Marek Sapara. Jeho meno svietilo len medzi náhradníkmi. Pre viacerých to bolo možno prekvapenie, pretože hráč 1. FC pred tým absolvoval prípravné stretnutia, no samotného Saparu to bolo sklamanie.
"Myslím si, že je to i kvôli tomu, že som kvôli chorobe vypadol z košického základu. Preto asi nepôjdem aj teraz do Turecka."
Chorý ste boli už dávnejšie, v poslednom čase ste nastupovali na záverečnú dvadsaťminútovku, či polhodinku, proti Púchovu ste hrali od začiatku.
"Som zdravší, ale je to vec trénera. Sklamanie je, to je jasné, rád by som išiel do Turecka, ale musím sa s tým vyrovnať a snažiť sa dostať späť do reprezentácie. Musím presvedčiť trénera Komanického, že tam patrím."
V 84. minúte ste sa vraj pýtali dole z ihriska?
"Áno, lebo ma chytali kŕče do stehna."
Za stavu 1:0 ste mali veľkú šancu. Uvedomili ste si po zápase, že keby ste rozvlnili sieť zvnútra, mohli ste sa tešiť z troch bodov?
"Samozrejme. Bola to šanca hneď na úvod II. polčasu. Keby som ju premenil, mali by sme už zápas jasne vo svojich rukách, Púchovčania by sa zlomili a myli by sme jasne navrch."
Aká bola atmosféra v šatni?
"Boli sme všetci sklamaní. Mali sme na víťazstvo, no opäť sme dostali gól a zasa v závere zápasu. Musí sa to nejako riešiť, lebo je to veľmi zlé."