Sobota, 23. január, 2021Meniny má Miloš

Šesták: Na taký zápas sa nezbúda!

Sportnet|Publikované 16. okt 2008 o 22:00

Do stredy si zo Stana Šestáka uťahovali, že zo štyroch gólov v reprezentácii strelil tri San Marínu. Po hektickej strede to už neplatí. O rodákovi z

Demjaty sa teraz vo veľkom rozpráva a píše nielen na Slovensku a v Poľsku, ale i v Nemecku. Bochumskú klubovú stránku okupoval práve Šesták so svojím senzačným dvojgólovým obratom.

KOŠICE/BOCHUM. Prvá hviezda stredajšieho kvalifikačného zápasu Slovensko - Poľsko (2:1) a autor oboch gólov nášho národného tímu Stanislav Šesták sa včera ráno ponáhľal do Nemecka. Zastihli sme ho až na druhý pokus. Pri prvom telefonáte sa ospravedlnil, lebo vystupoval z taxíka, na druhý pokus už zo štadióna privolil na rozhovor. Veľa času však nemal, lebo o polhodinu mu začínal tréning.

Stano, dá sa povedať, že to bol váš životný zápas?

- V reprezentácii určite, pretože dovtedy som v národnom drese nejaké dôležité góly nestrelil. Podarilo sa nám urobiť veľmi dobrý výsledok proti silnému súperovi a aj ja som z neho veľmi šťastný.

Niekedy strelí futbalista pekné góly, ktoré nič neznamenajú a niekedy "ušúlané" a sú veľmi dôležité...

- Tie včerajšie boli práve z tej druhej kategórie. Určite neboli krásne. Prvý bol po veľkej hrúbke brankára Buruca, keď som sa snažil loptu dotlačiť do siete. Druhý tiež nebol vystavný. Loptu som vystrelil, niekto ju tečoval, no hneď som za ňou vyšprintoval, pričom všetci zostali stáť. Lopta sa odrazila od žrde a už som ju len dokopol do siete.

Takže vám zase narástol nos. Myslíme nos na góly....

-(ha-ha). Dúfam, že mi to pomôže v bundeslige. Dnes hráme doma majstrovský zápas s Mönchengladbachom. Verím, že streleckú pohodu z reprezentácie, keď som dal tri góly v dvoch zápasoch, si prenesiem aj do klubových farieb. Ak by to vyšlo, zakončil by som tento inak náročný týždeň naozaj parádne.

Keď sme hovorili po vystúpení v San Maríne, proti ktorému sa vám v koncovke darí, tak ste naznačili želanie, aby ste našli presnú mušku aj proti náročným súperom. Akoby ste tušili, že niečo už visí vo vzduchu. A ono to skutočne vyšlo.

- Verte mi, som nevýslovne šťastný. Takéto zápasy každému hráčovi nesmierne pomôžu. Zvlášť ak je jeho úlohou útočiť, zakončovať akcie.

Dvojgólová porcia vám už nie je cudzia. Dokázali ste to neraz v kluboch, kde ste pôsobili dosiaľ a teraz už aj v národiaku. Takže treba zarúbať vyššie a pokúsiť sa o hetrik, čo poviete?

- (ha-ha). Keby padali góly naďalej "iba" po dvoch a boli by rozhodujúce pre výsledok, určite by som nebol proti.

Po tom, čo ste dva razy v tesnom slede zarmútili Poliakov, vás išli spoluhráči udláviť od radosti. Nebolo to i bolestivé, lebo z diaľky sa zdalo, že vás od samej radosti zmangľujú.

- To sú emócie. Vyliali sme ich von a tiež diváci na tribúnach šaleli, boli vo vytržení. Iste i tí, čo sledovali dianie pri televíznych obrazovkách, sa veľmi tešili. Veď som už doteraz dostal množstvo esemesiek a blahoželaní. Nesmierne ma potešili slová od ľudí, ktorí mi ďakovali za krásny večer a emotívne chvíle. Kvôli tomuto sa tiež oddá odovzdať na ihrisku všetko. Zlomiť takto nepriaznivý stav za pár minút proti takému kvalitnému súperovi, na to sa nezabúda a dlho to bude rezonovať v našich mysliach.

Stali ste sa doslova národným futbalovým hrdinom, súhlasíte?

- Stále je to len futbal. Teraz je každý šťastný a rád, že sme to zvládli. Ja tiež. Je to dobré, ale možno nabudúce budú niektorí kričať, aby som sa pýtal dolu. Tak to chodí. Jeden deň je tak, na druhý zase inak. S tým sme všetci, čo hráme, vyrozumení. Raz ste na vrchole, inokedy sa trápite a hľadáte fazónu. Pokúsim sa však udržať v popredí a stále sa usilovať o miesto v národnom tíme.

Bochumská klubová stránka sa už stihla pochváliť, aký kúsok vystrojil hráč VfL. Akú odozvu pociťujete osobne vo svojom klube?

- Pravdu povediac, ešte žiadnu. Tréner mi síce hneď po zápase písal, že mi gratuluje k dvom gólom, je to super a aby som mal dobrý let naspäť, ale zatiaľ som nebol medzi chlapcami. Akurát sa chystám na tréning, takže po ňom budem vedieť viac.

Asi najlepšie si budete vychutnávať dvoch Poliakov, ktorí sú v tíme Bochumu - Tomasza Zdebela a Marcina Mieciela.

- Oni sú vlastne traja, Dabrowski sa však v Poľsku len narodil. Určite pozerali tento duel a predpokladám, že nezdržia nejakých komentárov (úsmev). Sám som zvedavý, čo povedia na výkon svojich i na hru Slovákov.

* * *

ZAUJALO NÁS

Bodonosné góly

Stanislav Šesták je zvláštny strelec. Je až na neuverenie, že v minulej sezóne nastrieľal za Bochum 13 gólov a vždy platilo, že ak skóroval, mužstvo bodovalo. Zdá sa, že túto tradíciu si priniesol i do reprezentačného mužstva. Aj tu sa môžeme spoľahnúť, že keď Stano strelí gól, Slovensko neprehrá. Dokonca do reprezentácie si priniesol i dvojgólové zápasy z Bochumu. V minulej sezóne mal tri dvojgólové duely. Za národný tím síce nastrieľal len šesť gólov, no z toho dva boli dvojgólové...

n Šesták v minulej sezóne

Bochum - Brémy2:21

Bochum - Hamburg2:11

Bochum - Norimberg3:32

Bochum - Wolfsburg5:32

Bochum - Karlsruhe2:22

Bochum - Cottbus3:31

Norimberg - Bochum1:11

Wolfsburg - Bochum0:11

Bochum - Duisburg1:11

Karlsruhe - Bochum1:31

n Šesták v reprezentácii

Slovensko - Poľsko2:12

San Maríno - Slovensko1:31

Slovensko - Maďarsko1:11

Slovensko - San Maríno7:02

* * *

U Šestákovcov si utierali slzičky

ŠTEFAN KÚŠIK

Celé Slovensko bolo v stredu večer hore nohami, ale zvlášť tí, ktorí sú previazaní rodinnými vzťahmi s našimi futbalistami, intenzívnejšie vnímali dianie v Bratislave. Emotívne prežívali každý moment, kričali, smútili a napokon jasali. Azda najväčšia radosť vypukla v Demjate, odkiaľ pochádza Stanislav Šesták. Tentoraz jeho najbližší neboli na štadióne, ale zasadli k televíznej obrazovke.

DEMJATA. Dlho do noci sa ozývali u Šestákovcov telefonáty, aby poblahoželali rodičom nášho dvojgólového strelca k výkonu ich syna. Otec Rudolf (63 rokov) i mamka Anna (na budúci rok sa hotuje osláviť šesťdesiatiny a o pár dní to bude 40 rokov, čo uzavreli sobáš) majú štyri deti, troch synov - Stana, Ruda a Mariána a jednu dcéru Máriu - boli na svoje dieťa hrdí a pyšní. Náš reprezentant vniesol do ich života, ktorý sa nelíši ničím od ľudí v podobnom veku, dojatie, pohodu, šťastie. O pocitoch pri sledovaní zápasu s Poľskom sme sa porozprávali s Rudolfom Šestákom st.

Zvyčajne cestujete na podobné zápasy, tentoraz ste zostali doma. Možno vám bolo i ľúto, že nie ste so Stanom?

- Pôvodne sme mali byť medzi fanúšikmi Tehelnom poli, ale ďalší syn Rudo prišiel neskoro z práce a tak sme už nikam nešli. Nestihli by sme to a ja by som si na takú cestu ako šofér netrúfol. Inak sme však bežne chodievali na jeho vystúpenia, napríklad keď hral v Žiline. Aj V Nemecku sme za ním boli - v Bochume.

Otvorili ste šampanské, oslávili víťazstvo a to, ako Poliakov vypoklonkovali góly Šestáka ml.?

- Ani nie, lebo mám problémy s vysokým tlakom. Keby som si ho vtedy meral, hlavne na konci zápasu, tak možno by to bolo aj cez dvesto... Telefonovali nám však mnohí známi, kolegovia a spolu sme sa tešili.

Na čo ste v tej chvíli pomysleli?

- Viete, boli sme s manželkou dojatí, aj sme si utreli slzičku v oku... Boli to krásne chvíle a Stankovi to vyšlo. Aj celému mužstvu.

Bola to i určite forma krásnej odmeny za starostlivosť, ktorú ste mu venovali v začiatkoch a obetavo pomáhali pri futbalovom raste ešte vtedy, keď bol doma, na východe.

- Vozieval som ho na tréningy, zápasy. Zaujímal som sa o jeho napredovanie a podporoval ho. Keďže som kedysi aj ja hral futbal, tušil som, že čosi z neho raz bude. Však to potvrdia všetci, že mi jeho talent od malička ležal na srdci a bol som rád, že sa do toho tak zahryzol. Oplatilo sa, aj proti Poliakom to dokázal.

ŠTEFAN KÚŠIK

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.