Mužstvo malo za cieľ postup do bojov o Gagarinov pohár a dostať sa ďalej ako vlani, keď skončilo v 1. kole. Kde sa začali rúcať vaše plány?
„Už na začiatku. Do KHL sme vstúpili veľmi zle, prehry nás odsunuli až na dno tabuľky Západnej konferencie. Potom sme sa trochu zdvihli, ale nikdy sme nechytili sériu viacerých víťazstiev, čo by nám dodala sebavedomie a vyniesla nás do pásma postupu do play off. Cítime veľké sklamanie, nesplnili sme očakávanie fanúšikov.“
V čom vidíte príčiny?
„Systém hry zostal ten istý ako vlani, ale teraz sme nemali takú pevnú defenzívu a v útočnej fáze nám chýbalo viac gólov. Boli zápasy, keď sme hrali lepšie ako súper, no nedokázali sme sa presadiť v koncovke. To nás psychicky ubíjalo.“
V decembri prišiel do útoku Šatan. Generálny manažér Maroš Krajči sa vyjadril, že keby hral od začiatku, play off by vám neušlo. Myslíte si to tiež?
„Miro prišiel neskoro. S narastajúcou formou dokázal zdvihnúť hru celého mužstva. Ale mužstvo nestojí len na jednom hráčovi. Mali sme zabrať aj my ďalší v tíme.“
Ktoré tímy vás prekvapili?
„V pozitívnom zmysle Astana a nováčik Záhreb, ktorý mi pripomínal Slovan z minulej sezóny. V negatívnom svetle sa ukázal Omsk.“
Aká to bola sezóna pre vás osobne?
„Zlá, jedna z najhorších v kariére. Mužstvo nesplnilo ciele, zranil som sa a prišiel tak o účasť na olympiáde.“
Môžete si ju ešte napraviť na májových majstrovstvách sveta v Minsku. Stihnete ich?
„Netrúfam si to predpovedať. Slabiny si liečim konzervatívne, chodím k fyzioterapeutovi. Korčuľovať ešte nemôžem a ani neviem, kedy sa vrátim na ľad.“