dobre, po šiestich kolách nás zdobilo päť víťazstiev, jedna remíza, ešte po ôsmom kole sme boli lídrom. Kvalita tímov ako Astana, Kostanai, či Karaganda sa však postupne začala prejavovať, prišla naša séria štyroch prehier, čo znamená piate miesto. Ako nováčik sme však spokojní, máme plus štyri body. Dalo sa očakávať, že nováčikovský elán nám trochu upadne, ale držíme sa statočne.

Jozef Škrlík tvorí realizačný štvoruholník s litovským Saulusom Sirmelisom (šéftrenér), ukrajinským trénerom brankárov a kazašským asistentom trénera. Všeobecne sa krajiny bývalého sovietskeho bloku na klubovej úrovni pasujú za futbalovo „rozvojové“...

- Som milo prekvapený, že zápasy Super ligy sleduje 7 - 10–tisíc divákov, i keď štadióny sú veľké, ešte z čias socialistickej výstavby, takže zaplnené nie sú. Úroveň futbalu sa v Kazachstane dvíha, na prvý pohľad je to beh na dlhé trate, ale podmienky podložené ekonomickou silou lákajú stále viac legionárov. Každý klub ich môže mať sedem, hrať môžu piati, ďalší ako náhradník, jeden do hry nezasiahne. Čo sa nášho klubu týka, okrem kazašským futbalistov tu sú Srbi, Bulhar, Kamerunčan, Slovinec, Bielorus i Čech. Je ním Jakub Chleboun, futbalista z Hradca Králové, stopér, jeden z našich najlepších hráčov."

A čo sa futbalovej úrovne týka?

- Je to vec názoru. Hráčky na trávniku dominuje rýchlosť, nasadenie, čo snáď chýba, je slovenská takzvaná „vychcanosť“.

Čitateľov asi viac budú zaujímať čísla...

- My ako nováčik máme najnižší rozpočet, asi šesť miliónov dolárov, veľkokluby typu Almaty, Šachťaru Karaganda, či Tobolu Kostanai disponujú desať až pätnásťnásobkom nášho rozpočtu. Sú to obrovské rozdiely, o to viac teší, že zatiaľ sme v prvej polovici tabuľky.

Kazachstan je pre našinca veľká neznáma. Ak už nie športom, či futbalom konkrétne, tak asi viac kultúrou, zvykmi, jedlom... Ako ste si za štyri mesiace zvykli?

- V trénerskej kariére je to pre mňa posun vpred. Je ťažké sa mimo Slovenska presadiť, našich trénerov v zahraničí je aktuálne málo, mám to šťastie, že som jeden z nich. Určite som spokojný, v klube funguje všetko ako má."

Nebola jednou z možných prekážok rečová bariéra?

- Základom je ruština, myslel som, že po rusky viem, no rýchlo som pochopil, že dosť slabo. Je to však slovanský jazyk a svoje vedomosti som pomerne rýchlo navýšil do požadovanej úrovne. Tréningy zvládam bez problémov.

A čo oddych, relax?

- S partiou bývalých futbalistov si chodím zahrať futbal, nechýba sauna, som tam sám, čas skôr uplynie.

Aké slovíčko už viete povedať kazaštinou?

- Priznám sa, že žiadne. Kazašský jazyk je podobný turečtine a tá mi je úplne cudzia.

Uraľsk je mesto na západe Kazachstanu na rieke Ural; 230 000 obyvateľov, priemysel kožiarsky, obuvnícky, strojársky. Dopravná križovatka. Múzeum (kozácke zbierky), divadlo. Vysoké školy. Mesto založené okolo roku 1620 po zničení staršieho sídla Tatármi. V 17. - 18. stor. hlavné stredisko uralských kozákov... Toľko história. A čo súčasnosť?

- Vzhľad mesta je prevažne bytovkový, ktorý rušia moderné sklenené stavby rôznych firiem, či svetových automobiliek.

Za štyri mesiace si musel privyknúť aj jazýček. Ako chutia tamojšie špeciality?

- Kuchyňa na hranici Európy a Ázie je trochu iná ako naša. Z príloh sú to najmä ryža, či zemiaky, to doma poznáme, ale z mäsa baranina, konina, či hovädzina. Bravčové kvôli moslimom bežné nie je, samozrejme veľa zeleniny a ovocia.

Aj Jožko Škrlík patrí k milovníkom vône kávy. Takže?

- Nič zvlášte, bežné, ako u nás, i keď klasickú „tureckú“, teda zalievanú som tam vôbec nepil.

Naznačili ste moslimskú kultúru. Je výrazná?

- V otázke náboženského cítenia prevažujú moslimovia, ale je tam aj katolícka, či pravoslávna časť. Každá komunita dodržiava svoje tradície, čo sa však moslimských žien týka, nie sú tradične zahalené. V tomto smere je to európske mesto, teda s moderným oblečením, nechýbajú ani výstrihy...

Kazachstan je rozlohou deviaty najväčší štát sveta (2 724 900 km2), takže cestovanie na zápasy autobusom asi nehrozí...

- Iba letecky. Herný systém súťaží je stanovený, že v soboty hráva zápasy naše „béčko“, v nedeľu my, takže na víkendy sa presúvame na vzdialenosti 2 - 2,5 - 3 tisíc kilometrov spolu letecky.

A čo lietadlá? O ruských „strojoch“ sa už popísalo veľa...

- Nechcem to ani pripomínať, tie pády a podobne. Máme objednávané charterové lety, Fokker 100 je lietadlo moderné. Pocity som mal spočiatku zmiešané, no už som si zvykol. Napokon nič iné mi ani neostáva

Iný kraj, iný mrav. Platí to aj v kazašskom FK Akzajyk Uraľsk?

- Jednu výnimočnosť oproti nášmu svetu som zažil. Je to starý moslimský zvyk. Ak sa mužstvu nedarí, obetuje sa na ihrisku baran, pričom po obvode stredového kruhu sedia hráči i tréneri. Barana zarezali, kropili krvou trávnik, bránku, rituál pre šťastie. Posledné zápasy sa nám nedarilo, dúfam, že v odvete to bude už víťazné.

Po dvanástich kolách vládne kazašskej súťaži obhajca prvenstva Tobol Kostanai (26 bodov, pred rokom vypadol v 2. predkole Ligy majstrov so Slovanom Bratislava), a to je práve najbližší súper Akzajyku Uraľsk (19 bodov).

- Naším predsezónnym cieľom je vyhnúť sa bojom o záchranu, zatiaľ to plníme. Najbližšie nás čaká líder, verím, že hráčom prestávka pomôže a začneme odvetu aspoň tak úspešne ako sezónu.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.