Štvrtok, 28. január, 2021Meniny má Alfonz

Šebrle želá atletike čím viac Boltov

Roman Šebrle sa narodil 26. novembra 1974 v Lanškroune. Začínal s futbalom, po ťažkej zlomenine nohy presedlal na atletický desaťboj. Zvíťazil na olympijských hrách 2004, na majstrovstvách sveta 2007, na kontinentálnom šampionáte 2002 i 2006. Od mája 2001 (Autor: Peter Žákovič)
Peter Fukatsch|Publikované 1. nov 2009 o 21:13

Desaťbojársky olympijský víťaz si myslí, že začínajúcich futbalistov preceňujú a atlétov nedoceňujú.

Nie je prívržencom myšlienky odchodov športovcov na vrchole slávy. Čochvíľa 35-ročný svetový rekordér v atletickom desaťboji ROMAN ŠEBRLE.

O necelý mesiac budete mať tridsaťpäť. Nikdy v histórii nesúťažil na vrcholnej úrovni desaťbojár v takom veku. Hnevá vás, ak vám to niekto pripomenie?

„Nie, lebo atletika ma stále zabáva. Nie som zástancom odchodov po najväčšom úspechu. Na ten športový vrchol sa každý musel nejako dostať. To trvá roky. Milujem športový život. Prečo by som opúšťal čosi, čo mám rád."

Prípravu na ďalšiu sezónu znovu štartujete z hotela FIS na Štrbskom Plese. Aký účel plní?

„Prvej riadnej zaberačky. Tatry s dobrými podmienkami mám odskúšané. Rozbieham v nich už pätnástu sezónu."

Na tohtoročný berlínsky svetový šampionát nemáte dobrú spomienku, skončili ste ako obhajca titulu jedenásty. Štve to?

„Spokojný nie som. Mohol som byť vyššie, aj ma obabrali organizátori, ale neznášam 'keby'. Skončil som jedenásty, hotovo. Chybu som musel urobiť v príprave."

Viete akú?

„Prvý raz som si odkoučoval prípravu sám. Malo to hneď dve nevýhody. Dosť času som premárnil, aby som si to vymyslel dobre. A chýbala mi skupina. Napriek tomu boli ukazovatele v jednotlivých disciplínach, že som si trúfal. Druhý deň desaťboja mi však došli sily. Dalibor Kupka je znovu mojím trénerom na sto percent. Vlani som s ním iba veci občas konzultoval."

Čo je ťažšie bojovať o prvenstvo alebo sa pokúšať zachraňovať aspoň solídne umiestnenie?

„Bojovať o solídne umiestnenie už nie je pre mňa. Znie to nepekne, ale som úprimný. Či som jedenásty, alebo siedmy, je mi jedno. Boj o zlatú medailu, to je to pravé, hoci extra namáhavé. Tam to človeka štve, keď je druhý. Tam je atlét v siedmom nebi, ak vyhrá."

Vaším poradcom je Robert Změlík, olympijský víťaz v desaťboji z Barcelony 1992. Akú má on úlohu?

„Robert je môj manažér. Samozrejme, aj poradí. Veď je to náš prvý desaťbojársky olympijský víťaz, ktorý bol úplne iným typom pretekára. Ak sa to dá tak povedať, on je manažérom môjho profesijného života. Robert je vynikajúci biznismen. Keď treba, vie byť tvrdý, čo ja nedokážem. Mám isté aktivity, vlastním nehnuteľnosti i športcentrum. V tejto činnosti sa na Roberta spolieham úplne.

Bratislavský manažér Alfonz Juck má akú úlohu?

„Všetko okolo súťaženia. Zabezpečuje mi účasť na mítingoch a podmienky na nich, stará sa o moje sústredenia. Je macher, zázemie mám výborné."

Desaťbojárska príprava je v rozmanitosti disciplín náročná vec. Aká je alchýmia tréningu. Kedy, ako a prečo sa na niečo zamerať?

„Prvá fáza tréningu, pri ktorej ste ma v Tatrách zastihli, je o behaní na dlhé trate a zaberačke v posilňovni. V druhej etape sú to už kratšie behy po štvorstovku a už aj technické disciplíny. V záverečnej fáze veľa šprintov a potom techniky."

Netrénujete napríklad niektoré dni špeciálne žrď alebo oštep?

„Nie je kedy. Obom disciplínam venujem čas dvakrát do týždňa. Tréning, ak si odmyslíme túto prvú časť prípravy, má presný režim. Začíname o deviatej. Do jednej väčšinou behám a skáčem. Len výnimočne to preruším niektorou z technických disciplín, guľou, diskom, oštepom, žrďou, výškou. Prekážky a diaľku vnímam ako súčasť ,bežeckého' predpoludnia. Poobede si idem na dve hodiny pospať. K večeru som ešte dve-tri hodiny v posilňovni. Občas si idem vyskúšať trebárs zopár vrhov či hodov. Dohromady je to šesť- sedem hodín."

Desaťbojári sú až dojemne kamarátskou partiou, ktorá strávi počas veľkých súťaží spolu dva celé dni. Máte aj nepriateľov?

„Dnes nie. Aj by som privítal, keby niekto z nás bol arogantný pankhart, aby som si povedal: tak, chlapče, teba musím nabiť. Ale my sa kamarátime, bavíme spolu. Po pretekoch spoločne oslavujeme víťaza, tešíme sa spolu s ním."

Aj si poradíte?

„Iste. Za mnou chodia napríklad po rady v skoku do výšky. Či majú napríklad správne nastavený rozbeh. Poradím, pravdaže odtiaľ-potiaľ, predsa sú to moji súperi. Aj najlepšiemu kamarátovi poviem: Choď si to ešte overiť k trénerovi."

Hovoríte, dnes nepriateľa nemáte. Kedysi ste ho mali?

„Nepriateľ je silné slovo, ale trebárs ,nekamaráta'. Priamo doma, dokonca istý čas v jednej tréningovej skupine. S trojnásobným majstrom sveta a bývalým svetovým rekordérom Tomášom Dvořákom sme sa od istej chvíle neznášali. Podrobnosti rozoberať je zbytočné, veľa sa o tom písalo. Dnes sú naše vzťahy korektné. Rivalita mi v konečnom dôsledku pomohla. Chcel som byť stoj čo stoj prvý na svete, ktorý dosiahne v desaťboji deväťtisícovú hranicu. Podarilo sa mi to."

Išli ste vtedy koncom mája 2001 do rakúskeho Götzisu s víziou 9000. Viete pred súťažou odhadnúť, koľko bodov dosiahnete?

„Odhadnúť to viac-menej viem. Tri týždne pred desaťbojom zvyknem chodiť po súťažiach v jednotlivých disciplínach. To je pre mňa ukazovateľ. Do kalkulácie, samozrejme, nezahrnujem možné zlyhania, ktoré sú v mojej disciplíne bežné. Do Götzisu som išiel urobiť veľký výkon, ale hovoriť či myslieť si, že to bude cez deväťtisíc, bola trúfalosť. Neboli to moje prvé preteky, keď som si v duchu trúfal na prelomový svetový rekord. To, že sa také niečo môže stať, ukáže vždy až vývoj pretekov."

V súčte bodov z osobných rekordov nie ste najlepší na svete. Americký olympijský víťaz 1996 O'Brien ho má dokonca cez 9500 a osobný rekord 8832. Ďalší Američan Clay, váš kamarát, približne ako vy - 9360 a osobák 8832. Vaše „desaťbojárske nožnice" sú najbližšie k sebe, svetový rekord máte 9026 bodov. V tom je tá danosť, vedieť sa priblížiť k maximu?

„Jednoduchá otázka, nepríjemná odpoveď, lebo sa musím chváliť. Mám svetový rekord 9026, najviac výkonov nad 8800 bodov, nad 8500, nad 8000. Desaťbojárska taktika vyzerá tiež jednoducho, ibaže sa zložito napĺňa. Na každú disciplínu sa treba sústrediť, akoby bola jediná. Nesmiete myslieť v diaľke, ako vám tesne predtým nevyšla alebo naopak vyšla stovka. Pre mňa je darom z nebies schopnosť ako zvládam nervozitu, ktorá je pre preteky potrebná. Skôr je to také nervózne nažhavenie, ktoré motivuje."

Pre české médiá ste hovorili, aký zaujímavý súboj by bol medzi Změlíkom, Dvořákom, Šebrlem, Clayom, ale aj s legendami Britom Thompsonom, Američanom O' Brienom, Estóncom Noolom. Chystáte sa zorganizovať také stretnutie?

„Reálne som myslel na stretnutie Šebrle, Dvořák, Změlík. Z iných príčin ako nejakých porovnávacích. Chcel som dať dohromady Roberta s Tomášom. To však asi nejde, tak sú si proti srsti. Ak som hovoril o takom stretnutí v športovom boji, išlo o sci­fi zamyslenie sa. Nežijeme v jednej dobe. Keby sme sa stretli všetci naraz v topforme, to by bolo. Iba tento fiktívny zápas by rozlúskol, kto je najlepším desaťbojárom všetkých čias. Takto hovorím, že ten, kto má svetový rekord (smiech)."

Kto zo súčasníkov ma šancu prekonať váš svetový rekord?

„Len Bryan Clay."

Vraj sa po dlhom čase nechystáte na halové majstrovstvá sveta?

„Pripravovať sa na ne budem. Nevynechám nič z tréningu, ktorý je potrebný absolvovať v hale. Ale špeciálne sa chystať nebudem. Po dlhých trinástich rokoch si musím účasť vybojovať, nenominujú ma automaticky. To mení veci. Nemusím sa tam prebojovať, a aj s tým tak trochu rátam. Nič sa nestane."

Na európsky šampionát do Barcelony sa však chystáte?

„Určite a nie bez ambícií. Odpadne konkurencia z USA, Kuby i Jamajky. Na svetovom šampio〜náte musíte rátať na medailu so ziskom 8700 - 8800 bodov, v Európe bude zrejme stačiť 8400 bodov. Chcem medailu. Atletickú kariéru túžim potiahnuť po olympiádu 2012."

Začínali ste ako futbalista. Dnes často kritizujete preplácanie mladých hráčov, ktorí nedosiahli nič mimoriadne. Prečo ste nezostali pri tejto hre?

„Futbal som začal hrať šesťročný. V trinástich rokoch som mal ťažkú zlomeninu nohy. Na ihrisko som sa vrátil až po roku a pol a stále som sa ako útočník bál poriadne oprieť do lopty. Ako-tak som sa pozviechal v sedemnástich. Dobre som však skákal diaľku i trojskok, veľmi skoro presedlal na viacboj. Pánbohzaplať. Aby sme si rozumeli, nekritizujem preplácanie mladých hráčov a ich, podľa mňa, príliš skoré odchody do zahraničia ako atlét, ale ako fanúšik. Napokon, sám som sa rozhodol nepokračovať vo futbalovej kariére. Súčasný stav zapíčiňuje, že liga nestojí za nič. A všetko pozerať v televízii nie je ono. Aby som nezabudol, blahoželám k postupu do Afriky. Aspoň budem mať komu držať palce."

Ako pomohol Bolt svetovej atletike alebo dokonca, pri tejto boltománii, neuškodil jej?

„Čím viac Boltov. Možno sa budú mítingy predháňať Bolt, Bolt, Bolt. Nech, zvezú sa pri tom aj ostatní. To je ako Tiger Woods v golfe. Práve on pomohol, že sa tento šport tak rozšíril."

Je atletika finančne podhodnotená?

„Atletika medzi športmi a desaťboj v rámci atletiky."

Vraj sa po skončení atletickej kariéry chystáte na golfovú?

„Vyskúšam to, hoci som momentálne s hendikepom sedem taký miliónty na svete. Zatiaľ som ho však vôbec netrénoval, hrám ho rekreačne. Iste raz skúsim rok prežiť v Amerike, najmem si trebárs dvoch trénerov a uvidím. To, že sa chcem zúčastniť na olympiáde 2020 v golfe, myslím vážne do tej miery, že sa o to pokúsim. Ak zistia, že som drevo, tak sa usmejem a nezúčastním sa. Nejde o žiadnu senzáciu. Môj život je šport, zo mňa extra dobrý podnikateľ zrejme nebude."

Autor: Peter Fukatsch

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.