Šesták: Návrat do reprezentácie by teraz nemal zmysel

Už dlhšie nefigurujete v národnom tíme. Ľudia sa pýtajú, kde ste sa stratili?

„Som šťastný, že na mňa nezabudli. Aj mňa sa pýtajú, čo sa stalo, že som takmer rok bez štartu v reprezentácii. Neviem na to odpovedať.“

Prečo v národnom tíme chýbate? Komunikujete s trénermi?

„Nechcem sa sťažovať, ale komunikácia nie je žiadna. Nepotrebujem vyplakávať alebo niečo riešiť. Vlani som bol na prvom zraze pred zápasmi s Poľskom a Holandskom. Mal som z toho perfektný pocit. Rozprávali sme sa, ako treba vytvoriť partiu. Mal som však zranený členok a po dohode som odohral iba prvý zápas. I to s injekciami. Potom som šiel na dovolenku. Odvtedy ma tréneri nenominovali, nikto mi nezavolal, nenapísal. Neviem, či niekto vie, že existujem. Ale vôbec ma to netrápi. Keď sa reprezentácii darí, teší ma to. Mám tam veľa dobrých kamarátov.“

Nepohnevali ste si trénerov?

((piano))

„V minulosti som sa vyjadril, že by som bol rád, ak by bol trénerom Pavel Vrba. Možno tým. Za tým si však stojím. Vidno to i na výsledkoch Plzne. Možno som to nemal povedať a tréneri sa urazili. Nechcem tvrdiť, že do reprezentácie patrím. Niečo som však pre národný tím odovzdal. Aj keď si niekto možno myslí, že som tam iba pobehoval. Aspoň som dal pár dôležitých gólov. Teraz tam nie som, ale držím im palce.“

V tureckej lige ste v tejto sezóne odohrali 22 zápasov, dali ste päť gólov. V akej sa cítite forme? Pomohli by ste reprezentácii?

„Je ťažko porovnávať sa s ostatnými. S výnimkou zranení som v klube pravidelne hrával. Netvrdím, že som najlepší futbalista. Mohol by som pomôcť tímu. Mám viac skúseností ako niektorí hráči v nominácii. Možno trénerom nesedí môj charakter alebo im nepasujem typologicky. Niečo tam neklaplo, neviem čo. Nie som si vedomý žiadnej chyby. Možno si mysleli, že som rozvrátil partiu na majstrovstvách sveta. Nechcem to riešiť. Večne tam nebudú ani tréneri. Prajem im však postup. Je mi to už jedno, hoci mi je to aj ľúto.“

Čo ak by vás tréneri povolali. Privítali by ste to?

„Ak mám pravdu povedať, po tom roku, čo so mnou nik nekomunikoval, keď sa na mňa zabudlo... Za takýchto okolností si ani neviem návrat predstaviť. Nepotrebujem sa nikam tlačiť ani pchať. Po roku to tak cítim. Ľudia, čo o tom rozhodujú, mi nedokážu preukázať rešpekt, ani ja im ho nemám prečo vracať. Poviem príklad. Na nedávnom zraze sa zranili traja či štyria hráči a boli donominovaní ďalší a ďalší. Tam už nešlo ani o posty. Neviem sa dostať do nominácie, aj keby tam bolo nominovaných ďalších tridsať hráčov. Už to beriem ako realitu. Necítim dôveru, nemalo by to zmysel, aby som sa vrátil.“

Chcete zostať v Turecku? Aké sú vaše ďalšie plány?

„Od septembra nám ide dcérka do školy. Zmluva mi v Bursaspore končí v lete budúceho roka a chcel by som ju dodržať. Potom bude záležať na ponuke. Pred rokom ma ešte lákali do bundesligy. Ak byť som nemal nič zaujímavé, vrátim na Slovensko. Alebo sa budem venovať iba rodine.“

Tréner Plzne Pavel Vrba vás zvyčajne chválil. Čo ak by prišla ponuka od neho?

„(smiech) Poviem na rovinu, finančne sa mi zatiaľ oplatí zostať v Bursaspore a chcem dodržať zmluvu. Navyše hrať v Bursaspore, v slušnej lige pred plným hľadiskom nie je nič zlé. A možno tréner Vrba pôjde koučovať do Turecka a zoberie si ma so sebou (smiech). V Žiline som s ním mal dobré vzťahy. Je to najlepší tréner, akého som v kariére mal.“

A čo neskôr návrat do Žiliny, ktorú v novej sezóne povedie ambiciózny tréner Adrián Guľa.

„Žilina je moja srdcovka, podobne ako Prešov. Ibaže slovenský futbal sa zatiaľ uberá zvláštnym smerom. Myslel som, že sa to bude zlepšovať. Žiaľ nie je to tak. Ľudí to na štadióny neláka. Finančne sa to kazí v takmer každom meste. Možno nakoniec dopadnem ako Michael Owen a koniec kariéry na profesionálnej úrovni oznámim aj ja. A futbal si pôjdem zahrať iba s radosťou, bez stresu. Čo má prísť príde. Všetko sa môže zmeniť z dňa na deň. Príde nejaké zranenie a máte po kariére. Na prvom mieste je pre mňa rodina.“

Tridsať rokov nie je veľa...

„Pavel Horváth z Plzne má tridsaťsedem a stále patrí medzi najlepších hráčov českej ligy. Pritom keď ho človek vidí na ihrisku s tou jeho postavou - je to na nepochopenie.“

V Bursaspore hrávate momentálne na krídle, či na hrote útoku?

„Striedavo. Pred dvoma týždňami proti Fenerbahce som hral v útoku a dal som i gól. Teraz naposledy som hral prvý polčas útočníka a potom ma stiahol do stredu poľa. Je to podľa situácii. V základnej zostave môžu hrať iba šiesti cudzinci a nás je tu deväť.“